Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)III. ÚS 121/2012
PDF · 185.73 KB
No categories available
III. ÚS 121/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. Š. a M. Š., obaja bytom Č., zastúpených advokátom
JUDr. L. Š., Č., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Žiline a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. Š. a M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2012 doručená sťažnosť P. Š. a M. Š., obaja bytom Č., (ďalej len „sťažovateľ“; len
„sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské
riaditeľstvo“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „okresné
riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v rámci trestného konania vedeného na okresnom
riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 vystupujú v procesnom postavení
poškodených. Predmetom tohto trestného konania je podľa ich vyjadrenia vyšetrovanie
dopravnej nehody, ku ktorej došlo 23. septembra 2009 a pri ktorej ich syn utrpel smrteľné
zranenia. V danej veci došlo ku vzneseniu obvinenia ďalšiemu účastníkovi dopravnej
nehody, ktorý pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a pri zaraďovaní sa do
jazdného pruhu v smere od M. do Ž. narazil do motocykla, ktorý riadil syn sťažovateľov.
Podľa vyjadrenia sťažovateľov bolo celé prípravné konanie poznačené zbytočnými
prieťahmi, pretože už na začiatku trestného stíhania v roku 2009 boli vypočutí všetci
svedkovia a bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestnej dopravy. Sťažovatelia
vyslovili názor, že vyšetrovateľ mal dostatočne zistený skutkový stav a k dispozícii všetky
dôkazy potrebné na to, aby najneskôr v auguste 2010 podal prokurátorovi návrh na konečné
opatrenie. Namiesto toho však podľa ich názoru vyšetrovateľ „úmyselným spôsobom celú
vec preťahoval, čím chcel zrejme napomôcť obvinenému T. v predmetnom trestnom
konaní“.
Keďže sťažovateľ nebol spokojný s postupom vyšetrovateľa v tejto trestnej veci,
4. novembra 2011 podal okresnému riaditeľstvu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetná
sťažnosť bola vybavená prokurátorom Krajskej prokuratúry v Ž. (ďalej len „krajská
prokuratúra“), ktorý v liste č. k. 3 Kpt 362/11-6 zo 7. decembra 2011 konštatoval, že
zo strany vyšetrovateľa nedošlo v danej veci k nedôvodným prieťahom v konaní.
Aj napriek tvrdeniam krajskej prokuratúry sú sťažovatelia toho názoru, že ako
poškodení sú v dôsledku dlhotrvajúceho prípravného konania vystavení psychickému tlaku,
čo sa nepriaznivo odrazilo najmä na zdravotnom stave sťažovateľky.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že „postupom Krajského riaditeľstva
PZ v Žiline... konajúceho vo veci Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline... vo veci vedenej pod
č. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009“ bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľovi priznal primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € a sťažovateľke v sume 1 500 € a taktiež aby im priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 306,86 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietali prieťahy v prípravnom konaní
vedenom na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.
V petite sťažnosti sťažovatelia ako porušovateľa práv označili nielen okresné
riaditeľstvo, ale aj krajské riaditeľstvo. Pritom konanie, ktoré sťažovatelia označili, bolo pod
uvedenou spisovou značkou vedené na okresnom riaditeľstve. Krajské riaditeľstvo
na vyšetrovaní danej trestnej veci žiadnym spôsobom neparticipovalo. V tejto súvislosti
ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že vo všeobecnosti dozor nad dodržiavaním
zákonnosti v rámci prípravného konania, ktoré je vedené na okresnom riaditeľstve,
nevykonáva útvar (krajské riaditeľstvo), ktorý popri ňom pôsobí v rámci služby kriminálnej
polície (§ 4 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), ale dozor nad dodržiavaním zákonnosti
v prípravnom konaní vykonáva v súlade s § 230 a násl. Trestného poriadku dozorujúci
prokurátor. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti teda krajské riaditeľstvo nepôsobí vo vzťahu
k okresnému riaditeľstvu ako inštančne nadriadený orgán, neusmerňuje vyšetrovanie
trestnej činnosti a ani nerozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam
policajta okresného riaditeľstva. Orgánom verejnej moci, ktorý v zmysle Trestného
poriadku (a v istých prípadoch aj v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov) má oprávnenie, ale aj povinnosť korigovať postup policajta v rámci
trestného konania, rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných proti jeho
rozhodnutiam a v prípade zistenia nedostatkov v jeho postupe prijímať opatrenia na nápravu
pochybení, je len príslušný prokurátor. Takúto právomoc nemá krajské riaditeľstvo.
Sťažovatelia v danej veci postup príslušnej prokuratúry nenamietali. Namiesto toho
popri postupe okresného riaditeľstva namietali aj postup krajského riaditeľstva. Ústavný súd
však nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním vedeným na okresnom riaditeľstve
pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a eventuálnym postupom krajského riaditeľstva
v tejto trestnej veci, preto z uvedeného dôvodu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského
riaditeľstva odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd venoval pozornosť už len námietke
sťažovateľov vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 z hľadiska možného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na
to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95). Pri výklade tohto základného práva si ústavný
súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07,
III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že
základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,
keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto
čase ešte trvalo.
V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného
obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia
o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní
navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom
konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania
(III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v danom prípade
nevystupujú v procesnom postavení obvinených, ale poškodených. V tejto trestnej veci bolo
vznesené obvinenie konkrétnej osobe.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06) týkajúca sa
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku
protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci
trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať
vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07,
III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému
v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi
svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných
prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej na okresnom riaditeľstve pod sp. zn.
ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 vyšetrovateľ 1. februára 2012 podal na Okresnej
prokuratúre Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) návrh na podanie obžaloby na
obvineného D. T. za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Dňa 2. februára 2012 prokurátor okresnej prokuratúry pod sp. zn. 3 Pv 936/2011
podal na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na obvineného, pričom
v súčasnej dobe je konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 28 T 19/2012.
Sťažnosť sťažovateľov obsahujúca námietku porušenia ich základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva
v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 20. februára 2012, teda po
predložení návrhu na podanie obžaloby policajtom okresného riaditeľstva okresnej
prokuratúre, a dokonca aj po podaní obžaloby na okresnom súde.
V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci
konať, pretože táto bola predložením návrhu na podanie obžaloby prenesená na okresnú
prokuratúru a následným podaním obžaloby na okresný súd. Okresné riaditeľstvo v danom
štádiu konania nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Spracovaním a predložením návrhu na podanie obžaloby okresnej prokuratúre okresné
riaditeľstvo vykonalo všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty
sťažovateľov a svoju úlohu v tomto smere splnilo (obdobne III. ÚS 286/2011).
Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo
vzťahu k postupu okresného riaditeľstva, bola pre sťažovateľov časovo ohraničená
obdobím, počas ktorého prebiehalo v ich veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu
verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia
základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd
sťažnosť aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie
nebráni sťažovateľom v tom, aby sa opätovne domáhali na ústavnom súde nápravy, ak by
došlo k odmietnutiu obžaloby a vráteniu veci do prípravného konania [§ 241 ods. 1 písm. f)
v spojení s § 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku] a ak by postupom okresného
riaditeľstva dochádzalo k zbytočným prieťahom, resp. ak by dochádzalo k zbytočným
prieťahom v štádiu súdneho konania.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov vyplývajúcimi zo sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2012