Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 3/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej

v konaní o sťažnosti M. H., bytom K. Ch., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., K., vo veci

porušenia jej základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. H. podľa postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. decembra

2002 doručené podanie M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K. Ch., zastúpenej

advokátom JUDr. J. S., K., označené ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní a návrh na

primerané finančné zadosťučinenie“. Z jeho obsahu vyplynulo:

„Podpísaná M. H. týmto podávam sťažnosť, ako podnet na začatie konania pred

ústavným súdom pre porušenie Krajským súdom

v Prešove.

Odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa – Okresného súdu v Poprade sp. zn.

10 C 778//92 som podala dňa 4. 3. 2002.

Keďže prešlo od tohto obdobia viac ako 7 mesiacov rozhodla som sa podať na KS

v Prešove sťažnosť na prieťahy v konaní.

Po prešetrení veci mi bolo oznámené, že vo veci nebol vytýčený termín odvolacieho

pojednávania vzhľadom na to, že KS v Prešove má vysokú zaťaženosť sudcov

občianskoprávneho úseku krajského súdu a potrebu vybavovania vecí staršieho dátumu.

Podpredsedom Krajského súdu v Prešove JUDr. J. A. mi bolo oznámené, na základe

mojej sťažnosti, že k prieťahom vo vybavovanej predmetnej veci nedošlo.

Podľa môjho názoru k tomu, aby moja vec bola bez zbytočných prieťahov a za mojej

prítomnosti vybavená došlo a to tým, že ako som vyššie uviedla došlo preto lebo odvolanie

proti rozsudku súdu I. stupňa som podala už 4. 3. a do dnešného dňa nebolo vytýčené

hlavné odvolacie pojednávanie vo veci.

Pre ozrejmenie môjho prípadu uvádzam nasledovné:

Návrhom zo dňa 23. 8. 1992 podaným na Okresnom súde v Poprade, ktorý je vedený

na tomto súde pod č. k. som žiadala začať konanie proti odporcovi Odborový

liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb Vyšné Hágy o náhradu škody z ublíženia

na zdraví.

Mojím podaním, ktoré obdržal Okresný súd v Poprade dňa 21. 11. 1995 a ktoré bolo

vedené u tohoto súdu pod č. 3671/95 a ktoré sa nachádza v predmetnom spise som rozšírila

tento svoj pôvodný návrh aj na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti

a prísl. v súvislosti s diagnózou: porucha vyprázdňovania močového mechúra a hrubého

čreva v dôsledku apenditomii. ...

Od podania môjho prvého návrhu uplynulo už viac ako 10 rokov. Súd I. stupňa túto

vec síce uzatvoril, ale mám podozrenie, že ani veľmi nechcel. Za tento čas súd nevypočul

hlavných aktérov, ktorých výpovede sú azda najdôležitejšie a ktorí sa priamo zúčastňovali

na mojom liečení. Boli to napr. prim. V., prim. O., atď.

Podľa môjho názoru súd I. stupňa nevykonával procesné úkony tak a v tom tempe,

aby bolo zabezpečené moje základné ľudské právo priznané v

Slovenskej republiky, aby moja vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, čím došlo

aj k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Namietam tiež zamietnutie môjho rozšírenia pôvodného návrhu z novembra 1995

Okresným súdom v Poprade. Toto rozšírenie bolo podané ešte v čase pred mojím

vyšetrením u znalca MUDr. M. V. v Košiciach, pričom mi nebolo vyhovené ani v tom, aby

sa tento znalec v znaleckom posudku vyjadril aj k tým skutočnostiam, ktoré boli obsahom

rozšíreného návrhu, hoci sa tak stať mohlo.

Prieťahy v konaní je možné zistiť z citovaného spisu Okresného súdu v Poprade, č. k.

, ktorý navrhujem vyžiadať a vykonať ním dôkaz.

V tejto veci som sa už dvakrát obrátila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky a to podaním zo dňa 16. 6. 1997 a 11. 1. 1999 no bez úspechu.

Pritom zo dňa 2. 9. 1997 mi predseda Okresného súdu v Poprade oznámil, že moja

sťažnosť je neopodstatnená.

Podaním zo dňa 3. 7. 2000 som sa obrátila aj na predsedu Okresného súdu

v Poprade, ktorý mi listom zo dňa 17. 8. 2000 Spr. 00285/00 oznámil, že sudca koná vo veci

plynule s prihliadnutím na nápor a zaťaženie senátu.

Ďalším prípisom zo dňa 13. 2. 1999 Spr. 51/99 mi znovu predseda Okresného súdu

v Poprade oznámil, že neboli zistené žiadne prieťahy v konaní.

Chcem zdôrazniť, že v mojej veci už rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky na

neverejnom zasadnutí dňa 28. júna 2001, rozhodnutím sp. zn. -35 o tom, že

moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené. ...

Vzhľadom k tomu, ako som vyššie uviedla, že už bolo konštatované, že moje základné

právo vybavenia veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, som toho názoru, že aj

v súčasnej dobe sa moje ústavné právo porušuje.

Som si vedomá toho, že už bolo v danom čase rozhodnuté o prieťahoch v konaní,

avšak rozhodnutie Ústavného súdu bolo vydané pred novelou samotnej a to pred

prijatím ústavného kedy som nemala možnosť si uplatniť primerané

finančné zadosťučinenie.

Preto okrem iného, ako som uviedla, som toho názoru, že bolo opätovne porušené

moje základné právo na vybavenie mojej veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu si

myslím, že by mi malo patriť aj primerané finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 1,

3 .

Toto svoje finančné zadosťučinenie ohodnocujem na finančnou náhradou vo výške

50 000,- Sk z toho dôvodu, že ide o vec týkajúcu sa môjho zdravia a ďalšieho uplatnenia sa

v spoločnosti.

Podľa môjho názoru sudca KS v Prešove, ktorému je vec pridelená je zodpovedný za

prípravu veci k jej riadnemu prerokovaniu ale aj za rýchle vedenie konania. Ako sa uvádza

aj v právnickej literatúre, v právnom štáte neexistujú závažnejšie práva než tie, ktoré sa

priznávajú v ústave. A tohoto záveru by sa mali držať aj sudcovia našich súdov.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

takto:

„Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené Krajským súdom v Prešove v konaní o náhrade škody z titulu bolestného, sťaženia

spoločenského uplatnenia a ublíženia na zdraví, sp. zn. , porušil právo M. H.

priznané v na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Zároveň priznáva M. H. – sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške

50 000,- Sk v zmysle .“

Keďže sťažnosť sťažovateľky spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a neexistovali žiadne dôvody na

jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ústavný súd ju uznesením

z 15. januára 2003 prijal na ďalšie konanie.

Z písomného stanoviska Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2003 (Spr. 109/03)

zaslaného na výzvu ústavného súdu podľa vyplynulo:

„Vec napadla na Krajský súd v Prešove 24. 4. 2002. Vo veci zatiaľ

nebolo rozhodnuté. Stalo sa tak v dôsledku vysokej zaťaženosti senátu 3 Co Krajského súdu

v Prešove, ktorý pracuje len v dvojčlennom zložení a tretí člen senátu sa podieľa na jeho

práci len vo forme zastupovania, pričom trvale pôsobí v inom senáte. Tento stav vyplýva

z momentálnej personálnej situácie na občianskoprávnom úseku Krajského súdu v Prešove,

z ktorého vyplýva vysoká zaťaženosť jeho sudcov nápadom vecí, čo spôsobuje, že odvolacie

konanie nemôže prebehnúť v krátkej lehote. Predmetná vec nebola vybavená v dôsledku

potreby vybaviť veci skoršieho nápadu v zmysle zásady vybavovania vecí podľa poradia.

V senáte je v súčasnosti 340 nevybavených vecí. Ich skončenie je takto časovo náročné.

V súčasnosti už bol vo veci vytýčený termín odvolacieho pojednávania a to 29. 1.

2003 na deň 18. 2. 2003.“

Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania,

ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v (ďalej len

„ústava“), podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...“, v odvolacom konaní Krajského súdu v Prešove vedenom pod

sp. zn. o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.

10 C 778/92 z 21. januára 2002.

Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty

je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným súdnym

rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu

právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu“ (). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zo sťažnosti

sťažovateľky, ako aj zo zadováženého súdneho spisu zistil, že pred Krajským súdom

v Prešove prebiehalo odvolacie konanie sp. zn. o odvolaní sťažovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. z 21. januára 2002 v konaní o návrhu

na náhradu škody za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. Berúc do úvahy skutočnosti, ktoré

môžu spôsobiť právnu a faktickú zložitosť veci prejednávanej v odvolacom konaní v zmysle

(ďalej len „OSP“), t. j. rozsah odvolania určený

účastníkom konania, resp. stav, keď odvolací súd týmto rozsahom viazaný nie je (§ 212

ods. 1 a 2 ), ústavný súd ustálil, že pred Krajským súdom v Prešove išlo o odvolacie

konanie v občianskoprávnej veci, ktoré právne a ani fakticky zložité nebolo, takže pri

sústredenom postupe zákonného sudcu bolo možné o odvolaní sťažovateľky rozhodnúť bez

zbytočných prieťahov. Na právnu ani faktickú zložitosť veci prejednávanej v odvolacom

konaní ostatne nepoukázal ani predseda Krajského súdu v Prešove vo svojom vyjadrení.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky odvolacieho konania, toto

bolo po celú dobu jeho konania aktívne a súčinnostné, keďže po podaní odvolania sa

sťažnosťou na prieťahy v konaní domáhala urýchlenia konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným

prieťahom v konaní sp. zn. , bol postup samotného Krajského súdu v Prešove.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že po podaní odvolania sťažovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Poprad sa k nemu 5. marca 2002 vyjadrila právna zástupkyňa

žalovanej strany a po vyhotovení predkladacej správy bol spis 24. apríla 2002 doručený

Krajskému súdu v Prešove. Dňa 27. januára 2003 dala zákonná sudkyňa pokyn na

nariadenie pojednávania na 18. február 2003. V tento deň sa pojednávanie o odvolaní

sťažovateľky aj uskutočnilo a Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa v časti napadnutej sťažovateľkou a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Berúc do úvahy povahu

konania, v ktorom malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky, právnu

a faktickú zložitosť veci, ako aj postup a dobu, ktorú Krajský súd v Prešove potreboval na

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky, ústavný súd zistil, že doba konania od 24. apríla 2002

do 18. februára 2003 nedosahuje intenzitu zdôvodňujúcu záver o existencii zbytočných

prieťahov v konaní, teda ani o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom Krajského súdu v Prešove

v odvolacom konaní sp. zn. nedošlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa .

Ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003