Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 328/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť L. G., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

340/2000, za účasti Okresného súdu Košice - okolie, a takto

rozhodol:

1. Základné právo L. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice - okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € [slovom dvetisíc eur

(60 252 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie j e p o v i n n ý uhradiť L. G. trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. R. Ž., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009

doručená sťažnosť L. G., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému

súdu 3. októbra 2000 domáha náhrady investícií do cudzej veci (rodinného domu). Vec bola

okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že „záležitosť nie je natoľko právne zložitá, aby ju súd riešil bez

ďalšieho 8 rokov“. Ďalej uviedol, že «pred časom som podal /cca pred 4 rokmi/ sťažnosť na

Ústavný súd SR, ktorou som sa taktiež domáhal nápravy vo veci. Ústavný súd SR odmietol

moju sťažnosť z dôvodu, že som „údajne“ len formálne využil nápravu vo veci, keď som

nevyčkal odpoveď na moju sťažnosť od predsedu pojednávajúceho súdu. Pritom predseda

pojednávajúceho súdu označil moju sťažnosť ako dôvodnú. Z genézy veci je nesporné, že

uplynuli ďalšie vyše štyri roky a vec je stále na súde prvého stupňa a stále nie je

právoplatne skončená!!!

Nápravu som sa opätovne pokúšal zjednať sťažnosťou u predsedu pojednávajúceho

súdu zo dňa 5. 02. 2009.

V predmetnej odpovedi na sťažnosť mi predseda pojednávajúceho súdu udal, že moja

sťažnosť nie je dôvodná, lebo pojednávajúci súd koná. Ja sa na tomto mieste pýtam ako

koná súd, keď aj napriek uplynutiu doby vyše 8 rokov vec stále nie je právoplatne

skončená? Konanie súdu hodnotím ako nanajvýš neefektívne.».

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -8

z 25. septembra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, dospel k záveru, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu prípisom sp. zn.

1 Spr V 510/09 z 9. októbra 2009 doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2009 podal

podrobný rozbor právnej veci o zaplatenie sumy 3 319,39 € (100 000 Sk) s príslušenstvom

vedenej okresným súdom pod sp. zn. a uviedol, že:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 3. 10. 2000. Predmetom konania sú investície do

cudzej veci.

Po nápade boli vykonané tieto úkony:

- dňa 23. 11. 2000 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaslaný návrh na

vyjadrenie, vyžiadaný spis, ktorý s vecou súvisí

- pojednávanie vytýčené 23. 4.2002 – nedostavila sa žalovaná – doručenie nebolo

vykázané

- pojednávanie 21. 5. 2002

- žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku

- zisťovanie majetkových pomerov

- spis bol vyžiadaný KS Košice – vrátený 17. 9. 2003

- uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka a zmenu žalobného návrhu 17. 2. 2005

- zaslané výzvy novým účastníkom

- dňa 1. 4. 2005 – priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku

- pojednávanie 30. 5. 2005 – odročené

- dňa 10. 6. 2005 žalobca navrhol vypočuť svedka

- pojednávanie 18. 10. 2005

- vyjadrenie žalovanej 9. 11. 2005

- vyjadrenie žalobcu 6. 3. 2006

- ohliadka na mieste samom 13. 9. 2006 preročená na 11. 10. 2006

- vyjadrenie žalovanej 7. 11. 2006

- pojednávanie 13. 2. 2007

- pojednávanie zo dňa 26. 3. 2007 odročené za účelom znaleckého dokazovania

- uznesenie zo dňa 13. 6. 2007 o nariadení znaleckého dokazovania

- dňa 10. 7. 2007 – odvolanie žalobcu proti uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania

- spis zaslaný znalcovi

- znalecký posudok podaný 8. 7. 2008

- uznesenie o priznaní znalečného dňa 12. 8. 2008

- odvolanie proti uzneseniu 3. 9. 2008

- po zabezpečení vyjadrenia spis dňa 6. 11. 2008 predložený KS Košice

- zrušené uznesenie KS Košice 27. 11. 2008 vec vrátená 18. 12. 2008

- pojednávanie zo dňa 7. 4. 2009 odročené, doručenie predvolania žalovanej 3)

nebolo vykázané

- pojednávanie zo dňa 14. 9. 2009 odročené na neurčito, lebo žalobca vzal žalobu

v celom rozsahu späť a je potrebné vyjadrenie žalovaných k späťvzatiu žaloby

- rozhodnutie v tej veci bolo závislé na rozhodnutí vo veci Okresného

súdu Spišská Nová Ves. Súd toto konanie neprerušil, ale priebežne konal s tým, že čakal na

toto rozhodnutie

- vo veci bolo rozhodnuté, rozhodnutie nadobudol právoplatnosť dňa 23. 6. 2009,

preto žalobca vzal žalobu späť. V prípade, ak by súd rozhodol nezávisle na tomto

rozhodnutí, žalobca by tým získal bezdôvodné obohatenie a vznikol by ďalší spor.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že súd vo veci konal a preto k porušeniu zákonného

práva sťažovateľa nedošlo.“

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 16. októbra 2009, v ktorom okrem iného uviedol, že „súd síce

konal vo veci ako toto vyplýva z rozsahu realizovaných úkonov, ale úkony súdu boli

neefektívne o čom svedčí neodvratná skutočnosť, že doposiaľ vec nie je právoplatne

skončená a právna neistota môjho klienta aj naďalej trvá.

Súd t. č. očakáva vyjadrenie odporcov k späťvzatiu žaloby. Pritom stanovisko

odporcov v tejto otázke doposiaľ nie je známe, čo v konečnom dôsledku vedie opäť len

k právnej neistote následkom nedoriešenia veci. Môj klient bol k späťvzatiu žaloby vyzvaný

priamo súdom, pričom za 9 rokov vedenia sporu vynaložil nemalé finančné prostriedky na

bránenie svojho práva, aj z uvedeného dôvodu požaduje finančnú satisfakciu. Súd súdnymi

prieťahmi zavinil stav, že nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet sporu schátrala natoľko, že

pán Gajdoš môže opäť pokračovať vo vynakladaní investícií do opráv domu!

Stavu, ktorý potvrdzuje prieťahy v konaní svedčí aj fakt, že spor už trvá deväť rokov,

vec nie je doposiaľ právoplatne skončená, stav právnej neistoty naďalej trvá, vec nie je

natoľko zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť v tak dlhodobom časovom rozmedzí.“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie ().

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania

a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako

súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetné konanie, ktoré sa začalo

3. októbra 2000, nie je dosiaľ (ani po vyše deviatich rokoch) právoplatne skončené.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o zaplatenie bezdôvodného

obohatenia (z dôvodu zhodnotenia nehnuteľnosti sťažovateľom) nehodnotil ako právne

zložité.

Vzhľadom na rozsah sporných investícií, ktoré mal vykonať sťažovateľ v roku 1998

na nehnuteľnosti (rodinnom dome súp. č. 208 zapísanom na LV č. 3 v kat. území K.), a z

toho vyplývajúce problémy s ich ocenením, ktoré si vyžiadali nariadenie znaleckého

dokazovania, ako aj vzhľadom na súbežne vedený súdny spor Okresným súdom Spišská

Nová Ves pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd pripúšťa určitú faktickú zložitosť predmetnej veci

majúcu vplyv na priebeh a aj dĺžku konania. Ani táto faktická náročnosť však

neospravedlňuje doterajšie vyše deväťročné trvanie súdneho sporu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Využívanie procesných oprávnení sťažovateľom (návrh na dokazovanie výsluchom

viacerých svedkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom, rozšírenie žaloby

a úprava jej petitu, podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolanie proti

trovám znaleckého dokazovania) nemalo zásadný vplyv na priebeh konania a nebolo ani

hlavným dôvodom jeho doterajšej dĺžky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre sťažovateľa.

Ústavný súd na základe posúdenia postupu okresného súdu vyplývajúceho zo

súdneho spisu sp. zn. a z vyjadrenia predsedu okresného súdu (rovnaké

procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd

z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu) konštatuje, že okresný súd bol bez

ústavne akceptovateľných dôvodov nečinný najmä v období od 21. decembra 2000

(zaplatený súdny poplatok) do 15. marca 2002 (nariadenie pojednávania na 23. apríl 2002)

a v období od 21. mája 2002 (pojednávanie odročené z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľom za rozšírený návrh) do 16. februára 2005 (pripustenie zmeny návrhu

sťažovateľa, pripustenie do konania účastníkov na strane žalovaných), pričom spolu

s ďalšími krátkodobými obdobiami nečinnosti celková doba neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu v predmetnej veci bola dlhšia ako štyri roky.

Obranu okresného súdu založenú na tvrdení, že vo veci priebežne konal s tým, že

čakal na právoplatné skončenie súvisiaceho súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva

vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. , ústavný súd hodnotí

ako nedôvodnú, pretože táto skutočnosť nebola podľa jeho názoru bezprostrednou príčinou

zistených prieťahov v postupe okresného súdu v preskúmavanej veci. V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že výsledok označeného súdneho konania, ktorého predmetom bolo

rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu (vrátenia daru) síce mohol mať (a aj mal)

význam pre posúdenie právneho dôvodu sťažovateľom uplatňovaného nároku v konaní

vedenom pod sp. zn. (tým, že sťažovateľ sa opäť stal vlastníkom spornej

nehnuteľnosti, odpadol právny dôvod tohto konania, čoho dôsledkom bolo, že sťažovateľ na

pojednávaní konanom 14. septembra 2009 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal

predmetné konanie zastaviť), avšak v prípade, že okresný súd v napadnutom konaní dospel

k takémuto záveru, mohol a mal podľa konanie prerušiť, a tak

svojím postupom zabrániť vzniku zbytočných prieťahov v uvedenom konaní. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania

podľa označeného ustanovenia predstavuje zákonnú

prekážku v konaní, a preto nečinnosť všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej

prekážky v konaní ústavný súd neposudzuje ako zbytočné prieťahy (m. m. ,

, atď.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, najmä „z dôvodov trvalej právnej neistoty, výloh

na bránenie práva, ako aj z dôvodov nemožnosti užívať sporný dom a poškodenia mojich

vecí uložených v dome“.

Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

napriek späťvzatiu žaloby sťažovateľom predmetné konanie nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. R. Ž. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd

vychádzajúc z návrhu právneho zástupcu sťažovateľa ich vyčíslil sumou 245,70 €

(vypočítanou zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa

§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j.

2-krát po 115,90 € a 2-krát po 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009