Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 77/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 2. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti A. G., D., zastúpenej advokátkou Mgr. E. G., D., pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej

polície Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06 takto

rozhodol:

1. Základné právo A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej

polície Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej

a kriminálnej polície Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06 konalo bez zbytočných prieťahov.

3. A. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 660 € (slovom

tisícšesťstošesťdesiat eur), ktoré j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava -

okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície Pezinok p o v i n n é vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava - okolie, Úrad justičnej

a kriminálnej polície Pezinok j e p o v i n n é uhradiť A. G. trovy konania v sume

223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. E. G., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 17. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. G., D. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou Mgr. E. G., D., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu

justičnej a kriminálnej polície Pezinok (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06.

Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o porušení jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

úradu justičnej a kriminálnej polície v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06, v rámci ktorého sa vyšetrujú okolnosti dopravnej nehody,

ku ktorej došlo 13. februára 2005 a pri ktorej sťažovateľka utrpela viaceré vážne zranenia.

Sťažovateľka namietala neprimerane dlhú dobu prípravného konania, čím sa dostala

do nepriaznivej materiálnej situácie, ktorá je dôsledkom obmedzeného poistného plnenia

za spôsobenú škodu na zdraví z dôvodu, že konanie nie je právoplatne skončené.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že jej základné právo podľa a právo podľa

dohovoru postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06 porušené bolo, úradu justičnej a kriminálnej polície

prikázal, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov, a aby mu uložil

povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 000 Sk (23 235,75 €)

a náhradu trov právneho zastúpenia.

Úrad justičnej a kriminálnej polície sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril

k sťažnosti podaním sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006 z 22. apríla 2009, v ktorom

riaditeľka úradu justičnej a kriminálnej polície podrobne popísala priebeh doterajšieho

konania. Poukázala na to, že k dopravnej nehode, pri ktorej sťažovateľka utrpela vážne

zranenia, došlo 13. februára 2005, pričom trestné stíhanie vo veci bolo pôvodne začaté

Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II 4. marca 2005. Po vykonaní dôkazov v rozsahu potrebnom na rozhodnutie

bolo 31. marca 2006 vznesené obvinenie M. M. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa

a účinného do 31. decembra 2005. Podľa vyjadrenia

riaditeľky úradu justičnej a kriminálnej polície bol daný vyšetrovací spis 1. júna 2006

odstúpený úradu justičnej a kriminálnej polície, kde je vedený aj v súčasnej dobe pod sp. zn.

ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006. Riaditeľka tamojšieho úradu poukázala na to,

že od 1. júna 2006 sa na priebehu trestného konania podieľali svojou prácou štyria

vyšetrovatelia. Podľa jej názoru boli všetci títo vyšetrovatelia enormne zaťažení zvýšeným

nápadom trestnej činnosti v iných veciach, pričom zároveň poukázala aj na nepriaznivú

situáciu tamojšieho úradu z hľadiska personálneho obsadenia. Okrem toho riaditeľka úradu

justičnej a kriminálnej polície oznámila, že vyšetrovateľka, ktorá má v súčasnej dobe

predmetnú trestnú vec pridelenú, plánuje vyšetrovanie ukončiť do konca júna 2009.

Na základe toho potom riaditeľka úradu justičnej a kriminálnej polície žiadala, aby ústavný

súd aj v prípade, ak vysloví porušenie označených práv sťažovateľky, nepriznal

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie ani náhradu trov právneho zastúpenia.

V označenom podaní zároveň riaditeľka úradu justičnej a kriminálnej polície

oznámila ústavnému súdu, že trvá na ústnom prerokovaní danej veci.

K podaniu riaditeľky úradu justičnej a kriminálnej polície sa vyjadrila právna

zástupkyňa sťažovateľky listom doručeným ústavnému súdu 1. júna 2009, v ktorom okrem

iného uviedla, že spis sa nachádza naďalej v štádiu prípravného konania, a zároveň

ospravedlnila svoju neúčasť na verejnom pojednávaní.

Dňa 2. júna 2009 sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie, na ktorom právna

zástupkyňa úradu justičnej a kriminálnej polície zotrvala na svojich skorších vyjadreniach,

doznala porušenie základného práva sťažovateľky a žiadala vysloviť toto porušenie,

ako aj uložiť vyšetrovateľovi povinnosť vo veci konať. Pokiaľ ide o primerané

zadosťučinenie, toto sťažovateľka riadne nepreukázala, a preto ho nenavrhla uložiť podobne

ako povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ale hlavne

z vyžiadaného spisu úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-

BH-2006 ústavný súd zistil, že trestné stíhanie vo veci bolo pôvodne začaté 4. marca 2005

uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II sp. zn. ČVS: ORP-308/1-OVK-B2-2005 Lu, ktorého vyšetrovateľ 31. marca

2006 vzniesol obvinenie M. M. (ďalej len „obvinený“) za trestný čin ublíženia na zdraví

podľa a účinného do 31. decembra 2005, ktorého

sa dopustil v dôsledku dopravnej nehody 13. februára 2005, čím sťažovateľke spôsobil ujmu

na zdraví.

Dňa 1. júna 2006 bol spis odstúpený na ďalšie konanie úradu justičnej a kriminálnej

polície, kde je aj v súčasnej dobe vedený pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006.

Za účelom posúdenia zranení sťažovateľky, ktoré utrpela pri dopravnej nehode,

bol 19. februára 2007 pribratý do konania znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie.

Požadovaný znalecký posudok č. 51/07 znalec vypracoval 30. marca 2007, pričom ešte

medzitým 26. marca 2007 bola úradu justičnej a kriminálnej polície doručená špecifikácia

výšky uplatnenej náhrady škody sťažovateľkou. Následne, 19. apríla 2007 sa konal výsluch

sťažovateľky v procesnom postavení poškodeného.

Keďže od okamihu vznesenia obvinenia nedošlo k výsluchu obvineného z dôvodu,

že sa viackrát na predvolanie nedostavil, 17. apríla 2007 vyšetrovateľ spracoval žiadosť

o jeho predvedenie k procesnému úkonu a 30. mája 2007 podal žiadosť o vyhlásenie

pátrania po ňom. Dňa 24. júna 2007 bol obvinený predvedený pred vyšetrovateľa a následne

bol realizovaný jeho výsluch, pričom mu bolo zároveň doručené uznesenie o vznesení

obvinenia, proti ktorému podal sťažnosť.

Vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou bol Okresnej prokuratúre Pezinok (ďalej len

„okresná prokuratúra“) predložený až 31. marca 2008. Následne okresná prokuratúra

o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 31. marca 2005 rozhodla

uznesením č. k. -5 z 3. apríla 2008 tak, že jeho sťažnosť zamietla. Toho istého

dňa bol obvinený vyrozumený o tom, že sa uskutoční preštudovanie vyšetrovacieho

spisu.

Aj keď ústavný súd je v súlade s viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone a aj keď

petit sťažnosti bol výslovne obmedzený len na prieťahy v konaní úradu justičnej

a kriminálnej polície vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006, považoval

za potrebné poukázať aj na úkony, ktoré v danej veci vykonal ešte vyšetrovateľ Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-308/1-OVK-B2-2005. V tejto súvislosti ústavný

súd zistil, že po začatí trestného stíhania vo veci (4. marca 2005) sa v priebehu marca 2005

uskutočnil výsluch svedkyne E. B. a do konania boli pribratí znalci z odboru cestnej

dopravy, technického stavu vozidiel. Znalecký posudok č. 31/2005, ktorý bol zameraný

na posúdenie technického stavu vozidla a jeho vplyvu na dopravnú nehodu,

bol vypracovaný 22. júna 2005 a znalecký posudok č. 107/2005, ktorý bol zameraný

na posúdenie rýchlosti jazdy obvineného, analýzu dopravnej nehody, existenciu možnosti

zabránenia vzniku dopravnej nehody a podobne, bol vypracovaný 1. októbra 2005.

Okrem toho bol 22. apríla 2005 do konania pribratý kriminalistický a expertízny ústav,

odbor kriminalistika a odvetvie defektoskopia, ktorý 2. júna 2005 pod sp. zn.

č. p. PPZ-4697/KEU-BA-EXP-2005 podal požadovaný znalecký posudok. Pred vznesením

obvinenia obvinenému, ku ktorému došlo 31. marca 2006, bola ešte 26. augusta 2005

vypočutá sťažovateľka v procesnom postavení poškodeného.

III.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých

zmyslom a podstatou je právo každého na to, aby jeho vec bola prerokovaná bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom úradu

justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-

2006, teda v trestnej veci obvineného, proti ktorému si sťažovateľka uplatnila právo

na náhradu škody (ujmy na zdraví), došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené (podobne

dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí

trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo

poškodený (, ). V danom prípade bolo obvinenému vznesené

obvinenie 31. marca 2006 (moment, od ktorého si sťažovateľka ako poškodená mohla

uplatniť nárok na náhradu škody voči konkrétnej osobe), ale k prieťahom v konaní úradu

justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006 mohlo dôjsť

až od 1. júna 2006, keď mu bol predmetný vyšetrovací spis odstúpený na ďalšie konanie

z Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II. Ako už ústavný súd uviedol, keďže v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je viazaný návrhom na začatie konania, vychádzal z petitu sťažnosti, ktorý je zameraný

výsostne len na postup úradu justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn.

ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup orgánu verejnej moci – v danom prípade úradu justičnej

a kriminálnej polície (napr. , ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

posúdenia je trestná vec v štádiu prípravného konania. Vzhľadom na to, že medzi

vznesením obvinenia obvinenému (31. marca 2006) a odstúpením vyšetrovacieho spisu

úradu justičnej a kriminálnej polície (1. júna 2006), kde je aj v súčasnej dobe vedený pod

sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006, prešli len 2 mesiace, ako aj vzhľadom na to,

že v petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie svojich práv postupom úradu

justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-

2006, ústavný súd posudzoval namietané trestné konanie od okamihu, keď vyšetrovanie

prevzal úrad justičnej a kriminálnej polície, teda od 1. júna 2006. Namietané trestné konanie

je na tamojšom úrade vedené už takmer 3 roky.

Ústavný súd sa domnieva, že vyšetrovanie trestných činov, ku ktorým dochádza

v dôsledku dopravných nehôd, nie je ojedinelou záležitosťou, práve naopak,

ide o objasňovanie takých okolností, s ktorými sa orgány činné v trestnom konaní bežne

v praxi stretávajú. V takýchto prípadoch sa realizujú výsluchy obvineného, poškodeného,

prípadných svedkov dopravnej nehody a na posúdenie a zodpovedanie otázok vyžadujúcich

si odborné znalosti sa do konania priberajú znalci. V každom takomto prípade je však

potrebné zohľadniť špecifickosť konkrétnej trestnej veci. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd nezistil žiadnu okolnosť, na základe ktorej by sa malo preskúmavané konanie

vyhodnotiť ako zložité. V súvislosti s posudzovaním namietanej trestnej veci ústavný súd

pripúšťa skutkovú náročnosť spočívajúcu v potrebe vykonania znaleckého dokazovania,

táto okolnosť však nesmie ísť na úkor rozumného a efektívneho procesného správania

predovšetkým orgánov prípravného konania.

Správanie sťažovateľky v priebehu doterajšieho trestného konania nemožno

vyhodnotiť ako také, ktoré by výrazným spôsobom prispelo k jeho predĺženiu.

Z predloženého vyšetrovacieho spisu, ako ani z vyjadrenia riaditeľky úradu justičnej

a kriminálnej polície totiž nevyplýva, že by sťažovateľka nerešpektovala predvolania

vyšetrovateľa k procesným úkonom alebo že by nešpecifikovala výšku škody, ktorej

náhradu voči obvinenému si uplatňuje. Taktiež ani nemožnosť zabezpečiť obvineného

na výsluch nezbavuje úrad justičnej a kriminálnej polície zodpovednosti za priebeh konania,

keďže v zmysle účinného od 1. januára 2006

mal policajt prerušiť trestné stíhanie pre neprítomnosť obvineného.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom úradu justičnej a kriminálnej polície

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006. Z obsahu vyšetrovacieho

spisu nepochybne vyplýva, že od 1. júna 2006, keď vo veci začal konať tamojší úrad,

vykonal vyšetrovateľ prvý relevantný úkon až po takmer 9 mesiacoch (19. februára 2007),

keď do konania pribral znalca za účelom posúdenia zranení poškodenej. Ústavný súd

považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že sa obvineného nepodarilo zabezpečiť

na výsluch, bolo pátranie po ňom vyhlásené až 30. mája 2007, teda 1 rok potom, ako prípad

prevzal úrad justičnej a kriminálnej polície. Pritom po vyhlásení tohto pátrania

sa už 24. júna 2007 podarilo predviesť obvineného pred vyšetrovateľa, ktorý realizoval jeho

výsluch. Toho istého dňa bolo obvinenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia,

proti ktorému ihneď podal sťažnosť. Vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou však

vyšetrovateľ predložil okresnej prokuratúre až 31. marca 2008, teda 9 mesiacov

od jej podania obvineným.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd hodnotí priebeh prípravného konania

vedeného na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-

2006 ako konanie so zbytočnými prieťahmi, a to predovšetkým s prihliadnutím

na nesústredenú činnosť vyšetrovateľov poznačenú dlhými a „hluchými“ časovými

obdobiami medzi realizáciou jednotlivých procesných úkonov. V tejto súvislosti ústavný

súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na fluktuáciu vo veci konajúcich vyšetrovateľov

či na ich pracovnú zaťaženosť alebo problémy s personálnym obsadením úradu justičnej

a kriminálnej polície. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje ani pri posudzovaní konaní

vedených všeobecnými súdmi v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo

občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ).

Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať

dobu jeho nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti pri napĺňaní účelu Trestného

poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (§ 1 ods. 1

účinného do 31. decembra 2005 a v znení

účinnom od 1. januára 2006). Zdĺhavosť konania a výrazná nečinnosť boli tými

okolnosťami, v dôsledku ktorých ústavný súd v posudzovanej veci konštatoval porušenie

základného práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva podľa

dohovoru postupom úradu v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006.

Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľku, ktorá pri

dopravnej nehode utrpela viaceré vážne zranenia, na základe čoho bola od 29. januára 2006

uznaná za invalidnú. Ako bolo zistené, možnosti sťažovateľky domáhať sa náhrady

spôsobenej škody boli a sú ovplyvnené právoplatným ukončením celého trestného konania,

ku ktorému môže dôjsť až potom, ako svoju činnosť ukončia orgány prípravného konania.

Zatiaľ sa tak nestalo, a preto dlhodobá právna neistota sťažovateľky aj naďalej trvá.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

úradu justičnej a kriminálnej polície došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľky úradom justičnej

a kriminálnej polície, prikázal mu ( ), aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka dosiaľ

nachádza.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 700 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (, ).

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku ústavný súd

jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, pričom zvyšnej časti uplatneného

primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej právna zástupkyňa vyčíslila v celkovej sume 6 732 Sk [2 úkony právnej služby

po 3 176 Sk – 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie sťažnosti, 2 x režijný paušál

po 190 Sk]. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 15 a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume, teda v sume

223,46 € (6 732 Sk).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je úrad justičnej a kriminálnej polície

povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009