Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 283 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (288)III. ÚS 241/2013
PDF · 132.34 KB
No categories available
III. ÚS 241/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. O., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. I., V., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 3 T 1/2009-883 z 2. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. V. O. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2013
doručená sťažnosť Ing. V. O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 T 1/2009-883 z 2. októbra 2012 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že 28. novembra 2001 podala Krajská prokuratúra v Prešove
Krajskému súdu v Prešove obžalobu na sťažovateľa za trestný čin porušovania povinnosti
pri práve cudzieho majetku „podľa § 255 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona“.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola táto vec prikázaná krajskému
súdu, kde jej bola pridelená sp. zn. 4 T/7/2002. Napadnutým rozhodnutím vyhláseným
na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012 krajský súd rozhodol, že „podľa § 23 ods. 3
Tr. por. č. 141/1961 Zb. (per analogiam) spájajú sa na spoločné konanie trestné veci
Krajského súdu v Žiline vedené pod sp. zn. 3 T/1/2009 a 4 T/7/2002 s tým, že naďalej bude
konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 4 T/7/2002“.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré
vidí vo viacerých pochybeniach krajského súdu, ku ktorým malo dôjsť v priebehu konania
pred ním (tieto však s napadnutým rozhodnutím bezprostredne nesúvisia, pozn.).
V súvislosti s napadnutým rozhodnutím sťažovateľ krajskému súdu vytýka, že
„... na takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky uvedené v trestnom poriadku.
Ak teda zák. č. 141/1961 Trestný poriadku uvádza, že podľa § 23 ods. 3, ak sú splnené
podmienky spoločného konania, môže súd spojiť k spoločnému konaniu a rozhodnutiu veci,
v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Senátu Krajského súdu v Žiline muselo byť
zrejmé, že na sťažovateľa samostatná obžaloba podaná nebola, nebola teda splnená
zákonná podmienka na spojenie mojej veci na spoločné konanie. Nie je možné vykladať
ustanovenia trestného poriadku extenzívne, nemožno spojenie veci rozhodovať analogicky
podľa § 23 ods. 3 Tr. poriadku tak, ako rozhodol senát Krajského súdu v Žiline. Je tu
zrejmá snaha senátu spojiť moju samostatnú vec za každú cenu, aj za cenu porušenia
zákona.“.
Sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:
„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/1/2009-883 zo dňa
2. októbra 2012 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T/1/2009-883 zo dňa
2. októbra 2012 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajského súdu v Žiline na ďalšie konanie.
3. Ing. V. O. priznáva náhradu trov konania v sume 306,79 Eur, ktoré je Krajský súd
v Žiline povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. M. I. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že táto napriek tomu,
že je zastúpený právnou zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho
obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické,
kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia
porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite domáha. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto
kvalita zjavne chýba, pretože ten porušenie svojich práv v podstate žiadnym spôsobom
neodôvodnil, keď neuviedol, aké aspekty označených práv namieta.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme
klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady (II. ÚS 117/05).
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný
súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí. Z tohto dôvodu rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2013