Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 241/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. O., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. I., V., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline č. k. -883 z 2. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. O. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2013

doručená sťažnosť Ing. V. O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -883 z 2. októbra 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že 28. novembra 2001 podala Krajská prokuratúra v Prešove

Krajskému súdu v Prešove obžalobu na sťažovateľa za trestný čin porušovania povinnosti

pri práve cudzieho majetku „podľa , “.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola táto vec prikázaná krajskému

súdu, kde jej bola pridelená sp. zn. . Napadnutým rozhodnutím vyhláseným

na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012 krajský súd rozhodol, že „podľa § 23 ods. 3

č. (per analogiam) spájajú sa na spoločné konanie trestné veci

Krajského súdu v Žiline vedené pod sp. zn. a s tým, že naďalej bude

konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. “.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ktoré

vidí vo viacerých pochybeniach krajského súdu, ku ktorým malo dôjsť v priebehu konania

pred ním (tieto však s napadnutým rozhodnutím bezprostredne nesúvisia, pozn.).

V súvislosti s napadnutým rozhodnutím sťažovateľ krajskému súdu vytýka, že

„... na takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky uvedené v .

Ak teda Trestný poriadku uvádza, že podľa , ak sú splnené

podmienky spoločného konania, môže súd spojiť k spoločnému konaniu a rozhodnutiu veci,

v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Senátu Krajského súdu v Žiline muselo byť

zrejmé, že na sťažovateľa samostatná obžaloba podaná nebola, nebola teda splnená

zákonná podmienka na spojenie mojej veci na spoločné konanie. Nie je možné vykladať

ustanovenia extenzívne, nemožno spojenie veci rozhodovať analogicky

podľa tak, ako rozhodol senát Krajského súdu v Žiline. Je tu

zrejmá snaha senátu spojiť moju samostatnú vec za každú cenu, aj za cenu porušenia

zákona.“.

Sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. -883 zo dňa

2. októbra 2012 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -883 zo dňa

2. októbra 2012 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajského súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Ing. V. O. priznáva náhradu trov konania v sume 306,79 Eur, ktoré je Krajský súd

v Žiline povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. M. I. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že táto napriek tomu,

že je zastúpený právnou zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite domáha. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto

kvalita zjavne chýba, pretože ten porušenie svojich práv v podstate žiadnym spôsobom

neodôvodnil, keď neuviedol, aké aspekty označených práv namieta.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady ().

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

).

Keďže sťažnosť sťažovateľa vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný

súd ju podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí. Z tohto dôvodu rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013