Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 280/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ v konaní

vedenom pod ČVS: PPZ-694/NKA-FP-ZA-2016 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2019 elektronicky a 5. septembra 2019 poštou v listinnej podobe doručená ústavná sťažnosť

sťažovateľa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,

expozitúry Západ (ďalej len „finančná polícia“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-

694/NKA-FP-ZA-2016.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v konaní vedenom

finančnou políciou pod ČVS: PPZ-694/NKA-FP-ZA-2016 od 15. novembra 2017 trestne

stíhaný pre pokračovací zločin skrátenie dane a poisteného podľa § 276 ods. 1, ods. 2

písm. c) a ods. 4 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s poukazom na a v časti

spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom daňového podvodu podľa § 277a

ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) .

3. V uvedenej trestnej veci bol sťažovateľ vo väzbe od 14. novembra 2017

do 29. novembra 2018.

4. Svoje presvedčenie o zásahu do základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote sťažovateľ

odôvodnil argumentáciou, že „orgány činné v trestnom konaní konajúce nesústredene,

vykonávajú častokrát zbytočné úkony nesúvisiace so skutkom a skutok bližšie

neobjasňujúce, pričom týmto konaním orgánov činných v trestnom konaní dochádza

evidentne k prieťahom v konaní, keď medzi jednotlivými úkonmi je časový priestor

niekoľkých mesiacov. Postup orgánov činných v trestnom konaní preto sťažovateľ považuje

za vyslovene pomalý, nehospodárny a neefektívny... Orgány činné v trestnom konaní

presiahli dĺžku vyšetrovania ustanovenú ... viac ako

päťnásobne. Hoci ustanovenie umožňuje prokurátorovi

zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť vykonané a takisto určiť inú lehotu trvania

vyšetrovania, sťažovateľ má za to, že v prejednávanej trestnej veci orgány činné v trestnom

konaní postupujú v príkrom rozpore s citovanými ustanoveniami .

Neefektívnosťou vykonávania úkonov a trestným konaním, kde od vznesenia obvinenia

sťažovateľovi ku dnešnému dňu uplynuli takmer dva roky, a kde ukončenie prípravného

konania v blízkej budúcnosti nemožno očakávať, orgány činné v trestnom konaní porušujú

práva sťažovateľa na prejednanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície,

Expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-694/NKA-FP-ZA-2016 porušené bolo.

2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídiu policajného zboru, Národnej

kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, Expozitúra Západ prikazuje, aby

vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-694/NKA-FP-ZA-2016 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Národná

kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Západ je povinné

uhradiť sťažovateľovi do 15 dni od doručenia tohto nálezu trovy

konania na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o..“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.1 V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že

ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv

pred všeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(, , , , , ).

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2

(m. m. , , ).

7. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,...

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

finančnej polície v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-694/NKA-FP-ZA-2016.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ,

).

17. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené v (podobne

dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí

trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený alebo

poškodený (, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Kľúčová námietka sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že v prípravnom konaní

v jeho trestnej veci dochádza k zbytočným prieťahom, keď medzi jednotlivými

vyšetrovacími úkonmi je časový priestor niekoľkých mesiacov, postup finančnej polície je

nesústredený a dochádza k vykonávaniu „zbytočných“ úkonov. Celkovo postup

vo vyšetrovaní sťažovateľ považuje za vyslovene pomalý, nehospodárny a neefektívny.

19. Sťažovateľ za porušovateľa jeho práv jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností v úvode, ako aj v petite ústavnej sťažnosti označil finančnú políciu. Táto

okolnosť viedla ústavný súd k potrebe zistenia, či sťažovateľ vo vzťahu k postupu finančnej

polície mal k dispozícii účinný právny prostriedok, ktorým by sa mohol v prípade jeho

presvedčenia o vzniku prieťahov vo vyšetrovaní domáhať nápravy tohto stavu.

20. Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

21. Ústavný súd už aj v minulosti konštatoval (napr. , ,

m. m. ), že vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom

konaní sa za účinný prostriedok nápravy považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta

podľa citovaného . Inými slovami, orgánom štátu, ktorý má

zabezpečiť ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v rámci prípravného konania postupom či už vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, je

príslušný prokurátor. Vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu majúcej oporu i v judikatúre

ESĽP ako aj v princípe subsidiarity, možno konštatovať, že ústavný súd v danom prípade

nie je prvotným orgánom ochrany práva a žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa

možno nesporne považovať za účinný prostriedok nápravy aj

v zmysle čl. 13 dohovoru, keď prokurátor má v zmysle tohto ustanovenia o. i. povinnosť

žiadosť o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť, a priamo zo zákona (pozri ) má aj možnosť

pokynom zmeniť rozsah vyšetrovacích úkonov a tiež určiť lehotu, akú má vyšetrovanie ešte

trvať.

