Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 314/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD., advokátkou, Hurbanova 81, Hlohovec, proti postupu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom krajského súdu v označenom konaní. Navrhuje prikázať krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať finančné zadosťučinenie 6 000 eur a náhradu trov v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v napadnutom konaní domáha zaplatenia 6 323,79 eur s príslušenstvom proti žalovanému z titulu odmeny za právne zastúpenie. O žalobe rozhodol Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. -614 z 18. októbra 2021 tak, že žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k úhrade tejto sumy. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie. Krajskému súdu bolo v priebehu napadnutého odvolacieho konania (25. februára 2022) oznámené úmrtie žalovaného. Krajský súd opakovane zisťoval stav dedičského konania po žalovanom a následne uznesením z 26. januára 2023 rozhodol o prerušení napadnutého konania do právoplatného skončenia dedičského konania. Aj neskôr dopytoval príslušnú notárku – súdnu komisárku o stave dedičského konania, avšak len formálne. Sťažovateľka ďalej uvádza, že písomne požiadala krajský súd o informáciu o stave konania podaním zo 7. augusta 2025, na ktorú krajský súd uviedol, že vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté, pretože dedičské konanie nie je ukončené

z dôvodu, že nie je ustálený okruh dedičov. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že napadnuté odvolacie konanie prebieha už päť rokov, dedičské konanie už viac ako štyri roky, pričom ona je v právnej neistote už viac ako 13 rokov. S poukazom na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval, že ani prerušenie konania z dôvodu dedičského konania neospravedlňuje extrémnu dĺžku konania, ani zákonný postup súdu nevylučuje porušenie práva, pretože súd je povinný aktívne odstraňovať stav právnej neistoty, je toho názoru, že v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej označených práv. Z pohľadu sťažovateľky ide o majetkový nárok, ktorý sa v dôsledku dlhodobých prieťahov stáva prakticky nevymožiteľným.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

4. V súčinnosti s poverenou notárkou ústavný súd zistil, že trvajúce ustaľovanie okruhu dedičov súvisí s pohľadávkou sťažovateľky, pretože deti žalovaného poručiteľa vzhľadom na predpokladanú čistú hodnotu dedičstva dedičstvo odmietli, pričom išlo o maloletých dedičov v prvej skupine. Žalovaný mal ešte žijúcu matku, ktorá prichádzala do úvahy ako dedič v druhej skupine, ale aj tá v priebehu dedičského konania zomrela, preto poverená notárka, disponujúca informáciou, že existuje ešte dedič v štvrtej dedičskej skupine (teta žijúca v zahraničí), momentálne uskutočňuje úkony smerujúce k jej osloveniu ako potenciálneho dediča po nebohom žalovanom.

5. Podľa názoru ústavného súdu opísané skutočnosti, ktoré vyvstali v prebiehajúcom dedičskom konaní, sú objektívneho charakteru a mali za následok predĺženie dedičského konania. Zákonným predpokladom pokračovania v napadnutom konaní po smrti žalovaného je aspoň ustálenie okruhu dedičov ako procesných nástupníkov v prebiehajúcom odvolacom konaní, avšak kvôli objektívnym okolnostiam veci ani dnes nie je možné pokračovať v napadnutom sporovom konaní, keďže okruh dedičov napriek snahe poverenej notárky sa dodnes nepodarilo ustáliť. Vzhľadom na uvedené aj napriek pomerne dlhej dobe ustaľovania okruhu dedičov v dedičskom konaní je možné konštatovať, že krajský súd (ktorý riadne prerušil napadnuté konanie z titulu vedenia dedičského konania po žalovanom) za objektívnu prekážku v postupe napadnutého odvolacieho konania nenesie zodpovednosť.

6. Ústavný súd konštatuje, že dĺžka súdneho konania by mala v „rozumnej miere“ zodpovedať intenzite faktorov, ktoré môžu konanie predlžovať (, , ). V posudzovanej veci je týmto faktorom sťažená identifikácia okruhu dedičov, keďže v priebehu dedičského konania dedičia v prvej skupine odmietli dedičstvo, pričom niektorí z dedičov boli maloleté osoby, ktorých úkony bolo potrebné osobitne schvaľovať, dedička v druhej skupine v priebehu dedičského konania zomrela a potenciálny dedič v štvrtej skupine je osoba žijúca v zahraničí.

7. Uvedené okolnosti ústavný súd vníma ako nečinnosť krajského súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, ktorú neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis konaní napr. , , , ). Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania (minimálne v rozsahu ustálenia okruhu dedičov), nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako aj v dohovoru.

8. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na svoj vysoký vek a skutočnosť, že konanie o jej nároku prebieha už viac ako 13 rokov, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka to v ústavnej sťažnosti síce uviedla, ale nežiadala preskúmať konanie ako celok a za porušiteľa svojich práv v petite svojej sťažnosti označila len krajský súd a jeho postup.

9. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na súdnu ochranu z dôvodu existencie prieťahov v odvolacom konaní, ústavný súd konštatuje, že vyslovenie porušenia tohto jej práva prichádza do úvahy len v extrémne dlho trvajúcom konaní posudzovanom ako celok, čo sťažovateľka nežiadala posúdiť, pričom doterajšia dĺžka odvolacieho konania (približne 5 rokov) sama osebe nedosahuje intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia tohto základného práva. Preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto jej časti odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

10. Prihliadajúc na všetky skutočnosti a okolnosti veci, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní neopodstatnená, a preto ju podľa v celom rozsahu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2026

Peter Molnár

predseda senátu