Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 319/2026
PDF · 399.12 KB
No categories available
II. ÚS 319/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , (sp. zn. Rvp 2406/2025), a ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , (sp. zn. Rvp 2407/2025), zastúpených Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátom, Jelenec 353, proti postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotky finančnej polície, expozitúry Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ- 53/UBOK-FP-ZA-2024 (predtým pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013), Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 a odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XX GPt 139/25/1000 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotky finančnej polície, expozitúry Západ v konaní ČVS: PPZ-53/UBOK-FP-ZA-2024 (pôvodne vedenom pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013) a postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotke finančnej polície, expozitúre Západ p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/UBOK-FP- ZA-2024 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Krajskej prokuratúre v Nitre p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 konala bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré s ú mu Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ a Krajská prokuratúra v Nitre p o v i n n é vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré s ú mu Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ a Krajská prokuratúra v Nitre p o v i n n é vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ a Krajská prokuratúra v Nitre s ú spoločne a nerozdielne p o v i n n é nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 253,40 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Vo zvyšných častiach ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi úradu boja proti organizovanej kriminalite v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/UBOK-FP-ZA- 2024 (predtým pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013), krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 a odboru závažnej kriminality generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XX GPt 139/25/1000, formulovania príkazu konať v jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov, priznania primeraného finančného zadosťučinenia 14 000 eur a tiež náhrady trov konania pred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi Ľubošovi Szigetimu, členovi a predsedovi druhého senátu ústavného súdu.
2. Sťažovateľ (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi úradu boja proti organizovanej kriminalite v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/UBOK-FP-ZA-2024 (predtým pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013), krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 a generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XX GPt 139/25/1000 a tiež formulovania príkazu konať v jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov. Takisto žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 14 000 eur a tiež náhradu trov právneho zastúpenia. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi Petrovi Molnárovi, členovi druhého senátu ústavného súdu.
3. Z obsahu ústavných sťažností sťažovateľov vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 2. rade majú obaja postavenie obvinených v trestnom konaní vedenom úradom boja proti organizovanej kriminalite pod ČVS: PPZ-53/UBOK-FP-ZA-2024 (predtým pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013) pre zločin skrátenia dane a poistného a ďalšie vymedzené trestné činy spáchané formou spolupáchateľstva.
4. Sťažovatelia 12. mája 2025 adresovali krajskej prokuratúre žiadosť o preskúmanie postupu policajta z dôvodov dlhotrvajúceho trestného stíhania a žiadali o odstránenie prieťahov a zároveň postupom podľa § 209 ods. 2 Trestného poriadku 13. júna 2025 požiadali generálnu prokuratúru o preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry.
5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 593/2025-20 zo 16. októbra 2025 spojil ústavné sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 2406/2025 a Rvp 2407/2025 na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2406/2025.
6. Ústavné sťažnosti ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 319/2026-32 z 2. júna 2026 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Argumentácia sťažovateľov
7. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv sťažovateľov, ku ktorému malo dôjsť v štádiu prípravného konania vedeného v ich trestnej veci v dôsledku zbytočných prieťahov spôsobených neefektívnym postupom orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“). Sťažovatelia osobitne poukázali na to, že doterajšia dĺžka vedeného prípravného konania niekoľkonásobne prekročila odporúčanú lehotu šiestich mesiacov určenú § 209 ods. 2 Trestného poriadku. Vyjadrujú presvedčenie, že policajné vyšetrovanie nebude v dohľadnej dobe skončené.
8. Sťažovatelia primárne namietajú extrémnu dĺžku policajného vyšetrovania, sekundárne namietajú neefektívnu a nesústredenú činnosť orgánov činných v trestnom konaní, najmä neuplatnenie inštitútu na vylúčenie veci, nepribratie znalca do konania včas, extrémne zdĺhavé znalecké dokazovanie, nevykonanie žiadnych procesných úkonov.
9. Sťažovatelia tvrdia, že im nie sú zrejmé žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadnu skutkovú zložitosť trestnej veci vo vzťahu k sťažovateľom.
10. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že im nemožno pričítať žiadnu skutočnosť, ktorá by mala vplyv na neprimerane až extrémne zdĺhavé vedenie trestného stíhania navyše ešte len v štádiu prípravného konania (policajného vyšetrovania). Sťažovatelia argumentujú, že už samotné prekročenie zákonnej lehoty policajného vyšetrovania samo osebe a bez ďalšieho zakladá porušenie označených základných práv.
