Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 54/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Františka Markoša, bytom B., a Františka Bartala,

bytom B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Františka Markoša a Františka Bartala o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2005

doručená sťažnosť JUDr. Františka Markoša, bytom B., a Františka Bartala, bytom B. (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností vyplynulo, že sťažovatelia (ako aj

JUDr. Š. V. a B. V.) podali 3. apríla 2002 na okresnom súde žalobný návrh „o určenie

neplatnosti zmlúv a náhradu škody s prísl.“ proti Slovenskej republike - Úradu vlády

Slovenskej republiky, Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, v ktorom sa domáhali náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom ústredných orgánov štátu, resp. im podriadených útvarov

voči tzv. nebankovým subjektom.

Okresný súd uvedenú žalobu sťažovateľov rozsudkom z 1. apríla 2004

č. k. -71 zamietol. Sťažovatelia podali proti tomuto rozsudku 18. mája 2004

odvolanie a domáhali sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci okresnému

súdu na „doplnenie dokazovania“. Krajský súd v Bratislave však rozhodnutím

sp. zn. z 10. marca 2005 potvrdil „zamietajúci rozsudok prvostupňového súdu“

a náhradu trov konania sťažovateľom nepriznal. Na toto rozhodnutie krajského súdu

sťažovatelia reagovali tak, že „vo veci podáme dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky“.

Sťažovatelia poukazujúc na to, že od rozhodnutia ústavného súdu z 10. júna 2004

č. k. -9, ktorým bola ich sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, nastali nové skutočnosti, namietali porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak

v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr.

, , ).

Sťažovatelia v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 16. marca 2005,

namietali porušenie ich základného práva podľa postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. . Z obsahu sťažnosti jednoznačne

vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie označeného

základného práva sťažovateľov na okresnom súde už netrvalo. Sťažovatelia totiž už vo

svojej sťažnosti okrem iného výslovne uviedli, že: „Odvolanie žalobcov zo dňa 18. 05 2004

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2004 č. k. -71 (...) krajský

súd potvrdzuje zamietajúci rozsudok prvostupňového súdu (...). „Na obsah rozsudku

krajského súdu sme reagovali tak, že vo veci podáme dovolanie na Najvyšší súd SR“.

Z týchto sťažovateľmi výslovne uvedených tvrdení vyplýva, že konanie, v ktorom malo

dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo už skončené najneskôr 1. apríla 2004.

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať,

bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho

dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

), pričom prihliadol aj na to, že sťažovatelia síce uviedli, že vo veci

„nastali nové skutočnosti“; zbytočné prieťahy v zmysle v konaní

vedenom pod sp. zn. na Krajskom súde v Bratislave však nenamietali.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005