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu využitie tohto účinného

prostriedku nápravy netvrdil ani nepreukázal. Či tak urobil, ústavný súd zisťoval tak

dopytom na príslušného vyšetrovateľa finančnej polície, ako aj prokurátora Krajskej

prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorý v danej veci v konaní

vedenom pod sp. zn. Kv 72/16/2200 vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti

v prípravnom konaní. Obaja zhodne uviedli, že prípadnú žiadosť sťažovateľa o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa finančnej polície neevidujú.

23. V takomto prípade dikcia ustanovenia § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde v spojení s nedáva ústavnému súdu inú možnosť,

iba ústavnú sťažnosť odmietnuť pre jej neprípustnosť z dôvodu nevyčerpania právneho

prostriedku priznaného sťažovateľovi na ochranu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

24. Okrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že dôvod na odmietnutie ústavnej

sťažnosti vidí aj v jej nedostatočnom odôvodnení.

25. Ako z judikatúry ústavného súdu vyplýva, popri uvedení petitu je ďalšou

povinnosťou sťažovateľa, aby svoju ústavnú sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo

najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu

poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie

ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého

sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m.

, , , ).

26. Argumentácia sťažovateľa je prevažne založená na všeobecných tvrdeniach

bez uvedenia konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho

materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ nijako nekonkretizoval prípadné obdobia nečinnosti

vyšetrovateľa finančnej polície, nedefinoval v čom mala spočívať, alebo ako sa prejavila

pomalosť vyšetrovania, jeho nehospodárnosť či neefektívnosť.

27. Podstatnú časť odôvodnenia ústavnej sťažnosti tvorí prehľad konaní a rozhodnutí

všeobecných súdov o osobnej slobode sťažovateľa v danej veci (t. j. o jeho vzatí do väzby,

jej trvaní a predĺžení a napokon o jeho prepustení na slobodu), ktorý však sám o sebe

nepredstavuje, z hľadiska požadovanej ochrany zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nevyhnutné argumentačné minimum. Inak

povedané, sumarizácia konaní a rozhodnutí o väzbe sťažovateľa bez uvedenia ďalších

korelácií nie je spôsobilou relevantne (presvedčivo) osvedčiť tvrdenie sťažovateľa o výskyte

zbytočných prieťahov v postupe finančnej polície v rámci prípravného konania vedeného

proti jeho osobe.

28. Navyše, v rámci najmenej jedného konania o osobnej slobode sťažovateľa

vedeného Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. všeobecný súd cielene

zisťoval prípadný výskyt prieťahov v prípravnom konaní, avšak s negatívnym výsledkom.

Táto okolnosť protirečí sťažovateľovmu úsudku.

29. Za jedinú adresnejšiu ústavný súd považoval námietku sťažovateľa o zrušení

uznesenia finančnej polície zo 16. apríla 2019 krajskou prokuratúrou (uznesenie č. k. Kv

72/16/2200-521 z 10. mája 2019), ktorým mal vyšetrovateľ pribrať do konania na účel

znaleckého dokazovania „Európsky policajný úrad (EUROPOL) so sídlom v Haagu,

Holandsko“. Avšak sťažovateľ (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) opäť

v ústavnej sťažnosti jasne a zreteľne neozrejmil nadväznosť tejto okolnosti na tvrdený zásah

do jeho označeného základného práva. Takýto ojedinelý prípad rozhodne nedosahuje

kvalitu pre jeho posúdenie ako neefektívneho (zbytočného) úkonu alebo nesústredeného

postupu vyšetrovateľa finančnej polície v zmysle záruk a

dohovoru, najmä ak k jeho náprave došlo v krátkom časovom období.

30. Iné úkony finančnej polície, o ktorých sťažovateľ tvrdí, že boli „zbytočné...

nesúvisiace so skutkom a skutok bližšie neobjasňujúce“, ani len ako príklad neuviedol.

31. Nedostatočnosť odôvodnenia ústavnej sťažnosti nezhojilo ani tvrdenie

sťažovateľa o porušení jeho základného práva prekročením lehoty určenej ustanovením

, v rámci ktorej bolo potrebné vyšetrovanie skončiť.

32. Z judikatúry ústavného súdu (napr. , , ,

obdobne ) vyplýva, že pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný

súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie

nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať

len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

ani v týchto prípadoch postup dotknutého orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

.

33. Odchýliť sa od citovanej judikatúry ústavného súdu nebol v aktuálnej veci žiaden

dôvod, preto bolo potrebné zo strany sťažovateľa v záujme úspechu jeho ústavnej sťažnosti

uviesť také okolnosti danej veci, ktoré by s prekročením zákonnej lehoty (v tomto prípade

poriadkovej) fakticky spájali porušenie ním označeného základného práva. Len izolovaný

poukaz na nedodržanie lehoty podľa nemožno považovať

za dostatočný, a to zvlášť, ak samotná zákonná úprava v

s jej nedodržaním „počíta“ a upravuje s tým spojený ďalší postup orgánov činných

v trestnom konaní, ktorý v predmetnej veci nebol sťažovateľom spochybnený.

34. Podľa ak nie je vyšetrovanie skončené

v lehotách uvedených v odseku 2, policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo

možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vykonať a aký

čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť

rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež určiť inú lehotu, akú má

vyšetrovanie ešte trvať.