11. Sťažovatelia požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujú tým, že sú trvalo (8 rokov) vystavovaní negatívnym účinkom trestného stíhania a skončenie ich trestnej veci, ktorá sa nachádza v prípravnom konaní, je v nedohľadne. Dlhotrvajúce trestné konanie má nepriaznivý dopad nielen na spoločenské postavenie sťažovateľov, ale aj na ich osobné a rodinné vzťahy. Priznania spravodlivého finančného zadosťučinenia sa sťažovatelia domáhajú aj z dôvodu emocionálnych útrap a morálneho utrpenia, ktoré vychádzajú z pocitov krivdy, bezmocnosti a ich poníženia prameniacich z extrémne dlhodobého a trvajúceho trestného stíhania.
III. Vyjadrenia odporcov
III.1. Vyjadrenie Prezídia Policajného zboru:
12. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavným sťažnostiam reagovalo Prezídium Policajného zboru podaním ČVS: PPZ-53/UBOK.FP-ZA-2024 zo 16. júna 2026.
13. Prezídium Policajného zboru poukázalo na to, že obvinenie bolo sťažovateľom vznesené 21. septembra 2017, ďalšie 30. novembra 2020, pričom obe konania boli spojené do jedného konania z dôvodu, že išlo o totožných páchateľov a v podstate o pokračovanie trestnej činnosti.
14. Vo veci konajúci vyšetrovateľ uviedol, že znalec bol do konania pribratý po druhom obvinení a má za úlohu spracovať reťazec dodávateľsko-odberateľských vzťahov z pohľadu finančných tokov, reťazec dodávateľsko-odberateľských vzťahov v súvislosti s pohybmi tovaru a vyčísliť daňovú povinnosť (daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov, daň z minerálnych olejov) jednotlivých podnikateľských subjektov, všetko za roky 2016 – 2018, teda nemohol byť pribratý bez meškania po vznesení obvinenia v roku 2017, ako to uvádzajú sťažovatelia. K vyšetrovaniu predmetnej veci poukázal na to, že je už ukončené a čaká len na dodanie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa vyjadrenia znalkyne vypracovaný už dávnejšie, ale znalkyňa nekomunikuje, sľubuje ďalšie termíny dodania.
15. V predmetnej veci vyšetrovateľ nevykonáva žiadne procesné úkony, len sa snaží komunikovať so znalkyňou. Vyšetrovateľ znalkyňu kontaktuje telefonicky, píše výzvy na dodanie znaleckého posudku, komunikuje s dozorujúcou prokurátorkou, trikrát pripravoval spis (viazanie 75 zväzkov) kvôli sťažnostiam pre krajskú prokuratúru a generálnu prokuratúru. Znalkyňa bola podľa vyjadrenia vyšetrovateľa viackrát upozornená na to, že jej bude krátená odmena, a na možnosť poriadkovej pokuty. Všetky upozornenia a výzvy boli zaslané aj dozorujúcej prokurátorke s možnosťou zadania vypracovania znaleckého posudku inému znalcovi. Vyšetrovateľ zároveň uviedol, že znalkyňa bola písomne vyzvaná na vyjadrenie, v akom rozpracovanom stave má znalecký posudok a kedy bude konečný termín jeho dodania, znalkyňa však na výzvu zatiaľ neodpovedala. Dozorujúca prokurátorka navrhla uložiť znalkyni poriadkovú pokutu a oznámiť jej konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
III.2. Vyjadrenie generálnej prokuratúry:
16. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavným sťažnostiam reagovala generálna prokuratúra v podaní č. k. 2 GÚp 101/26/1000-5 z 24. júna 2026, a to aj v mene krajskej prokuratúry.
17. Generálna prokuratúra uviedla, že prípravné konanie prebieha od roku 2013, pričom sťažovatelia sa nachádzajú v postavení obvinených od 21. septembra 2017. Sťažovateľom však bolo vznesené obvinenie za ďalšiu trestnú činnosť aj 30. novembra 2020, keď boli sťažovatelia aj zadržaní, avšak príslušný súd nevyhovel návrhu dozorového prokurátora na ich vzatie do väzby.
