Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 573/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. (pôvodne Okresného súdu Topoľčany v konaní sp. zn. ) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa (ďalej len „“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní. Navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 6 600 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobou podanou 13. januára 2022 pôvodne na Okresnom súde Topoľčany sa sťažovateľka domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Po vykonaní administratívnych úkonov súvisiacich s doručovaním žaloby a vyjadrení procesných strán nariadil okresný súd prvé pojednávanie na 16. jún 2022. Na tomto pojednávaní súd nariadil dokazovanie listinami a odročil ho na 11. október 2022. Pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti sťažovateľky. Ďalšie pojednávanie 17. januára 2023 bolo zrušené z dôvodu návrhu sťažovateľky a žalovaného na prerušenie konania podľa . Uznesením zo 7. marca 2023 bolo napadnuté konanie prerušené.

3. Sťažovateľka 22. marca 2023 požiadala o pokračovanie v napadnutom konaní a zosúladenie termínov pojednávaní so súvisiacim konaním o jej nároku na náhradu mzdy voči žalovanému vedeným tým istým súdom pod sp. zn. . V apríli 2023 bolo nariadené pojednávanie na 13. jún 2023. Žiadosťou z 25. mája 2023 sťažovateľka požiadala o zmenu termínu pojednávania a navrhla doplnenie dokazovania. Žalovaný 30. mája 2023 navrhol prerušiť napadnuté konanie do rozhodnutia o jeho odvolaní proti medzitýmnemu rozsudku vydanému v súvisiacom konaní o náhradu mzdy sťažovateľky. Sťažovateľka s návrhom nesúhlasila.

4. Z dôvodu zmeny súdnej mapy spis 1. júna 2023 prešiel na Okresný súd Nitra, k zmene zákonného sudcu však nedošlo. Pojednávanie nariadené na august 2023 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov právneho zástupu žalovaného. Okresný súd vykonal pojednávania 21. novembra 2023, 8. februára 2024 a 10. septembra 2024. Podaním z 12. septembra 2024 požiadala sťažovateľka o prerušenie napadnutého konania z dôvodu ňou podaného dovolania v súvisiacom konaní, zdôvodňujúc to tým, že rozhodnutie o dovolaní môže mať dopad aj na rozhodnutie vo veci. Žalovaný s prerušením konania vyjadril súhlas. Okresný súd uznesením z 5. novembra 2024 napadnuté konanie prerušil a zrušil pojednávanie nariadené na 12. november 2024.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvisiacom konaní uznesením z 26. júna 2025 dovolanie sťažovateľky odmietol. V napadnutom konaní 15. augusta 2025 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. október 2025. Na tomto pojednávaní oznámil, že v napadnutom konaní pokračuje. Výsluch predvolanej svedkyne nebol uskutočnený, pretože sa na pojednávanie nedostavila. Jej výsluch bol následne vykonaný dožiadaným súdom v decembri 2025.

6. Na základe žiadosti žalovaného okresný súd zmenil termín pojednávania z 29. januára 2026 na 12. marec 2026. Dve pojednávania nariadené v marci 2026 boli zrušené z dôvodov na strane zákonného sudcu. Na pojednávaní 28. apríla 2026 vyhlásil okresný súd dokazovanie za skončené. Dňa 4. júna 2026 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že výpoveď zo strany zamestnávateľa je neplatná a pracovný pomer sťažovateľky naďalej trvá. Sťažovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok bol sťažovateľke doručený 20. júna 2026. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.

II. Argumentácia sťažovateľky

7. Sťažovateľka namieta nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, ktorý v jej veci rozhodol po viac ako 4 rokoch a 4 mesiacov od podania žaloby. Doteraz nie je právoplatne skončené a nedošlo k vydaniu uznesenia o výške trov konania, preto stav právnej neistoty sťažovateľky naďalej trvá. Celkovú dĺžku napadnutého konania považuje za neprimerane dlhú v rozpore s požiadavkou na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Tým došlo aj k porušeniu jej práva na súdnu ochranu.

8. Okresný súd nariadil počas napadnutého konania spolu 17 termínov pojednávaní, z ktorých sa reálne vykonalo iba sedem. Ostatných desať termínov bolo zrušených alebo preložených, z toho viaceré z dôvodov na strane súdu. Sťažovateľka poukázala na obdobie od 16. júna 2022 do 21. novembra 2023, keď sa takmer rok a pol nevykonalo vo veci žiadne pojednávanie. Priebeh napadnutého konania bol navyše negatívne ovplyvnený nesústredeným vedením súvisiaceho

konania o náhradu mzdy sťažovateľky. Priebeh súvisiaceho konania bol dôvodom oboch prerušení napadnutého konania, ako aj viacerých odročení pojednávaní v jej veci. Napadnuté konanie tak bolo v období od 5. novembra 2024 do 14. októbra 2025 prerušené a viac ako trinásť mesiacov sa nevykonalo vo veci žiadne pojednávanie.

9. Podľa sťažovateľky v jej veci nejde o vec právne či skutkovo zložitú. Ide o pracovnoprávny spor, ktorý vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou a rýchlosťou. Jej správanie nemalo žiaden vplyv na prieťahy v napadnutom konaní.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, , ).

12. Pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote treba uviesť, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práv podľa a dohovoru (, , , ). Ústavný súd konštantne judikuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ). Otázku posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i význam sporu pre sťažovateľov.

13. Pokiaľ nejde o extrémne dlhotrvajúce konanie, tak záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené. Pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti.

14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, v ktorom sťažovateľka vystupuje na strane žalobkyne, tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú. Prejednávaná vec sa však vyznačuje určitým stupňom faktickej zložitosti z dôvodu opakovane podávaných vyjadrení strán sporu a návrhov na doplnenie dokazovania. Z dôvodu prebiehajúceho súvisiaceho konania strany sporu celkom trikrát trvali na prerušení napadnutého konania.

15. Z hľadiska kritéria významnosti posudzovaného konania pre sťažovateľku ústavný súd konštatuje, že ustálená judikatúra ústavného súdu, ako aj ESĽP daný typ konania zaraďuje do kategórie konaní privilegovaných vyžadujúcich si zvláštnu starostlivosť venovanú plynulosti konania. Pracovnoprávne spory a z nich vyplývajúce mzdové nároky patria medzi bežnú, no prednostnú agendu súdov a považujú sa, najmä pokiaľ ide o mzdové záležitosti, za spory citlivej povahy (, , ). Výsledok sporu je pre sťažovateľku preto nepochybne dôležitý.

16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že v predmetnom konaní jej správanie v malej miere prispelo k celkovej dĺžke konania tým, že trikrát požiadala o zmenu termínu pojednávania. Raz z dôvodu návrhu na prerušenie konania a dvakrát z dôvodu doplnenia dokazovania. Navrhovanie dôkazov sťažovateľmi nemožno hodnotiť ako také správanie, ktorým by prispeli k prieťahom alebo neefektívnemu postupu súdu. Treba ho však zohľadniť pri posúdení právnej a faktickej náročnosti veci. Z týchto objektívnych dôvodov na strane sťažovateľky sa neuskutočnili tri pojednávania, čo tiež oddialilo meritórne rozhodnutie okresného súdu.

17. Čo sa týka postupu okresného súdu, tak ten bol od podania žaloby v januári 2022 plynulý, ústavný súd v jeho postupe nezaznamenal žiadnu ani krátkodobú nečinnosť. Po začatí napadnutého konania vykonával administratívne úkony súvisiace s doručovaním žaloby a vyjadrení procesných strán. Prvé pojednávanie vykonal súd v júni 2022. Priebeh pojednávaní v období od 16. júna 2022 do 21. novembra 2023 bol poznačený odročovaním pre žiadosti strán sporu. Ak aj okresný súd odročil nariadené pojednávanie, vždy určil ďalší skorý termín pojednávania. Preto nemožno konštatovať, že by v súvislosťou s požiadavkou plynulosti napadnutého konania bol nečinný tak, ako to tvrdí sťažovateľka. Ani medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu voči stranám nemožno konštatovať dlhodobú a neodôvodnenú nečinnosť. Najmä v nadväznosti na sťažovateľkou predkladané opakované návrhy na vykonanie dôkazov okresný súd tieto bezodkladne zabezpečoval aj od iných orgánov. Okresný súd vykonal sedem pojednávaní. Možno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľky, že v priebehu napadnutého konania bolo desať pojednávaní zrušených či odročených. Raz to bolo z dôvodu prerušenia konania, tri nariadené pojednávania boli zrušené na základe žiadosti sťažovateľky a dve zo zdravotných dôvodov právneho zástupcu žalovaného. Dve nariadené pojednávania boli zrušené pre nezabezpečenie svedka z dôvodu zmeny jeho pobytu a dve z dôvodov na strane zákonného sudcu. V postupe okresného súdu neboli zistené také zásadné nedostatky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

18. Čo sa týka prerušenia konania, tak toto nemožno pričítať ani na ťarchu sťažovateľky, ale ani na ťarchu okresného súdu. Obe rozhodovania o prerušení konania iniciovali samotné strany sporu. Celkovo bolo napadnuté konanie prerušené na dvanásť mesiacov. Aj samotná sťažovateľka

mala záujem, aby konajúci konanie prerušil, preto nemožno uvažovať na jej strane o pocite právnej neistoty spájajúcim sa s odďaľovaním rozhodnutia vo veci samej v dôsledku prerušenia konania. Rovnako nemožno súhlasiť s jej námietkou, že z dôvodu prerušenia konania sa vo veci nevykonalo viac ako trinásť mesiacov žiadne pojednávanie. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (napr. , , , ).

19. Vychádzajúc z okolností prerokovanej veci, s prihliadnutím na faktickú zložitosť veci, na objektívne prekážky v postupe okresného súdu a na prerušenie konania v súlade s vôľou strán sporu, ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého konania (do času podania ústavnej sťažnosti) je v medziach ústavnej akceptovateľnosti, aj keď na jej hranici, a nie je spôsobilá bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti, resp. indikovať, že napadnuté konanie by bolo možné považovať za nesúladné s označenými právami sťažovateľky, resp. za také, v rámci ktorého by intenzita prípadných prieťahov dosahovala úroveň potrebnú na vyslovenie porušenia ňou označených práv, a to napriek skutočnosti, že napadnuté konanie možno zaradiť do kategórie tzv. citlivých konaní (napr. ).

20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

21. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , a to z tých istých dôvodov, ako porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd pripomína, že primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania sú obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného práva podľa . Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. , , , ). V sťažovateľkinom prípade o takúto situáciu nejde, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti tiež odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Robert Šorl

predseda senátu