Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. Š. a M. Š., obaja bytom Č., zastúpených advokátom

JUDr. L. Š., Č., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Žiline a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. a M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2012 doručená sťažnosť P. Š. a M. Š., obaja bytom Č., (ďalej len „sťažovateľ“; len

„sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské

riaditeľstvo“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v rámci trestného konania vedeného na okresnom

riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 vystupujú v procesnom postavení

poškodených. Predmetom tohto trestného konania je podľa ich vyjadrenia vyšetrovanie

dopravnej nehody, ku ktorej došlo 23. septembra 2009 a pri ktorej ich syn utrpel smrteľné

zranenia. V danej veci došlo ku vzneseniu obvinenia ďalšiemu účastníkovi dopravnej

nehody, ktorý pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a pri zaraďovaní sa do

jazdného pruhu v smere od M. do Ž. narazil do motocykla, ktorý riadil syn sťažovateľov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľov bolo celé prípravné konanie poznačené zbytočnými

prieťahmi, pretože už na začiatku trestného stíhania v roku 2009 boli vypočutí všetci

svedkovia a bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestnej dopravy. Sťažovatelia

vyslovili názor, že vyšetrovateľ mal dostatočne zistený skutkový stav a k dispozícii všetky

dôkazy potrebné na to, aby najneskôr v auguste 2010 podal prokurátorovi návrh na konečné

opatrenie. Namiesto toho však podľa ich názoru vyšetrovateľ „úmyselným spôsobom celú

vec preťahoval, čím chcel zrejme napomôcť obvinenému T. v predmetnom trestnom

konaní“.

Keďže sťažovateľ nebol spokojný s postupom vyšetrovateľa v tejto trestnej veci,

4. novembra 2011 podal okresnému riaditeľstvu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetná

sťažnosť bola vybavená prokurátorom Krajskej prokuratúry v Ž. (ďalej len „krajská

prokuratúra“), ktorý v liste č. k. -6 zo 7. decembra 2011 konštatoval, že

zo strany vyšetrovateľa nedošlo v danej veci k nedôvodným prieťahom v konaní.

Aj napriek tvrdeniam krajskej prokuratúry sú sťažovatelia toho názoru, že ako

poškodení sú v dôsledku dlhotrvajúceho prípravného konania vystavení psychickému tlaku,

čo sa nepriaznivo odrazilo najmä na zdravotnom stave sťažovateľky.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že „postupom Krajského riaditeľstva

PZ v Žiline... konajúceho vo veci Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline... vo veci vedenej pod

č. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009“ bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, sťažovateľovi priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € a sťažovateľke v sume 1 500 € a taktiež aby im priznal

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 306,86 €.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietali prieťahy v prípravnom konaní

vedenom na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.

V petite sťažnosti sťažovatelia ako porušovateľa práv označili nielen okresné

riaditeľstvo, ale aj krajské riaditeľstvo. Pritom konanie, ktoré sťažovatelia označili, bolo pod

uvedenou spisovou značkou vedené na okresnom riaditeľstve. Krajské riaditeľstvo

na vyšetrovaní danej trestnej veci žiadnym spôsobom neparticipovalo. V tejto súvislosti

ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že vo všeobecnosti dozor nad dodržiavaním

zákonnosti v rámci prípravného konania, ktoré je vedené na okresnom riaditeľstve,

nevykonáva útvar (krajské riaditeľstvo), ktorý popri ňom pôsobí v rámci služby kriminálnej

polície ( a

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), ale dozor nad dodržiavaním zákonnosti

v prípravnom konaní vykonáva v súlade s a násl. dozorujúci

prokurátor. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti teda krajské riaditeľstvo nepôsobí vo vzťahu

k okresnému riaditeľstvu ako inštančne nadriadený orgán, neusmerňuje vyšetrovanie

trestnej činnosti a ani nerozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam

policajta okresného riaditeľstva. Orgánom verejnej moci, ktorý v zmysle Trestného

poriadku (a v istých prípadoch aj v zmysle o prokuratúre v znení

neskorších predpisov) má oprávnenie, ale aj povinnosť korigovať postup policajta v rámci

trestného konania, rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných proti jeho

rozhodnutiam a v prípade zistenia nedostatkov v jeho postupe prijímať opatrenia na nápravu

pochybení, je len príslušný prokurátor. Takúto právomoc nemá krajské riaditeľstvo.

Sťažovatelia v danej veci postup príslušnej prokuratúry nenamietali. Namiesto toho

popri postupe okresného riaditeľstva namietali aj postup krajského riaditeľstva. Ústavný súd

však nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním vedeným na okresnom riaditeľstve

pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a eventuálnym postupom krajského riaditeľstva

v tejto trestnej veci, preto z uvedeného dôvodu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského

riaditeľstva odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd venoval pozornosť už len námietke

sťažovateľov vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 z hľadiska možného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ). Pri výklade tohto základného práva si ústavný

súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo.

V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v trestnom konaní prípravnom je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia

o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní

navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom

konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania

(, , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v danom prípade

nevystupujú v procesnom postavení obvinených, ale poškodených. V tejto trestnej veci bolo

vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ) týkajúca sa

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

). Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).

Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej na okresnom riaditeľstve pod sp. zn.

ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 vyšetrovateľ 1. februára 2012 podal na Okresnej

prokuratúre Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) návrh na podanie obžaloby na

obvineného D. T. za trestný čin usmrtenia podľa .

Dňa 2. februára 2012 prokurátor okresnej prokuratúry pod sp. zn.

podal na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na obvineného, pričom

v súčasnej dobe je konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

Sťažnosť sťažovateľov obsahujúca námietku porušenia ich základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného riaditeľstva

v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 20. februára 2012, teda po

predložení návrhu na podanie obžaloby policajtom okresného riaditeľstva okresnej

prokuratúre, a dokonca aj po podaní obžaloby na okresnom súde.

V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci

konať, pretože táto bola predložením návrhu na podanie obžaloby prenesená na okresnú

prokuratúru a následným podaním obžaloby na okresný súd. Okresné riaditeľstvo v danom

štádiu konania nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Spracovaním a predložením návrhu na podanie obžaloby okresnej prokuratúre okresné

riaditeľstvo vykonalo všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľov a svoju úlohu v tomto smere splnilo (obdobne ).

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo

vzťahu k postupu okresného riaditeľstva, bola pre sťažovateľov časovo ohraničená

obdobím, počas ktorého prebiehalo v ich veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru ústavný súd

sťažnosť aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle

ustanovenia po jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , , ).

Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie

nebráni sťažovateľom v tom, aby sa opätovne domáhali na ústavnom súde nápravy, ak by

došlo k odmietnutiu obžaloby a vráteniu veci do prípravného konania [§ 241 ods. 1 písm. f)

v spojení s ] a ak by postupom okresného

riaditeľstva dochádzalo k zbytočným prieťahom, resp. ak by dochádzalo k zbytočným

prieťahom v štádiu súdneho konania.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov vyplývajúcimi zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012