18. Dĺžka prípravného konania je ovplyvnená mimoriadnou skutkovou, procesnou i právnou zložitosťou vyšetrovanej veci. Predmetom objasňovania je totiž obzvlášť závažná daňová trestná činnosť s prepojením na mnohé štáty Európskej únie, ktorej sa mali dopustiť viaceré osoby
(stíhaných je celkom 11 osôb) počas niekoľkých rokov a so spôsobením škody približne 20 miliónov eur pre štátny rozpočet Slovenskej republiky. Týmto skutočnostiam zodpovedá aj rozsah vyšetrovacieho spisu (viac ako 100 000 strán) a dozorového spisu v rozsahu takmer 300 strán. Okrem spolupráce s finančnými inštitúciami a daňovými úradmi bolo potrebné zadovážiť listinné dôkazy aj prostredníctvom domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov.
19. Vzhľadom na cezhraničný presah objasňovanej trestnej činnosti bolo nevyhnutné zabezpečovať dôkazy prostredníctvom európskych vyšetrovacích príkazov, ktoré boli zaslané príslušným justičným orgánom do Českej republiky, Maďarskej republiky, Rumunskej republiky, Talianskej republiky, Poľskej republiky, Bulharskej republiky, Slovinskej republiky, Ukrajinskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky a Rakúskej republiky, a to aj opakovane. Na príprave európskych vyšetrovacích príkazov a ich sprostredkovaní sa výrazne podieľal aj medzinárodný odbor generálnej prokuratúry. Právna pomoc z členských štátov Európskej únie spočívala najmä vo vykonaní výsluchov svedkov a v predložení dokumentov týkajúcich sa obchodných transakcií so slovenskými firmami, resp. inými už stotožnenými zahraničnými obchodnými spoločnosťami. Okrem toho, že išlo o zložitú právnu pomoc, výkon európskych vyšetrovacích príkazov musel rešpektovať aj formálne náležitosti a postupy zakotvené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (napr. povolenie účasti obhajcov obvinených na výsluchoch svedkov vykonávajúcim štátom). V marci 2023 bola tiež zaslaná urgencia rakúskym justičným orgánom, ktorej cieľom bolo zrýchlenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.
20. Primeraný čas si vyžadoval aj preklad výsledkov právnej pomoci. Napríklad opatrením dozorového prokurátora z 19. januára 2021 bol do trestného konania pribratý prekladateľ z jazyka talianskeho do jazyka slovenského, ktorého úlohou bol prekladateľský úkon spočívajúci v preklade písomností v súhrne 151 listov, a to v lehote 60 kalendárnych dní od doručenia opatrenia s prílohami.
21. Vzhľadom na to, že išlo o širokú sieť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá sa jednotlivými vyšetrovacími úkonmi dopĺňala a spresňovala, bolo žiaduce postupne rozširovať aj rozsah vyšetrovania. Z tohto dôvodu boli niektoré prehliadky iných priestorov a pozemkov realizované aj v závislosti od výsledkov dokazovania vrátane právnej pomoci, ktorá determinovala ďalšie smerovanie vyšetrovania. Napríklad v novembri 2020 bol vyšetrovateľom vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov z dôvodu, že sa v presne konkretizovaných obchodných priestoroch a na iných pozemkoch môžu nachádzať účtovné doklady (faktúry, pokladničné doklady, knihy prijatých a vydaných faktúr, pokladničné knihy, účtovné uzávierky, medzinárodné nákladné listy – CMR, doklady o preprave, knihy skladových zásob, objednávky a podobne) a iné doklady od presne konkretizovaných spoločností.
22. Generálna prokuratúra uviedla, že v akejkoľvek ekonomickej či daňovej trestnoprávnej kauze predstavuje znalecké dokazovanie elementárny procesný úkon. Vo veci sťažovateľov bola do trestného konania pribratá znalkyňa 7. júla 2021, avšak ešte 1. júna 2021 bolo zrealizované stretnutie vyšetrovateľa so znalkyňou na účely prejednania plánovaného znaleckého dokazovania a jeho rozsahu. Po vyhotovení fotokópie spisu vrátane všetkých zabezpečených listinných podkladov jej bolo 14. júla 2021 doručené aj samotné uznesenie o jej pribratí do trestného konania.
Práve skutočnosť, že znalkyni boli postupne zasielané písomnosti získané z iných vyšetrovacích úkonov vykonaných po jej pribratí do trestného konania, negatívne ovplyvnila dĺžku znaleckého dokazovania. Opätovné stretnutie vyšetrovateľa so znalkyňou bolo uskutočnené 12. júla 2022, na ktorom prevzala ďalšie podklady na realizáciu znaleckého dokazovania. Ďalšie podklady boli znalkyni zaslané 23. augusta 2022. Ako zo správy vyšetrovateľa z 30. januára 2024 vyplýva, v trestnej veci boli vykonané všetky plánované úkony. Naposledy bolo získaných približne 3 000 faktúr a neurčený počet stáčacích lístkov dodávok PHM od spoločnosti , za roky 2016 až 2018, ktoré smerovali do daňového skladu spoločnosti , . Vyšetrovateľ vo svojej správe súčasne uvádza, že stáčacie lístky nie sú spárované s jednotlivými faktúrami spoločnosti , ktorá ich má v evidencii v oddelenej forme a nemá možnosť ich spárovať elektronicky. Dňa 29. januára 2024 vyšetrovateľ odovzdal tieto listinné podklady znalkyni, ktorá ich pre potreby znaleckého posudku musí analyzovať.
23. K postupu orgánov činných v trestnom konaní generálna prokuratúra uviedla, že aj napriek tvrdeniam sťažovateľov prípravné konanie prebieha plynulo a bez akýchkoľvek prieťahov. Vyšetrovanie je od začiatku dosiaľ realizované tým istým vyšetrovateľom a dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní realizoval do 19. marca 2024 prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry a od 20. marca 2024 ho vykonáva prokurátorka krajskej prokuratúry.
24. Dozorový prokurátor opakovane konzultoval vec s vyšetrovateľom, rozhodoval o opravných prostriedkoch oprávnených subjektov a aktívne participoval pri vydávaní európskych vyšetrovacích príkazov a aj po doručení výsledkov právnej pomoci slovenským justičným orgánom. Okrem osobného prejednávania stavu vyšetrovania s vyšetrovateľom a jeho ďalšieho usmerňovania dozorový prokurátor opakovane písomne žiadal vyšetrovateľa o oznámenie, kedy bude vyšetrovanie ukončené (napr. 16. marca 2023, 21. septembra 2023 a 22. januára 2024). Ani pri výkone dozoru dozorovej prokurátorky od 20. marca 2024 dosiaľ nie sú evidentné žiadne prieťahy. O prevzatí trestnej veci dozorová prokurátorka upovedomila všetkých obvinených a ďalšie dotknuté subjekty a vyšetrovateľa vyzvala na predloženie spisového materiálu na účely vykonania jeho previerky. Vyšetrovateľ postupne po častiach predkladal dozorovej prokurátorke vyšetrovací spis, a to 22. júla 2024, 9. augusta 2024 a 6. septembra 2024.
25. Dozorová prokurátorka vydala 4. novembra 2024 vyšetrovateľovi pokyn, ktorým okrem iného uložila, že ak nebude znalecký posudok doručený orgánom činným v trestnom konaní do 31. decembra 2024, musí opakovane urgovať znalkyňu na účely jeho vyhotovenia a v prípade neúspešnej urgencie požiadať o súčinnosť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Listom vyšetrovateľa z 8. apríla 2025 bola znalkyňa vyzvaná na predloženie znaleckého posudku v lehote do 30. apríla 2025, a to aj s upozornením na možnosť krátenia znaleckej odmeny či možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Vyšetrovateľ urgoval znalkyňu aj 2. júla 2025, 10. októbra 2025, 8. decembra 2025, 8. januára 2026, 13. marca 2026 a 1. júna 2026.
26. Aj dozorová prokurátorka listom 12. novembra 2025 požiadala znalkyňu o urýchlené predloženie znaleckého posudku, keďže v dôsledku jeho absencie nie je možné skončiť vyšetrovanie. Súčasne bola znalkyňa upozornená na možnosť krátenia odmeny za vypracovanie znaleckého posudku a na možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Dozorová prokurátora opätovne urgovala znalkyňu o vypracovanie a predloženie znaleckého posudku 16. februára 2026 a pokynom z 21. mája 2026 uložila vyšetrovateľovi požiadať znalkyňu o oznámenie rozsahu, v akom má
spracovaný znalecký posudok, a na základe tohto údaja vyhodnotiť, či nie je účelnejšie a vhodnejšie pribrať do trestného konania iného znalca. Zároveň s poukazom na doterajší prístup znalkyne k vypracovaniu znaleckého posudku uložila vyšetrovateľovi uložiť znalkyni poriadkovú pokutu a jej nečinnosť oznámiť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Do času vyjadrenia generálnej prokuratúry napriek písomným i telefonickým urgenciám vyšetrovateľa a písomným urgenciám dozorovej prokurátorky nebol znalecký posudok doručený. Dozorová prokurátorka opakovane pri preskúmavaní vyšetrovacieho spisu konštatovala, že v súčasnom štádiu konania s poukazom na rozpracovanosť znaleckého skúmania, by bolo neúčelné pribrať do konania iného znalca, čo by len predĺžilo konanie.
27. Generálna prokuratúra zhrnula, že OČTK vyvíjali kontinuálnu, aktívnu a stupňujúcu sa procesnú iniciatívu smerujúcu k zabezpečeniu znaleckého posudku vrátane využitia zákonných donucovacích prostriedkov. Ich postup tak zodpovedal zásade hospodárnosti konania a sledoval cieľ minimalizovať ďalšie prieťahy, ktoré by nevyhnutne vznikli okamžitým pribratím nového znalca, a tak postup OČTK pri zabezpečovaní znaleckého skúmania a vypracovaní znaleckého posudku nie je možné podľa generálnej prokuratúry hodnotiť ako neefektívny postup či nečinnosť.
28. K správaniu sťažovateľov generálna prokuratúra uviedla, že sťažovatelia neprispeli k celkovej dĺžke prípravného konania.
29. V závere generálna prokuratúra uvádza, že vyšetrovacie úkony sú realizované priebežne bez prejavov akýchkoľvek prieťahov. Ani dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní nenesie žiadne známky zdĺhavosti či nedbanlivosti pri jeho výkone. Naopak, prípravné konanie je realizované spôsobom zodpovedajúcim závažnosti trestnej činnosti, pre ktorú sa vedie trestné stíhanie a je vznesené obvinenie sťažovateľom.
30. Generálna prokuratúra navrhla ústavným sťažnostiam nevyhovieť.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
31. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupmi úradu boja proti organizovanej kriminalite v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/UBOK-FP-ZA-2024 (predtým pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013), krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Kv 89/24/4400 a odboru závažnej kriminality generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XX GPt 139/25/1000 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
32. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej uvedené základné práva sa chránia aj v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).
34. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných trestných činov si vyžadovala osobitnú starostlivosť OČTK o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že OČTK majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.
35. Judikatúra ústavného súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup OČTK, prípadne súdu. Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.
Právna a faktická zložitosť veci:
36. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd súhlasí s hodnotením generálnej prokuratúry, že skutková, procesná aj právna zložitosť predmetnej trestnej veci je mimoriadna. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že zložitosť veci v trestných konaniach je determinovaná najmä počtom obvinených osôb, počtom osôb participujúcich na trestnom stíhaní (okrem obvinených to môžu byť svedkovia, znalci a pod.), medzinárodným rozsahom trestného stíhania a potrebou dožiadania právnej pomoci v cudzine (či už v krajinách Európskej únie, alebo tretích krajinách). Faktorom, na ktorý je potrebné prihliadať, čo sa týka zložitosti trestného stíhania, je skutočnosť, že predmetom objasňovania je obzvlášť závažná daňová trestná činnosť, ktorej sa mali dopustiť viaceré osoby (stíhaných je celkom 11 osôb) počas niekoľkých rokov a so spôsobením škody približne 20 miliónov eur pre štátny rozpočet Slovenskej republiky. Týmto skutočnostiam zodpovedá aj rozsah vyšetrovacieho spisu (viac ako 100 000 strán) a dozorového spisu v rozsahu takmer 300 strán. Primeraný čas si vyžadoval aj preklad výsledkov právnej pomoci. Do trestného konania bol opatrením dozorového prokurátora pribratý prekladateľ z jazyka talianskeho do jazyka slovenského.
