Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 408/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., I., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2011

doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľka“) doplnená podaním z 24. augusta 2011,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Žalobou zo dňa 01. 12. 2004 sa p. E. H. (samostatne hospodáriaca roľníčka)

domáhala zaplatenia sumy 136.999,- vtedajších Sk s príslušenstvom. Jej nárok voči

žalovanému v prvom rade – spoločnosti S., a. s. – vyplýva z nezaplatených faktúr

za preukázateľne dodané surové kravské mlieko. K plateniu však dodnes neprišlo. Medzi

žalobkyňou (E. H. ako sťažovateľkou, v kontexte tejto ústavnej sťažnosti) a žalovaným

v prvom rade (S., a. s.) ako aj firmou L., a. s. (žalovaným v druhom rade) bola dňa

10. 09. 2004 uzatvorená písomná zmluva, označená ako Dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve

z 26. 03. 2004. Predmetnú zmluvu – Dodatok č. 4 – treba interpretovať tak, že na strane

kupujúceho majú po podpise Dodatku č. 4 vystupovať spoločne dva subjekty – žalovaný

v prvom a druhom rade. Pritom platí, že obaja kupujúci (teda S., a. s. a súčasne L., a. s.) sa

zaviazali v zmysle § 409 Obch. zák. a § 477 a nasl. Obch. zák. spoločne platiť kúpnu cenu...

Je faktom, že Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 22. 03. 2005 uznesením

č. konkurz na majetok úpadcu: S., a. s. Daný spor pred OS Bratislava III ale

aktuálne nie je vedený len voči subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz a voči ktorému

môže byť konanie prerušené (teda voči S., a. s.), ale aj voči žalovanému v druhom rade (L.).

Žalobkyňa podaním z 13. 07. 2007 svoju žalobu rozšírila čo do okruhu žalovaných

a upravila petit...

Žalobkyňa vidí ako možnosť dosiahnutia jej nároku späťvzatie žaloby voči S., a. s.

Tým pominie dôvod, ktorý ex lege bráni ďalšiemu konaniu pred všeobecným súdom

a v procese sa bude môcť postupovať už len voči spoločnosti L., a. s. Na okraj podotýkame,

že také zastavenie konania nezavinila žalobkyňa, ale žalobu zobrala späť len kvôli

vyhláseniu konkurzu na túto obchodnú spoločnosť. Rozhodovanie v tejto otázke je

štandardné -existuje rad uznesení KS BA v analogických sporoch.

Pani E. H. ako žalobkyňa vzala preto podaním z 12. 04. 2011 svoj návrh voči

žalovanému v prvom rade – S., a. s... – späť (podľa ).

Reakcia OS Ba III však bola právne chybná – p. E. H. dostala dopis sudcu Mgr. M.

F. s akýmsi „vysvetlením“, že o pripustení odporcu L., a. s. do konania bude rozhodnuté až

po skončení konkurzného konania voči a. s. S.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že okresný

súd v namietanom konaní porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov, a ďalej žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

ako aj úhrada trov konania.

Sťažovateľka k sťažnosti, resp. k jej doplneniu pripojila okrem iného

aj „upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“ (adresovanej orgánu štátnej správy

okresného súdu) z 8. júla 2011 sp. zn. Spr 2036/2011, ktorým podpredsedníčka okresného

súdu reagovala na sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní a okrem

konštatovania, že napadnuté konanie je v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok

žalovaného prerušené, ďalej uviedla: „Súdne rozhodnutia predložené žalobcom poukazujú

na skutočnosť, že súdne konanie je možné zastaviť z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie

konania aj v prípade, že súdne konanie bolo prerušené. Avšak v konaniach, na ktoré sa

žalobkyňa odvolávala boli účastníkmi konania na strane žalovaného dvaja účastníci

konania. Preto, keď súd konanie zastavil voči jednému z nich, mohol v konaní pokračovať

s druhým zo žalovaných.

Samotná skutočnosť, že žalobkyňa žiadala o rozšírenie okruhu účastníkov konania

na strane žalovaného, nemá automaticky za následok rozšírenie okruhu účastníkov, ale je

potrebné príslušné procesné rozhodnutie. V danom prípade by súd najskôr musel rozhodnúť

o pripustení žalovaného v 2/ rade do konania a až následne rozhodnúť o zastavení konania

voči žalovanému v 1/rade, čo však podľa vyjadrenia zákonného sudcu nie je možné pre

prekážku prerušeného konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , ).

Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti, z jej doplnenia a pripojených príloh vyplýva,

že namietané konanie začalo podaním žaloby z 1. decembra 2004 okresnému súdu, ktorou

sa sťažovateľka (ako samostatne hospodáriaca roľníčka) domáhala zaplatenia sumy

136 999 Sk „za preukázateľne dodané surové kravské mlieko“ od žalovaného (obchodnej

spoločnosti S., a. s.). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 22. marca 2005 vyhlásil na majetok žalovaného konkurz, na základe čoho bolo

zo zákona namietané konanie prerušené až do skončenia konkurzu.

Sťažovateľka svojím podaním z 13. júla 2007 doručeným okresnému súdu 16. júla

2007 žiadala o pripustenie rozšírenia žaloby o žalovaného v II. rade (L., a. s.) a ďalej

aj o pripustenie zmeny petitu tak, že oproti pôvodne uplatnenej sume 136 999 Sk sú jej

žalovaní v prvom a druhom rade povinní zaplatiť sumu 187 968 Sk s prísl.

Okresný súd prípisom z 23. októbra 2007 vyzval správcu konkurznej podstaty (ďalej

len „SKP“), aby oznámil, či v napadnutom konaní navrhuje pokračovať, alebo má

napadnuté konanie zostať prerušené, na čo SKP reagoval podaním doručeným okresnému

súdu 9. novembra 2007, v ktorom oznámil, že trvá na tom, aby namietané konanie bolo

aj naďalej prerušené.

Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 12. apríla 2011 prostredníctvom

právnej zástupkyne poukázala na viaceré rozsudky okresného súdu „v analogických

súdnych sporoch“ a oznámila, že berie žalobu proti žalovanému v I. rade späť a súčasne

žiadala o rozšírenie petitu tak, že žalovaný v II. rade (L., a. s.) je povinný sťažovateľke

zaplatiť sumu 6 239,99 € s prísl.

Podľa ak je konanie prerušené,

nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní

pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania možno

považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným zákonom, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(m. m. , , ).

Analyzujúc skutočnosti vyplývajúce zo sťažnosti, z jej doplnenia a pripojených

príloh ústavný súd konštatuje, že súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľky malo dôjsť

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , je v dôsledku skutočnosti, že uznesením krajského súdu

sp. zn. z 22. marca 2005 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (obchodnej

spoločnosti S., a. s.), t. j. účastníka napadnutého konania pred okresným súdom, zo zákona

prerušené [ o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“)] a z tohto dôvodu,

ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone

o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov, a tým k naplneniu účelu

označeného základného práva, tak ako už bolo uvedené.

Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že

v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia

konania už odpadla. Ako už bolo uvedené, ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V súvislosti s prerušením konania v dôsledku

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka už ústavný súd taktiež vyslovil názor, že

sťažovateľ (navrhovateľ) už v takomto prerušenom konaní pri uplatňovaní svojich nárokov

nemôže postupovať pred okresným súdom, ktorý po vyhlásení konkurzu prestáva byť

súdom, ktorý je oprávnený a povinný poskytnúť mu súdnu ochranu (m. m. ).

K veci je potrebné ešte dodať, že sťažovateľka svojou sťažnosťou nenamieta

porušenie označeného základné práva postupom krajského súdu v konkurznom konaní,

ktoré počas trvania konkurzu a za podmienok uvedených v zákone o konkurze a vyrovnaní

vyvoláva uvedenú zákonnú prekážku namietaného postupu okresného súdu, resp.

výsledkom ktorého môže byť ukončenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v súvislosti

s tými právami a povinnosťami, ktoré sú predmetom prerušeného konania pred okresným

súdom.

Sťažovateľka okrem iného namieta aj skutočnosť, že „OS BA III dodnes nevydal

uznesenie o prerušení konania“, čo následne spochybňuje posudzovanie návrhov podaných

sťažovateľkou v čase po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v I. rade. V súvislosti

s tým ústavný súd poukazuje na to, že účinky prerušenia konania na základe vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu nastávajú priamo zo zákona, a to bez ohľadu na to, či

o vyhlásení konkurzu vedel súd alebo účastníci konania alebo či o prerušení konania bolo

vydané uznesenie. Vzhľadom na to sa ústavný súd s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu

k nevydaniu uznesenia o prerušení konania nestotožňuje.

Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že podľa nej podanie z 13. júla 2007 (žiadosť

o pripustenie rozšírenia žaloby o žalovaného v II. rade a zvýšenie uplatneného nároku)

„spĺňa všetky kritériá samostatnej žaloby“, ústavný súd s týmto názorom nesúhlasí.

Je nesporné, že sťažovateľka, kvalifikovane právne zastúpená, podala návrhy (13. júla 2007

a 12. apríla 2011), ktorými žiadala pripustenie rozšírenia žaloby v konaní, ktoré priamo

zo zákona bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného – úpadcu

(obchodnej spoločnosti S., a. s.).

Keďže sťažovateľka podávala tieto návrhy prostredníctvom kvalifikovaného

právneho zástupcu, musela si byť vedomá právnych účinkov vyvolaných prerušením

namietaného konania.

Pokiaľ sťažovateľka, ako uviedla v sťažnosti, sa domáha svojho nároku na zaplatenie

žalovanej sumy voči „žalovanému v druhom rade“ na základe kúpnej zmluvy z 26. marca

2004, resp. jej dodatku č. 4 z 10. septembra 2004, mohla uvedený nárok uplatniť

na okresnom súde samostatnou žalobou, a nie postupom, ktorý v danej veci zvolila, keďže

mala vedomosť o tom, že toto konanie je zo zákona prerušené.

V prípadoch, keď je konanie prerušené zo zákona [teda aj v prípade prerušenia

konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní], už z povahy veci

neprichádza do úvahy, aby v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže doba, počas ktorej je konanie

prerušené, závisí od iných faktorov, konkrétne v danej veci od dĺžky konkurzného konania.

Z uvedených dôvodov preto podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť

k záveru, že by napadnutým postupom okresného súdu mohlo dôjsť k zásahu do označeného

základného práva sťažovateľky, tak ako to vo svojej sťažnosti namieta.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011