Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 1998

vo veci podnetu , bytom na začatie konania

o porušení Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky - Hlavnou vojenskou prokuratúrou Bratislava, takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Písomným podaním z 29. mája 1998 označeným ako „podnet“

sa domáha rozhodnutia ústavného súdu, že Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky - Hlavná vojenská prokuratúra, porušila jeho ústavné právo priznané

článkom 48 ods. 2 , keď o jeho písomnej sťažnosti na

postup kpt. JUDr. Kamila Polčana, prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v

Bratislave, mu doteraz nedala odpoveď, hoci ide o sťažnosť z roku 1996.

Ústavný súd si vyžiadal spisy Generálnej prokuratúry - Hlavnej vojenskej

prokuratúry Bratislava, sp. zn. Hn 3008/98, v ktorom, ako zbernom spise, sa

nachádzajú aj materiály podriadených prokuratúr, Vyššej vojenskej

prokuratúry

v Trenčíne a Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave. Z obsahu týchto

materiálov ústavný súd zistil, že dňa 3. augusta 1994 bol kpt.

Kamilom Polčanom predvolaný na Vojenskú obvodnú prokuratúru v Bratislave ako

svedok. Tvrdí to a nepopiera to ani zástupca hlavného vojenského

prokurátora pplk. JUDr. Mikuláš Gardecký v písomnom podaní z 24. júla 1998 č. Hn

3008/98. bol predvolaný ako svedok vo veci podnetu

. Z materiálu generálnej prokuratúry je preukázané, že Vojenská obvodná

prokuratúra v Bratislave vykonávala preverovanie oznámenia

. Nebolo ešte začaté trestné stíhanie. Išlo o činnosť prokurátora po prijatí

oznámenia o skutočnostiach, ktoré mali nasvedčovať, že bol spáchaný trestný čin.

Teda bol to postup prokurátora pred začatím trestného stíhania podľa § 158

.

Ústavný súd vyhodnotil takto zistený skutkový stav so zreteľom na

ustanovenie a vyslovil právny názor, že postup

prokurátora, aj keď predvolával za cieľom podania vysvetlenia ako

svedka, nie je možné hodnotiť inak, ako postup pred začatím trestného stíhania.

Nešlo ešte o konanie vo veci samej. To je hlavný problém, ktorý podľa názoru

ústavného súdu treba predovšetkým vyriešiť, aby sa mohlo dospieť k tomu, či naozaj

došlo k porušeniu zo strany generálnej prokuratúry. Podľa

citovaného článku každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom. Tento článok možno použiť v konkrétnej veci, len ak ide o

konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (§ 160

a nasl. ) a občan sa stáva účastníkom tohto konania buď ako

obvinený alebo poškodený. Proti nebolo začaté trestné stíhanie.

Prokurátor žiadal od neho len vysvetlenie podľa ust. .

Nemožno si to vysvetľovať, že ide o jeho vec, keďže táto nebola prokurátorom takto

označená. Preto aj keď podal sťažnosť proti postupu prokurátora v tom, že ho

predvolával ako svedka, síce nesprávne, nedá sa z toho právne vyvodiť, že už sa

začalo konanie, kde je účastníkom konania a že je možné dovolávať sa právnej

ochrany, ktorú zaručuje . Ak nebolo začaté už spomínané konanie,

podľa názoru súdu nemohlo dôjsť ani k porušeniu v tom, že

generálna prokuratúra má zbytočné prieťahy.

V danom prípade treba vec posudzovať nie z hľadiska ústavnosti, ale z

hľadiska zákonnosti, a to z pohľadu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o sťažnostiach, kde sú upravené práva a povinnosti sťažovateľov i

subjektov, proti ktorým smeruje sťažnosť a sú tam uvedené aj sankcie, ktoré možno

uložiť zamestnancom subjektu, v ktorom sa prešetruje sťažnosť.

Ústavný súd vedený týmito úvahami a právnymi závermi, že nie je daná

právomoc ústavného súdu konať o sťažnostiach podľa Z. z, ako aj

právnymi závermi, že pokiaľ nezačal kompetentný orgán vo veci konať a občan sa

nestal účastníkom konania, nie je možné hovoriť o porušení

Slovenskej republiky.

Ústavný súd podnet prerokoval na neverejnom pojednávaní

podľa ust.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení

a keďže zistil, že podnet je zjavne neopodstatnený, podľa ust. § 25 ods. 2 citovaného

zákona ho odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ľubomír D o b r í

k

predseda senátu