37. Predmetom trestného stíhania sťažovateľov je práve obzvlášť závažná daňová trestná činnosť s prepojením na mnohé štáty Európskej únie. Vzhľadom na cezhraničný presah objasňovanej trestnej činnosti bolo nevyhnutné zabezpečovať dôkazy prostredníctvom európskych vyšetrovacích príkazov, ktoré boli zaslané príslušným justičným orgánom do Českej republiky, Maďarskej republiky, Rumunskej republiky, Talianskej republiky, Poľskej republiky, Bulharskej republiky, Slovinskej republiky, Ukrajinskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky a Rakúskej republiky, a to aj opakovane. V marci 2023 bola tiež zaslaná urgencia rakúskym justičným orgánom, ktorej cieľom bolo zrýchlenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu. Práve medzinárodná právna pomoc zohrávala pri objasňovaní cezhraničnej daňovej trestnej činnosti nezastupiteľnú úlohu. Tá je
však vždy spojená so značnou časovou náročnosťou. Navyše zadovážené dôkazy najmä listinnej povahy si vyžadujú nielen ich dôsledný preklad, ale aj adekvátnu ekonomickú analýzu.
38. Dĺžku napadnutého prípravného konania ovplyvnila aj skutočnosť, že v predmetnej veci je potrebné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie. Do trestného konania bola pribratá znalkyňa 7. júla 2021, ktorej boli postupne zasielané písomnosti získané z iných vyšetrovacích úkonoch vykonaných po jej pribratí do trestného konania, čo negatívne ovplyvnilo dĺžku znaleckého dokazovania.
39. Už uvedené závery viedli ústavný súd ku konštatovaniu, že skutková zložitosť trestnej veci sťažovateľov je nepochybne výnimočná a mimoriadna aj v porovnaní s trestnými konaniami, ktoré OČTK „bežne“ vedú.
Správanie účastníkov konania:
40. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v prípravnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd zo žiadnej z predložených listín neidentifikoval postup na strane sťažovateľov, ktorý by v napadnutom konaní mohol mať negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovatelia v napadnutom prípravnom konaní využívali len dostupné zákonné prostriedky (žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora), ktoré nie je možné považovať za obštrukcie, resp. za konanie na účely predlžovania prípravného konania. Je to predovšetkým dané povahou trestného konania, keď sa uplatňuje vyhľadávacia zásada a zásada oficiality, kde sťažovatelia ako obvinení (pri uplatnení prezumpcie neviny) nie sú zaťažení žiadnym dôkazným bremenom. Vyšetrovateľ disponuje rozsiahlymi právomocami v otázke vyšetrovania trestných činov, dokazovania a pod., preto v zásade pasívny postoj obvinených nemá priamy vplyv na priebeh vyšetrovania.
Postup OČTK v napadnutom prípravnom konaní:
41. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotných OČTK v napadnutom prípravnom konaní.
42. Právna neistota v prípravnom konaní na rozdiel od trestného konania súdneho sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby (I. ÚS 316/2014, III. ÚS 363/2018, II. ÚS 315/2020).
43. Ústavný súd už stabilne judikoval, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v prípade konania pred OČTK chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, keď sa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 77/09, III. ÚS 363/2018). Aj z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza v prípravnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff proti Spolkovej republike Nemecko z 27. 6. 1968, séria A, č. 7, bod 19).
44. Pokiaľ ide o postup OČTK, tak treba podotknúť, že v ekonomickej či daňovej trestnoprávnej kauze predstavuje znalecké dokazovanie predpokladaný procesný úkon. Vo veci sťažovateľov bola do trestného konania 7. júla 2021 pribratá znalkyňa. Po vyhotovení fotokópie spisu vrátane všetkých zabezpečených listinných podkladov jej bolo 14. júla 2021 doručené uznesenie o jej pribratí do trestného konania. Znalkyňa 12. júla 2022 a 23. augusta 2022 prevzala ďalšie podklady na realizáciu znaleckého dokazovania. Dňa 29. januára 2024 vyšetrovateľ odovzdal približne 3 000 faktúr a neurčený počet stáčacích lístkov dodávok PHM od spoločnosti , za roky 2016 až 2018 znalkyni z dôvodu nevyhnutnosti ich analýzy pre potreby znaleckého posudku.
