Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2001

v senáte zloženom z predsedu senátu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa a

Štefana Ogurčáka prerokoval prijatý podnet A. P., bytom D. K., zastúpeného advokátom

Mgr. R. G., Advokátska kancelária, Ž., vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Návrhu A. P. na vylúčenie právneho zástupcu Mgr. R. G. a na ustanovenie iného

právneho zástupcu v konaní vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod

sp. zn. n e v y h o v u j e .

2. Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. porušil právo A. P., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 28. júna

2001 č. k. -14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie podnet A. P., bytom D. K. (ďalej len „navrhovateľ“), vo veci

porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

v Dolnom Kubíne (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

V uznesení o prijatí na žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu mu

zároveň ustanovil advokáta Mgr. R. G., Advokátska kancelária, Ž., za jeho právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pretože navrhovateľ preukázal splnenie

podmienok pre takýto postup a uvedený právny zástupca s týmto ustanovením súhlasil.

V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatého podnetu (ďalej len „návrh“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený predsedom okresného súdu JUDr. P. B., stanoviskom zo

16. júna 2001 a navrhovateľ vyjadreniami z 30. augusta a 6. septembra 2001.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s tým, aby bolo upustené

od ústneho pojednávania v predmetnej veci. Vzhľadom na obsah vyjadrení účastníkov

k opodstatnenosti návrhu ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania

v predmetnej veci nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V dôsledku toho senát predmetný návrh prerokoval na svojom zasadnutí

bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných

stanovísk účastníkov a obsahu dotknutých spisov.

Navrhovateľ v podaní z 30. augusta 2001 podal návrh na vylúčenie právneho

zástupcu advokáta Mgr. R. G. a na ustanovenie iného právneho zástupcu v tejto veci

s odôvodnením, že označený advokát sa s ním spojil po ustanovení za jeho právneho

zástupcu až listom z 28. augusta 2001, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tento advokát

nemá záujem ho zastupovať v tejto veci a toto zastupovanie berie ako nepodstatnú,

vedľajšiu záležitosť. O tom sa presvedčil aj v telefonickom rozhovore 28. augusta 2001.

Z týchto dôvodov stratil k nemu dôveru, pretože by robil zbytočné prieťahy v jeho konaní

pred ústavným súdom, tak ako sa to robí na okresnom súde.

V súvislosti s týmto návrhom ústavný súd konštatuje, že uznesenie o ustanovení

advokáta Mgr. R. G. za právneho zástupcu navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom,

v ktorom je zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom povinné (§ 20 ods. 2 a 3

), bolo tomuto zástupcovi doručené až 23. augusta 2001. Preto

pokiaľ sa tento právny zástupca navrhovateľa s ním spojil za účelom prípravy zastúpenia

dňa 28. augusta 2001, konal plne v súlade s povinnosťami ustanoveného právneho zástupcu.

Výhrady navrhovateľa vyslovené voči tomuto právnemu zástupcovi sú preto zjavne

neopodstatnené. Preto ústavný súd návrhu navrhovateľa na vylúčenie tohto právneho

zástupcu a na ustanovenie mu iného právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

v predmetnej veci nevyhovel.

II.

Na základe spisov okresného súdu sp. zn. a sp. zn. , ktoré na

požiadanie ústavnému súdu zaslal predseda okresného súdu, a vyjadrení účastníkov konania

ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav týchto konaní:

1. Vec sp. zn.

Dňa 5. februára 1996 B., s. r. o., D. K. (ďalej len „žalobca“) podal na okresný súd

proti navrhovateľovi návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 30.196,- Sk

s prísl. titulom nezaplateného nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Dňa 8. februára 1996 okresný súd vydal navrhnutý platobný rozkaz, proti ktorému

navrhovateľ podal 19. februára 1996 odpor.

V dňoch 25. apríla a 8. októbra 1996 boli vo veci uskutočnené pojednávania.

Dňa 19. novembra 1996 žalobca zaslal okresnému súdu stanovisko, zaslanie ktorého

mu bolo uložené na pojednávaní 8. októbra 1996.

Pojednávanie nariadené na 26. marec 1998, na ktorom došlo k zmene na strane

žalobcu (namiesto B., s. r o., D. K. ďalej ako žalobca vystupovalo „mesto Dolný Kubín“),

bolo po vypočutí svedkyne a vyjadrení navrhovateľa, v ktorom vzniesol námietku

zaujatosti, odročené na neurčito za účelom predloženia spisu Krajskému súdu v Žiline na

rozhodnutie o námietke zaujatosti a na predloženie dokladov účastníkmi konania.

Dňa 25. novembra 1998 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý

uznesením z 22. decembra 1998 č. k. -116 rozhodol o vylúčení sudcu

Mgr. P. B. z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z dôvodov, „že spôsob, akým

okresný súd vykonával dôkaz za účelom zistenia skutočného stavu veci, že pripustil, aby

v konaní vystupovala a vyjadrovala sa k meritu veci osoba, ktorá nebola účastníkom

konania, nebola súdom k výsluchu predvolaná, nebola zisťovaná jej totožnosť a celý dôkaz

bol vykonávaný spôsobom, ktorý odporuje ust. § 122 a nasl. O. s p., mohol privodiť

pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu“.

Toto uznesenie bolo po vrátení spisu okresnému súdu doručené účastníkom konania

v januári 1999 a následne 12. februára 1999 predseda okresného súdu spis pridelil do senátu

inému sudcovi (JUDr. Š. Z.).

Spis bol podľa referátu sudcu z 3. októbra 1999 pripojený k spisu sp. zn.

bez toho, aby následne došlo k spojeniu týchto vecí, v ktorých zákonným sudcom bol v tom

čase JUDr. Š. Z.

Dňa 15. mája 2000 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že od 17. mája 2000 do

7. júna 2000 bude na liečení.

Sudca JUDr. Š. Z. ukončil svoje pôsobenie na okresnom súde k 30. júnu 2001

a následne obe veci boli dňom 1. júla 2001 pridelené do senátu sudcu JUDr. R. P.

2. Vec sp. zn.

Dňa 5. marca 1999 mesto Dolný Kubín (ďalej len „žalobca“) podalo na okresný súd

proti navrhovateľovi návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 37.651,- Sk

a iné titulom nezaplateného dlžného nájomného za užívanie bytu.

Okresný súd 3. júna 1999 vydal navrhnutý platobný rozkaz, proti ktorému

navrhovateľ podal 18. júna 1999 odpor.

Pojednávanie nariadené na 19. október 1999 bolo po výsluchu navrhovateľa

odročené na neurčito za účelom opätovného predvolania žalobcu, ktorého právny zástupca

sa pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci nezúčastnil.

Dňa 15. mája 2000 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že od 17. mája 2000 do

7. júna 2000 bude na liečení.

Dňa 14. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za

účelom, aby žalobca predložil v určenej lehote doklady vzťahujúce sa na uplatnený nárok.

III.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal rozhodnutia ústavného súdu o tom,

že postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

došlo na jeho ujmu k porušeniu , podľa ktorého „každý má

právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Okresný súd prostredníctvom svojho predsedu tento návrh žiadal ako neodôvodnený

odmietnuť. Uviedol, že navrhovateľ predtým, ako podal návrh na ústavný súd, nevyužil

prostriedky, ktoré mal pre prípad, že sa domnieval, že v uvedených konaniach došlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani v jednom

z nich nevyužil postup podľa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní

sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) a nepodal sťažnosť predsedovi súdu.

V prípade, že by tak urobil a bol by toho názoru, že jeho sťažnosť nebola predsedom súdu

príslušným na rozhodnutie o nej podľa § 23 cit. zákona riadne vybavená, mohol následne

požiadať s poukazom na § 27 ods. 1 písm. b) tohto zákona predsedu krajského súdu

o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti predsedom okresného súdu. Navrhovateľovi taktiež

nič nebránilo požiadať príslušného zákonného sudcu napr. žiadosťou o určenie termínu

pojednávania a týmto spôsobom upozorniť zákonného sudcu, že podľa jeho názoru vznikajú

v konaní prieťahy. Niektorým z týchto spôsobov mohol navrhovateľ poskytnúť okresnému

súdu možnosť, aby nedochádzalo k realizácii jednotlivých procesných úkonov v týchto

veciach tak, aby bolo porušené jeho právo na prerokovanie týchto vecí bez zbytočných

prieťahov. V prípade, ak by tak sťažovateľ postupoval, ako predseda súdu by sa snažil prijať

všetky potrebné a účinné opatrenia napr. v prípade, ak by zistil nadmernú zaťaženosť sudcu

prejednávajúceho tieto spory oproti iným sudcom okresného súdu, úpravou rozvrhu práce,

ako aj sledovaním priebežnosti vykonávania jednotlivých procesných úkonov

v trojmesačných intervaloch, tak ako to robí vo veciach, v ktorých zisťuje prieťahy v konaní

z objektívnych alebo subjektívnych príčin. Na okraj toho ďalej uviedol, že najmä v období

rokov 1996 až 2000 bol stav okresného súdu značne poddimenzovaný, a preto nebolo

v možnostiach súdu pri akejkoľvek organizácii práce zabezpečiť plynulosť konania vo

všetkých veciach.

K meritórnej stránke návrhu uviedol, že v konaní sp. zn. určité

komplikácie spôsobuje fakt, že na B., s. r. o., D. K., ktorá bola na základe mandátnej

zmluvy správcom bytov vo vlastníctve mesta Dolný Kubín, bol uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. júla 2001 vyhlásený konkurz a mesto Dolný Kubín, vystupujúce

v tomto konaní ako žalobca, malo podať návrhy na vylúčenie pohľadávok zo súpisu

konkurznej podstaty uvedenej spoločnosti, resp. na určenie pravosti prihlásených

pohľadávok, o ktorých doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté. Identický právny problém

vznikol aj vo veci sp. zn. . Vplyv na dĺžku konania malo aj to, že bolo potrebné

posúdiť viaceré čiastkové otázky, akými sú napr. dôvodnosť a rozsah uplatnenia zľavy na

nájomnom zo strany žalovaného, a aplikovať viaceré čiastkové predpisy (vyhlášky,

smernice) ohľadne výpočtu nájomného – úhrad za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody,

vodného a stočného.

1. Pokiaľ ide o dôvod odmietnutia návrhu pre nevyužitie postupu podľa § 17 ods. 1

zákona o štátnej správe súdov, ústavný súd poznamenáva, že tento dôvod už skúmal v rámci

rozhodovania o prijatí podnetu navrhovateľa na konanie. V uznesení z 28. júna 2001 v tejto

súvislosti uviedol, že nezistil procesné prekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde bránili prijatiu podnetu navrhovateľa na konanie v časti namietajúcej

porušenie práva podľa . K tomu dodáva, že v tejto súvislosti nemohol

prehliadnuť skutočnosť, že vec sp. zn. pôvodne prejednával ako zákonný sudca

JUDr. P. B., ktorého na základe námietky zaujatosti podanej navrhovateľom krajský súd

uznesením z 22. decembra 1998 vylúčil z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, a že

tento sudca sa neskôr stal predsedom okresného súdu. Ústavný súd povinnosť využiť právne

prostriedky, ktoré vo veciach prieťahov priznáva citovaný zákon, posudzuje vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a nie paušálne (pozri napr. uznesenie o prijatí

podnetu vo veciach sp. zn. a sp. zn. ). V danej veci usúdil, že by

bolo neprimerané od navrhovateľa vyžadovať, aby sa obrátil so sťažnosťou podľa § 17 ods.

1 cit. zákona na predsedu súdu, ktorý bol z jej prejednávania a rozhodovania právoplatne

vylúčený v čase, keď vo veci konal ako zákonný sudca. Uvedenú okolnosť ústavný súd

preto považoval za takú, ktorá navrhovateľa ospravedlnila z nevyužitia uvedeného

procesného postupu. Predsedom súdu spomenutú možnosť účastníka konania podať žiadosť

o určenie termínu pojednávania a tým upozorniť zákonného sudcu na vznikajúce prieťahy v

konaní nemožno považovať za právny prostriedok, ktorý účastník konania musí využiť

predtým, než sa vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v obráti na ústavný súd. Preto na dôvody, na základe

ktorých predseda okresného súdu žiadal návrh odmietnuť, nebolo možné prihliadnuť.

2. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade, pričom obidve veci z hľadiska prvých dvoch kritérií posúdil spoločne.

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“, žiadnu z preskúmavaných vecí nemožno

podľa názoru ústavného súdu hodnotiť vzhľadom na jej skutkovú a právnu povahu ako

zložitú vec. Ide o bežné občianskoprávne spory a okolnosť, že pre rozhodnutie vo veci

samej je potrebné posúdiť viaceré čiastkové otázky a aplikovať niekoľko právnych

predpisov, nemôže sama osobe hodnotenie zložitosti veci podstatne ovplyvniť. Ani

nariadenie konkurzu uvádzaného predsedom súdu nemožno na základe obsahu spisov

v oboch týchto veciach považovať za takú okolnosť, ktorá by v rozhodujúcom čase sťažila

postup súdu v konaní a ktorá by sa preto mala vziať do úvahy pri hodnotení kritéria

zložitosti veci.

Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa počas oboch konaní, ústavný súd v žiadnom

z nich nezistil skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné považovať za také, ktoré

prispelo k predĺženiu konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil v oboch veciach viaceré

obdobia nečinnosti súdu.

Vo veci sp. zn. okresný súd nekonal v období od 19. novembra 1996, keď

navrhovateľ zaslal súdu požadované stanovisko, do pojednávania dňa 26. marca 1998, t. j.

počas jedného roka a štyroch mesiacov; od 26. marca 1998, keď navrhovateľ vzniesol

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. P. B., do 25. novembra 1998, keď bol

spis za účelom rozhodnutia o nej predložený krajskému súdu, t. j. počas osmich mesiacov;

od 15. februára 1999, keď bol spis pridelený do senátu JUDr. Š. Z., do pojednávania dňa

14. júna 2001 vo veci sp. zn. , ku ktorej bola podľa vyjadrenia predsedu súdu

pripojená aj predmetná vec, t. j. počas dvoch rokov a štyroch mesiacov. Nečinnosť

okresného súdu takto spolu presiahla obdobie vyše štyroch rokov, ktoré nemožno

ospravedlniť žiadnou okolnosťou, ktorú uviedol predseda okresného súdu.

Vo veci sp. zn. okresný súd nekonal od pojednávania dňa 19. októbra

1999 do nasledujúceho pojednávania dňa 14. júna 2001, t. j. počas vyše jedného roka

a siedmich mesiacov. Ani pre túto nečinnosť súdu sa neuviedli žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by ju mohli ospravedlniť.

K tomu treba dodať, že nedostatočné personálne obsadenie súdu alebo nadmerný

počet vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, že sa za tým účelom prijali včas a adekvátne

opatrenia (). V žiadnej z posudzovaných vecí nejde o takýto prípad.

V oboch veciach ústavný súd posúdil konštatovanú nečinnosť okresného súdu ako

zbytočný prieťah, ktorý mal za dôsledok porušenie práva navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2

. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 2.