Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 628/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Senica v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júla 2025 a doplnenou podaním doručeným 25. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva vlastniť majetok podľa a listiny a práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. . Navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie 15 000 eur a náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská

2. V napadnutom konaní sa žalobca proti sťažovateľovi žalobou z júla 2018 domáha neúčinnosti právnych úkonov podľa . Podľa žaloby otec sťažovateľa previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na sťažovateľa. Sťažovateľovi bolo v tomto konaní neodkladným opatrením z decembra 2018 uložené zdržať sa nakladania s jeho nehnuteľnosťami. Vo februári 2019 navrhol sťažovateľ konanie prerušiť, keďže na inom súde podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom a žalobcom, keďže ak sa určí, že táto zmluva je neplatná, žalobcovi zanikne dôvod na určenie neúčinnosti právnych úkonov.

Okresný súd tomuto návrhu uznesením z mája 2019 vyhovel a podľa (ďalej len „“) konanie do skočenia konania o žalobe sťažovateľa prerušil. Na odvolanie žalobcu bolo toto uznesenie potvrdené uznesením odvolacieho súdu zo septembra 2019. Počas prerušenia okresný súd zisťoval stav konania na inom súde a zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia. Konanie na inom súde sa právoplatne skočilo 26. júna 2024. Uznesením zo septembra 2024 okresný súd pokračoval v konaní, v októbri 2024 však konanie opäť uznesením prerušil podľa do právoplatného skončenia konania sp. zn. vedeného na okresnom súde. V konaní o zaplatenie 360 000 eur s príslušenstvom sa rieši otázka, či žalobca má voči dlžníkovi tvrdenú pohľadávku, ktorej splnenie malo byť ukrátené právnymi úkonmi, ktorých neúčinnosti sa žalobca v napadnutom konaní domáha. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2024. V konaní sp. zn. už bol vydaný rozsudok vo veci samej, ktorý nenadobudol právoplatnosť.

III.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ zdôrazňuje, že konanie v jeho veci nie je skutkovo a právne zložité, no napriek tomu trvá viac ako sedem rokov. Okrem toho nijak neprispel k jeho predĺženiu. Zdôrazňuje, že v dôsledku neodkladného opatrenia nemôže disponovať so svojimi nehnuteľnosťami. Podľa sťažovateľa okresný súd v jeho veci postupoval nesústredene, nehospodárne a neefektívne, v namietanom konaní sa nekonalo ani jedno pojednávanie, nebolo vykonané žiadne dokazovanie a súd nevyslovil predbežné právne posúdenie. Opakované bezdôvodné a neúčelné prerušovania napadnutého konania prispievajú k právnej neistote sťažovateľa a k zbytočným prieťahom v konaní. Z toho vyvodzuje porušenie svojich ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale aj vlastniť majetok a na ochranu majetku osobitne z dôvodu, že v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením je obmedzovaný v nakladaní so svojím majetkom.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

5. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa (, ), resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. , , , ).

6. Ústavný súd konštatuje, že prejednávaná ústavná sťažnosť je už v poradí štvrtou smerujúcou proti postupu okresného súdu v totožnom konaní. Ústavné sťažnosti sťažovateľa ústavný súd odmietol uzneseniami č. k. -21 z 27. apríla 2022 a č. k. -20 zo 16. marca 2023 pre zjavnú neopodstatnenosť. O predchádzajúcej (v poradí tretej, pozn.) ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tej istej veci bolo rozhodnuté uznesením č. k. -23 z 22. augusta 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2024, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v jeho odôvodnení konštatoval, že postup okresného súdu, ktorý do skončenia sťažovateľom iniciovaného konania (v júni 2024) o proti nemu podanej žalobe nekonal, bol účelný. Postupom okresného súdu po prerušení konania (v máji 2019) tak nemohlo dochádzať k porušovania ústavných práv sťažovateľa.

7. Napriek uvedenému konštatovaniu sa sťažovateľ v tej istej veci obrátil na ústavný súd s aktuálne prejednávanou ústavnou sťažnosťou, ktorou namieta zbytočné prieťahy v napadnutom konaní z dôvodu opakovaného bezdôvodného a neúčelného prerušovania napadnutého konania. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že okresný súd napadnuté konanie v októbri 2024 opäť prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania iniciovaného žalobcom proti dlžníkovi ( ) o zaplatenie pohľadávky, ktorej splnenie malo byť ukrátené odporovanými právnymi úkonmi.

8. Pri posúdení porušenia ústavných práv podľa a dohovoru postupom súdu v civilnom konaní, ktoré je prerušené, treba rozlišovať, či k prerušeniu došlo z obligatórnych ( ) alebo z fakultatívnych dôvodov ( ). Pri prerušení z obligatórnych dôvodov nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom. Pri prerušení z fakultatívnych dôvodov ( ) treba skúmať, či nečinnosť súdu je dôvodná, teda či nemal v konaní pokračovať ().

9. Napadnuté konanie, ktoré trvá sedem rokov, okresný súd opätovne prerušil z fakultatívneho dôvodu ( ). V konaní o zaplatenie pohľadávky sa rieši predbežná otázka majúca pre rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní zásadný význam, a to otázka existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nadobudol žalobca, totiž nebola v inom konaní, ktoré inicioval sťažovateľ a ktoré bolo dôvodom prvého prerušenia napadnutého konania, meritórne zodpovedaná vzhľadom na zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Otázku existencie vymáhateľnej pohľadávky súvisiacu s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu by okresný súd nevyhnutne musel riešiť aj v napadnutom konaní, čo by sa však vzhľadom na stav konania sp. zn. , v ktorom už bol vydaný meritórny rozsudok (ktorý nenadobudol právoplatnosť) javilo ako neúčelné a nehospodárne. Postup okresného súdu, ktorý prerušil napadnuté konanie do právoplatného skončenia súvisiaceho konania o zaplatenie pohľadávky, sa preto javí ako účelný a súladný s princípom hospodárnosti konania. Uvedeného si bol zrejme vedomý aj sťažovateľ, keď proti uzneseniu súdu o prerušení konania nepodal odvolanie.

10. Ústavný súd pritom poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania podľa procesného predpisu predstavuje zákonnú prekážku v konaní, a preto nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej prekážky v konaní ústavný súd neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , , ).

11. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a základného práva vlastniť majetok podľa a podľa listiny a práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru a na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu je zjavne neopodstatnená a ako taká bola pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2025

Robert Šorl

predseda senátu