45. Z vyjadrenia generálnej prokuratúry vyplýva, že vyšetrovanie je od začiatku dosiaľ realizované tým istým vyšetrovateľom a dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva od 20. marca 2024 prokurátorka krajskej prokuratúry. Vyšetrovateľ postupne po častiach predkladal dozorovej prokurátorke vyšetrovací spis, a to 22. júla 2024, 9. augusta 2024 a 6. septembra 2024. Dňa 4. novembra 2024 vydala dozorová prokurátorka vyšetrovateľovi pokyn, ktorým okrem iného uložila, že ak nebude znalecký posudok doručený OČTK do 31. decembra 2024, musí opakovane urgovať znalkyňu na účely jeho vyhotovenia. Znalkyňa bola 8. apríla 2025 vyzvaná na predloženie znaleckého posudku v lehote do 30. apríla 2025, a to aj s upozornením na možnosť krátenia znaleckej odmeny či možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Vyšetrovateľ urgoval znalkyňu aj 2. júla 2025, 10. októbra 2025, 8. decembra 2025, 8. januára 2026, 13. marca 2026 a 1. júna 2026. Aj dozorová prokurátorka 12. novembra 2025 požiadala znalkyňu o urýchlené predloženie znaleckého posudku. Dozorová prokurátorka pokynom z 21. mája 2026 uložila vyšetrovateľovi požiadať znalkyňu o oznámenie rozsahu, v akom má spracovaný znalecký posudok, a na základe tohto údaja vyhodnotiť, či nie je účelnejšie a vhodnejšie pribrať do trestného konania iného znalca. Zároveň s poukazom na doterajší prístup znalkyne k vypracovaniu znaleckého posudku uložila vyšetrovateľovi uložiť znalkyni poriadkovú pokutu a jej nečinnosť oznámiť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Napriek písomným i telefonickým urgenciám vyšetrovateľa a písomným urgenciám dozorovej prokurátorky nebol znalecký posudok doručený.
46. Na tomto mieste je ale dôležité poukázať na právne závery ESĽP, ktorý v rozhodnutí vo veci Capuano proti Taliansku z 25. júna 1987 uviedol, že hlavná zodpovednosť za omeškanie spôsobené pri stanoviskách znalcov spočíva v konečnom dôsledku na štáte. Vychádzajúc z uvedeného, štát (v tomto prípade OČTK) znáša zodpovednosť nielen za vlastnú činnosť, ale aj za činnosť ďalších osôb vstupujúcich do trestného konania v oficiálnom postavení (napr. znalcov, tlmočníkov a pod.). Aj v predmetnej veci preto zodpovednosť za pasivitu znalkyne, nedodanie znaleckého posudku a jej vplyv na dĺžku a priebeh vyšetrovania znáša príslušný orgán činný v trestnom konaní (predovšetkým vyšetrovateľ).
47. Pri nerešpektovaní lehoty na podanie znaleckého posudku znalcom alebo v prípade jeho pasivity je na mieste zvoliť taký legislatívne ponúkaný spôsob reakcie, ktorý, vychádzajúc zo skutkových a z právnych okolností, determinuje prísnejší postup proti ustanovenému znalcovi (uložením pokuty) alebo potrebu pribratia iného znalca. Nemožno sa uspokojiť s konštatovaním dozorujúcej prokurátorky, že pribratie iného znalca do konania by bolo neúčelné a len by predĺžilo konanie. Vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka nepostupovali v rámci výkonu svojich právomocí dostatočne efektívne, a tak značnou mierou prispeli k nežiaducemu priebehu prípravného konania ústiaceho do prieťahov v konaní.
48. Ako už ústavný súd uviedol, platí, že potenciálna existencia prieťahov v trestnom konaní sa vo všeobecnosti posudzuje prísnejšie ako potenciálna existencia prieťahov v netrestnom konaní s ohľadom na vážnosť dopadu na život sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou orgánu verejnej moci, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Ústavný súd uzatvára, že doterajšia dĺžka napadnutého prípravného konania, t. j. dĺžka konania od vznesenia obvinenia, predstavuje ku dňu rozhodovania ústavného súdu viac ako osem rokov, čo je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, a sama osebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010, II. ÚS 784/2016).
49. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu ústavný súd dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom konaní boli spôsobené neefektívnym postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite a postupom krajskej prokuratúry, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Ústavný súd preto vyslovil, že postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite a postupom krajskej prokuratúry v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). Keďže do dnešného dňa nebolo napadnuté konanie ukončené, ústavný súd doplnil ochranu aj o uloženie príkazu vo veci konať (body 2 a 3 výroku nálezu).
50. Z vyjadrenia generálnej prokuratúry vyplýva, že sťažovatelia požiadali generálnu prokuratúru podaniami z 13. júna 2025 o preskúmanie postupu dozorovej prokurátorky pri vybavovaní ich podaní zo 6. mája 2025, ktorá o nich konala v konaní pod sp. zn. XX GPt 139/25/1000. Po vyžiadaní a predložení dotknutých spisových materiálov (vyšetrovací spis v rozsahu 75 zväzkov a dozorový spis v rozsahu 5 zväzkov) generálna prokuratúra o svojich zisteniach informovala obhajcu sťažovateľov listom č. k. XX GPt 139/25/1000-8 z 22. augusta 2025. Vybavením podaní sťažovateľov generálna prokuratúra nijakým spôsobom neprispela k prieťahom prípravného konania, a preto absentuje akýkoľvek súvis s porušením práv sťažovateľov označených v ústavnej sťažnosti postupom generálnej prokuratúry.
51. Skutočnosť, že vybavením podaní generálna prokuratúra v prípravnom konaní nepostupovala podľa predstáv sťažovateľov, neumožňuje sama osebe vysloviť záver o porušení označených práv sťažovateľov postupom generálnej prokuratúry v napadnutom konaní.
52. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v napadnutom konaní (bod 7 výroku nálezu).
V. Primerané finančné zadosťučinenie
53. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
54. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.
55. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).
56. Prihliadajúc na petit ústavných sťažností, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume každý po 14 000 eur.
57. Ústavný súd v súvislosti s tvrdením sťažovateľov o zásahu do ich osobného života konštatuje, že hodnotiť konkrétny dosah celkovej dĺžky napadnutého konania na život sťažovateľov presahuje predmet konania o jeho ústavnej sťažnosti. Každý pokus hodnotiť konkrétnejšie mieru vplyvu napadnutého konania na postavenie sťažovateľov by bol v tomto konaní hypotetický a špekulatívny aj z dôvodu, že ústavný súd v tomto type konania nie je skutkovým súdom (nevykonáva dokazovanie). Dopad zbytočných prieťahov v príslušnom konaní na súkromný, resp. rodinný život sťažovateľa je inherentne v určitej miere súčasťou konkrétne priznanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, keďže pri jeho určení sa okrem priebehu napadnutého konania a správania sťažovateľa zohľadňuje aj predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa, ktorý zahŕňa aj všeobecný (paušalizovaný) dopad na jeho život (m. m. IV. ÚS 605/2020).
58. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
59. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd prihliadol na skutkovú a právnu náročnosť predmetnej trestnej veci. V neprospech OČTK hodnotil predovšetkým dĺžku znaleckého dokazovania a jej negatívny vplyv na dĺžku a priebeh prípravného konania. Ústavný súd takto dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v 1. rade v sume 1 000 eur (bod 4 výroku tohto nálezu) a sťažovateľovi v 2. rade v sume 1 000 eur (bod 5 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume po 1 000 eur oproti sťažovateľmi navrhovanej sume vo zvyšných častiach ústavný súd ústavným sťažnostiam nevyhovel (bod 7 výroku nálezu).
VI. Trovy konania
60. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 494,66 eur (základná sadzba 371 eur zvýšená o jednu tretinu pri spojení dvoch vecí) a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur.
61. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Výška trov právneho zastúpenia je tak vyčíslená na 1 253,40 vrátane dane z pridanej hodnoty (bod 6 výroku tohto nálezu).
62. Priznanú náhradu trov konania sú úrad boja proti organizovanej kriminalite a krajská prokuratúra povinné uhradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľov označeného v záhlaví tohto nálezu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu