Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť K. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., Advokátska

kancelária, K., vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2003 doručená sťažnosť K. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. R. Ž., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. (v sťažnosti sú nesprávne uvedené sp. zn. a sp. zn.

).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Dňa 31. 3. 2000 sťažovateľ požiadal návrhom na

vydanie platobného rozkazu Okresný súd Košice II na vydanie platobného rozkazu na sumu

24.159.- Sk s prísl. Súd platobný rozkaz vydal dňa 12. 4. 2000 pod č. k. -9.

Proti platobnému rozkazu však podal odpor odporca PRAMEŇ s. r. o. Košice dňa 20. 6.

2000. Sťažovateľ sa k odporu vyjadril dňa 31. 7. 2000. Pretože súd od 31. 7. 2000 do 13. 3.

2001 neurčil pojednávanie a sťažovateľ si teda nevymohol svoju pohľadávku od odporcu

(...) sťažovateľ preto podal u predsedu súdu sťažnosť dňa 13. 3. 2001. Z uznesenia

ústavného súdu vyplýva, že súd od 6. 10. 2000 do 14. 12. 2000 prevádzal vec

sťažovateľa do iného registra, čo sa sťažovateľovi javí ako neprimerane dlhá doba a potom

súd určil pojednávanie dňa 26. 1. 2001 na veľmi dlhé obdobie, na deň 21. 6. 2001, čo

sťažovateľ nepovažuje za primeraný čas. Pretože dňa 11. 4. 2000 bol na majetok Prameň

s. r. o. vyhlásený konkurz, dodnes sťažovateľ si nevymohol svoju oprávnenú pohľadávku od

svojho dlžníka vo výške 24.159.- Sk s príslušenstvom. Potom okrem oznámenia prerušenia

konania sťažovateľovi zo strany súdu, súd nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval ku

pokračovaniu v konaní okrem dotazu na správkyňu konkurznej podstaty v smere či súhlasí

aby sa pokračovalo v konaní. Preto sťažovateľ podal u predsedu súdu ďalšiu sťažnosť dňa

4. 11. 2002. Predseda súdu oznámil sťažovateľovi, že jeho sťažnosť nie je dôvodná (...)

Pretože súd nepokračoval v konaní so správkyňou konkurznej podstaty na základe

sťažovateľovej sťažnosti zo dňa 4. 11. 2002 a nepokračuje dodnes podáva sťažovateľ túto

ústavnú sťažnosť (...)“.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základných práv podľa označených článkov

a Dohovoru žiadal okresnému súdu prikázať konať vo veci sp. zn.

bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000

Sk, ako aj náhradu trov konania v sume 8 976 Sk. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil sťažnosť

podanú predsedovi okresného súdu zo 4. novembra 2002 a odpoveď predsedu okresného

súdu na túto sťažnosť z 25. novembra 2002 č. Spr. 23137/02.

Z tejto odpovede okrem iného vyplýva, že „uznesením Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 11. 4. 2001 č. k. -11 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného (...)

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu sa súdne

a iné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu prerušujú, ak sa týkajú majetku

patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Konanie vedené pod sp. zn. je teda prerušené a v konaní nie je možné

pokračovať“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa

malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je v dôsledku skutočnosti, že uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 11. apríla 2001 č. k. -11 bol vyhlásený

konkurz na majetok úpadcu PRAMEŇ, s. r. o., Košice, t. j. účastníka napadnutého konania

pred okresným súdom, zo zákona prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 238/91 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a vyrovnaní“)] a z tohto dôvodu, ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní

vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho

účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené

vyššie. Sťažovateľ netvrdil ani neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že

v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia

konania už odpadla. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako je to v danom prípade, neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , , ).

K uvedenému je potrebné dodať, že sťažovateľ svojou sťažnosťou nenamietal porušenie

označeného základného práva postupom krajského súdu v konaní po vyhlásení konkurzu,

ktoré počas trvania konkurzu a za podmienok uvedených v zákone o konkurze a vyrovnaní

vyvoláva uvedenú zákonnú prekážku namietaného postupu okresného súdu, resp. ktorého

výsledkom môže byť ukončenie stavu právnej neistoty sťažovateľa v súvislosti s tými

právami a povinnosťami, ktoré sú predmetom prerušeného konania pred okresným súdom.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa označeného článku

postupom okresného súdu v čase pred prerušením konania v dôsledku vyhláseného

konkurzu, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať

nemohol, pretože o ich opodstatnenosti už ústavný súd rozhodol uznesením z 22. novembra

2001 č. k. -14 tak, že návrh sťažovateľa (podnet na začatie konania) ako zjavne

neopodstatnený odmietol. V tomto uznesení ústavný súd konštatoval, že „navrhovateľ

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v občianskom súdnom konaní, ktoré sa týka jeho majetkovej veci vyplývajúcej

z obchodných vzťahov. Toto konanie trvá k dnešnému dňu cca 20 mesiacov. Okresný súd

o návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu rozhodol do dvoch týždňov, avšak

odporca podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor (§ 174 ods. 2 Občianskeho

súdneho konania). Vyhlásenie konkurzu 11. apríla 2001 na majetok úpadcu – odporcu

navrhovateľa v konaní pred okresným súdom - zakladá zákonný dôvod pre jeho prerušenie.

Až do toho času procesné úkony okresného súdu plynulo smerovali k odstráneniu právnej

neistoty navrhovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (). Postup okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné vzhľadom na predmet konania a jeho celkovú

dĺžku kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Pretože

s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup

všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie

práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 , ústavný súd jeho návrh odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnený“.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem

prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už

podmienky konania boli splnené.

Pokiaľ sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania (v dôsledku

vyhláseného konkurzu) týkajú namietaného porušenia základného práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru, ktorý nebol predmetom návrhu sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn.

a ústavný súd o porušení tohto článku uvedeným uznesením teda nerozhodoval,

ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože

sťažovateľ svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ). Obdobne to platí aj pre právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením

napadnutého konania vo vzťahu k tomuto článku Dohovoru dozvedel najneskôr v deň, keď

podal predchádzajúci návrh (), t. j. 12. júna 2001. Predmetnú sťažnosť

sťažovateľ ústavnému súdu podal až 24. februára 2003, t. j. v čase, keď už uplynula lehota

ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. K tomu je potrebné dodať, že

ústavná ani zákonná úprava „novej“ sťažnosti podľa (s účinnosťou od

1. januára 2002) ju nekvalifikuje ako individuálny prostriedok ochrany ľudských práv

a základných slobôd nahradzujúci individuálne konania o ochrane ľudských práv

a základných slobôd pred ústavným súdom prístupné navrhovateľom (sťažovateľom) do

31. decembra 2001 (, ). Sťažovateľ mal až do 31. decembra 2001

k dispozícii prostriedky individuálnej ochrany svojho základného práva pred ústavným

súdom, ktoré však vo vzťahu k tomuto právu zaručenému v Dohovore nevyužil bez toho, že

by mu v tom bránili vážne prekážky.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2003