Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 363/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, Františkánska 5, Košice,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci jeho trestného oznámenia

zo 6. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Krajskej

prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci jeho trestného oznámenia

zo 6. novembra 2014.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ podal dňa 06.11.2014 podľa trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa na ,

a , , ktorí ho bezdôvodne legitimovali

a obmedzovali na osobnej slobode.

Trestné oznámenie bolo podané na Generálnu prokuratúru SR, ktorá uvedené

podanie odstúpila Okresnému súdu Michalovce, pod sp.zn. IV/1GPt922/1000-9 z dôvodu

príslušnosti s poukazom na ustanovenie , keďže bolo svojvoľne

vyhodnotené za súčasť obhajoby sťažovateľa v jeho trestnej veci.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal sťažovateľ na Okresnú

prokuratúru Michalovce, ako aj na Generálnu prokuratúru SR oznámenie o porušovaní

zákonom chránených práv zo dňa 15.11.2017. V uvedenom oznámení poukázal na znenie

právnej úpravy, ako aj namietané porušenie práv sťažovateľa a to podľa ustanovené z.č.

, ,, ako aj ustanovení z.č. , o prokuratúre.

Sťažovateľ je toho názoru, že stanovuje procesný postup, ktorý je pre

orgány činné v trestnom konaní a v súlade s ktorým je potrebné postupovať pri riešení

podaného trestného oznámenia a tento nebol dodržaný...

Trestné oznámenie bolo podané v novembri 2014. Napriek uplynutiu vyše troch

rokov od jeho podania, sťažovateľ ako poškodený nebol vyslúchnutý, a zároveň mu nebolo

doručené ani uznesenie podľa ust. , resp. oznámenie podľa ust.

. Sťažovateľ je toho názoru, že touto nečinnosťou došlo

k porušeniu z.č. , , ako aj z.č. , o prokuratúre.

V nadväznosti na Oznámenie sťažovateľa zo dňa 15.11.2017, Okresná prokuratúra

Michalovce upovedomením zo dňa 30.11.2017 právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámila,

že jeho podanie odstúpila Generálnej prokuratúre SR, ktorá ho následne zaslala Krajskej

prokuratúre Košice. Vo svojom stanovisku Krajská prokuratúra Košice konštatuje,

že postup orgánov prokuratúry pri odstúpení podania zo dňa 06.11.2014 na Okresný súd

Michalovce bol dôvodný a správny...

Z vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. , ). Z teda

v rámci práva na inú právnu ochranu vyplýva aj právo sťažovateľa na trestnoprávnu

ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho trestným

oznámením, príp. ďalšími podaniami náležíte zaoberali. K porušeniu tohto práva dochádza

napr. vtedy, ak podania sťažovateľa ignorujú, alebo nevenujú im pozornosť zodpovedajúcu

ich povinnostiam. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie

oznamovateľa trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o ňom. Sťažovateľovi

zo základného práva na inú právnu ochranu podľa vyplýva právo,

aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali.

stanovuje presný postup, ako sú orgány činné v trestnom konaní

povinné prijať a rozhodnúť o podanom trestnom oznámení, pričom tento postup je

obligatórny. Zároveň, zo znenia právnej úpravy je zrejmé, že v konaní musí byť vydané

rozhodnutie, proti ktorému sa v prípade potreby môže dotknutá osoba brániť. Napriek

jednoznačnému zneniu právnej úpravy, v prípade podania trestného oznámenia zo strany

sťažovateľa, tento postup dodržaný nebol. Sťažovateľ je toho názoru, že postúpenie

trestného oznámenia do trestného spisu v už prebiehajúcom trestnom konaní nie je v súlade

s vyššie uvedenou právnou úpravou, keďže samotný súd nerieši podané trestné oznámenia,

ale rozhoduje až o podanej obžalobe. Rozhodnúť o podanom trestnom oznámení prislúcha

len prokuratúre, resp. policajtovi a to postupom podľa § 197 ods. 1 alebo 2. Nevybavením

oznámenia v súlade s vyššie uvedeným dochádza nielen k porušeniu ustanovení trestného

zákona, ale aj samotného zákona o prokuratúre. Zároveň, nevybavením trestného

oznámenia v súlade s právnou úpravou sa sťažovateľovi ako oznamovateľovi odníma

účinná ochrana práv a právom chránených záujmov daných .

Sťažovateľ je preto toho názoru, že postupom prokuratúry nie sú chránené jeho záujmy ako

fyzickej osoby, čo priamo odporuje ustanoveniam zákona o prokuratúre.

... sťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť smerujúcu proti postupu prokuratúry, ktorým

sa trestné konanie natrvalo skončilo bez akéhokoľvek preverovania trestného oznámenia.

Zodpovedné za tento postup sú Generálna prokuratúra SR a Krajská prokuratúre Košice,

ako orgány dozoru a dohľadu nad ostatnými orgánmi činnými v trestnom konaní.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo , ,

na súdnu a inú právnu ochranu v primeranej dobe podľa čl. 46 ods. 1

a postupom Generálnej prokuratúry SR a Krajskej

prokuratúry Košice porušené bolo.

2. Prikazuje sa, aby Generálna prokuratúra SR vo veci trestného oznámenia

sťažovateľa zo dňa 06.11.2014 konala bez zbytočných prieťahov.

3. , ,

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré sú mu

Generálna prokuratúra SR a Krajská prokuratúra Košice povinné spoločne a nerozdielne

vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. , ,

, priznáva náhradu trov tohto konania v sume 325,42 €, sú mu Generálna

prokuratúra SR a Krajská prokuratúra Košice povinné spoločne a nerozdielne vyplatiť

do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m.

).

II. 1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa postupom generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, keďže

jeho trestné oznámenie zo 6. novembra 2014 nebolo vybavené v súlade so zákonom,

ale odstúpené Okresnému súdu Michalovce ako súčasť obhajoby sťažovateľa v jeho trestnej

veci. Ide o trestnú vec, v ktorej bol sťažovateľ právoplatne odsúdený rozsudkom okresného

súdu Michalovce sp. zn. z 30. apríla 2015 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 22. mája 2017. Sťažovateľ sa o odstúpení

predmetného trestného oznámenia dozvedel v rámci uvedeného trestného konania

pred Okresným súdom Michalovce, avšak najneskôr nepochybne 15. novembra 2017,

keď bolo vypracované jeho „Oznámenie o porušovaní zákonom chránených práv“

adresované Okresnej prokuratúre Michalovce, v ktorom popísal rovnaké skutočnosti

a uviedol totožnú argumentáciu ako v podanej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Sťažnosť však bola podaná elektronicky až 7. februára 2018, teda evidentne po uplynutí

lehoty dvoch mesiacov v zmysle . Sťažnosť tak bola

podaná v danej časti oneskorene, čo je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné

ustanovenie neumožňuje (napr. m. m. ,

, ).

10. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako oneskorene podanú.

II. 2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2

11. S poukazom na už uvedené skutočnosti v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť

ani k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže jeho trestné oznámenie zo 6. novembra 2014 bolo generálnou

prokuratúrou po jeho posúdení odstúpené príslušnému súdu. Následne teda už generálna

prokuratúra nemohla byť vo vzťahu k uvedenému trestnému oznámeniu nečinná.

12. Ústavný súd navyše poukazuje na to, že už stabilne judikoval, že základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa v prípade

konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia

konkrétnej osobe, keď sa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako

obvinený, alebo poškodený (, , ). Z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) taktiež vplýva,

že v súvislosti s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd primeraná lehota na rozhodnutie

v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza v prípravnom

konaní (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff c. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968,

séria A, č. 7, s. 26  27, bod 19).

13. V širších okolnostiach veci je vhodné poukázať aj na právny názor ústavného

súdu vyjadrený napríklad v jeho uznesení č. k. -11 z 28. marca 2012,

z ktorého vyplýva, že «V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov

vo veciach trestného obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v trestnom

konaní prípravnom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná

na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov

dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad

zastavenie trestného stíhania (, , ).

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ) týkajúca

sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

). Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).».

14. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2018