35. Sťažovateľ netvrdí, že by vyšetrovateľ finančnej polície postupoval v rozpore

s týmto ustanovením.

36. Uvedené bráni považovať ústavnú sťažnosť v tejto časti za dostatočne

odôvodnenú.

37. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , ).

38. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje

nedostatočnosť odôvodnenia ústavnej sťažnosti v rozpore s požiadavkou v § 43 ods. 1

, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa

pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

39. Ako tretí dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil aj jej zjavnú

neopodstatnenosť.

40. Sťažovateľ sa na ústavný súd svojou ústavnou sťažnosťou obrátil (ako to sám

uvádza) necelé dva roky od vznesenia mu obvinenia pre podozrenie zo spáchania trestnej

činnosti kvalifikovanej ako pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276

ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 4 , ktorého sa mal dopustiť závažnejším

spôsobom konania spočívajúcom v jeho páchaní po dlhší čas [§ 138 písm. b) Trestného

zákona] organizovanou skupinou [ ] v časti v jednočinnom

súbehu s pokračovacím zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 a ods. 2 písm. b)

a c) .

41. Už samotná právna kvalifikácia trestnej činnosti ekonomického charakteru

(páchanej viacerými osobami), ktorá je predmetom vyšetrovania, vypovedá o jej zložitosti.

Svedčí o tom aj rozsah vyšetrovacieho spisu predstavujúci viac ako 8000 strán.

42. Tvrdenie krajskej prokuratúry, že ide o cezhranične páchanú trestnú činnosť,

na objasnenie ktorej je potrebná spolupráca s cudzozemskými orgánmi činnými v trestnom

konaní, čo takisto vypovedá o náročnosti veci, sťažovateľ nenamietal. V priebehu

vyšetrovania orgány činné v trestnom konaní požiadali o právnu pomoc z Českej republiky

(vykonanie domových prehliadok, zabezpečenie listinných dôkazov, výsluchy svedkov,

rekognície a pod.), Maďarskej republiky (výsluchy svedkov, zabezpečenie listín – faktúr,

zmlúv, prepravných dokladov od viacerých obchodných spoločností a pod.) a Poľskej

republiky (faktúry, výsluchy svedkov a pod.).

43. Bez potreby presného bližšieho vyrátavania a preskúmavania vyšetrovacích

úkonov (tieto sú sťažovateľovi známe) ústavný súd poznamenáva, že v predmetnom

trestnom konaní boli zabezpečované dôkazy vykonaním napr. mnohých domových

prehliadok; výsluchov obvinených, svedkov a poškodených; znaleckého dokazovania

z viacerých odborov (ekonómia, elektrotechnika, zdravotníctvo – vyšetrenie duševného

stavu) a bolo pristúpené aj k znaleckému dokazovaniu podľa § 147 ods. 2 Trestného

poriadku; informácie k stíhanej trestnej činnosti boli zabezpečované aj podľa piatej hlavy

(sledovanie, záznam telekomunikačnej prevádzky); boli zabezpečené

početné listinné dôkazy a pod., a aj keď mnohé úkony boli vykonané v čase pred vznesením

obvinenia sťažovateľa prípadne v čase blízkom jeho obvineniu, tieto svojimi účinkami

nepochybne mali a majú reálny presah aj do ďalšieho obdobia prípravného konania,

ovplyvňujúc tak jeho trvanie.

44. Z ďalších úkonov, ktoré si takisto vyžiadali určité časové obdobie v rámci

vyšetrovania, ústavný súd poukazuje na potrebu ustanovenia opatrovníka jednej zo strán

trestného konania, ako aj potrebu prekladu rozhodnutí a niektorých dôkazných prostriedkov

do cudzieho jazyka (maďarského a anglického).

45. Obvinení (teda aj sťažovateľ) aktívne využívali podávanie riadnych opravných

prostriedkov proti rozhodnutiam vyšetrovateľa finančnej polície, ako aj všeobecného súdu

(pri rozhodovaní o ich osobnej slobode), konanie o ktorých rovnako vyžadovalo adekvátny

časový priestor. Vo veci konajúce všeobecné súdy aj po nahradení väzby obvinených

(rovnako tak sťažovateľa) a ich prepustení na slobodu konali a rozhodovali o návrhoch

obvinených na zrušenie nahradenia väzby, prípadne zrušenia uložených obmedzení

a povinností (a to aj v prípade sťažovateľa), ktoré takisto prinášali potrebu predkladania

vyšetrovacieho spisu konajúcim súdom, čo malo takisto negatívny dopad na rýchlosť

vyšetrovania. Trvanie týchto časových období pritom vyšetrovateľ nemohol ovplyvniť.

46. Všetky uvedené skutočnosti, najmä vykonanie fakticky a časovo náročných

vyšetrovacích úkonov, ako aj nie zriedkavé predkladanie veci na konanie a rozhodnutie

všeobecnému súdu nedávajú možnosť vzniku prieťahov v postupe finančnej polície, a teda

ani vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a z tohto

dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol aj podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

47. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu

na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu