Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., CSc., M., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie a na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Michalovce v konaní vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2011

doručená sťažnosť Ing. J. J., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a „práva na spravodlivý proces podľa a

čl. 6 ods. 1 dohovoru“ postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce

(ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením okresného

riaditeľstva PZ z 18. júna 2001 vznesené obvinenie pre trestný čin poškodzovania veriteľa

podľa ustanovení a v znení neskorších

predpisov, ktoré podľa jeho vyjadrenia nebolo do dňa spísania tejto sťažnosti „uzavreté, či

už odstúpením veci prokurátorovi a podaním obžaloby, alebo jeho zastavením“.

Sťažovateľ sa domnieva, že doterajšia dĺžka trestného konania (desať rokov), je

„bezprecedentne neprimeraná“.

Sťažovateľ argumentuje, že „Vykonanie trestného stíhania v súlade s ústavným

právom na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru je významnou zárukou riadneho objasnenia trestnej veci a tým aj

spravodlivého rozhodnutia, lebo prieťahy v konaní a celková dĺžka procesu negatívne

ovplyvňujú množstvo a kvalitu dôkazov a dokazovania.“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností formuluje sťažovateľ záver o porušení jeho

základných práv zaručených a a práv zaručených

ods. 1 dohovoru v namietanom konaní okresného riaditeľstva PZ.

Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva „na spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru“ postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní

vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001, prikázal okresnému riaditeľstvu PZ konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní okresného riaditeľstva PZ vedeného

pod ČVS: OUV-546/20-2001, ktoré podľa jeho vyjadrenia nie je dosiaľ „uzavreté, či už

odstúpením veci prokurátorovi a podaním obžaloby, alebo jeho zastavením“.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ). Pri výklade tohto základného práva si ústavný

súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva (práva) došlo alebo porušenie

v tomto čase ešte trvalo.

V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v trestnom konaní prípravnom je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia

o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní

navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom

konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania

(, , ).

Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľa bolo vyšetrovanie skončené a v zmysle

ustanovení v znení neskorších

predpisov bol policajtom 6. apríla 2011 predložený Okresnej prokuratúre Trebišov (ďalej

len „okresná prokuratúra“) návrh na podanie obžaloby spolu so spisom. Zo strany okresnej

prokuratúry bola následne 20. mája 2011 podaná príslušnému súdu obžaloba.

Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práv podľa dohovoru postupom okresného

riaditeľstva PZ v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 10. mája 2011, teda

po predložení návrhu na podanie obžaloby policajtom okresného riaditeľstva PZ príslušnej

okresnej prokuratúre.

V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo PZ nedisponovalo právomocou

vo veci konať, pretože táto bola predložením návrhu na podanie obžaloby prenesená na

okresnú prokuratúru. Okresné riaditeľstvo PZ teda v danej etape konania nemohlo

ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Spracovaním

a predložením návrhu na podanie obžaloby okresnej prokuratúre okresné riaditeľstvo PZ

vykonalo všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju

úlohu v tomto smere splnilo.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo

vzťahu k postupu okresného riaditeľstva PZ, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená

obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru

ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne

napr. , , ).

Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne

konanie, ktoré je imanentnou súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

garantovanú , ako aj práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru. Tieto námietky však osobitne neodôvodnil, pojal ich iba ako súčasť argumentácie

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Tieto skutočnosti v spojení s predchádzajúcim záverom opodstatňujú, aby

ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti aj v tejto časti.

Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie

nebráni sťažovateľovi v tom, aby sa opätovne domáhal na ústavnom súde nápravy, ak by

v potenciálnom prípade vrátenia veci do stavu prípravného konania (§ 239 ods. 1 Trestného

poriadku) dochádzalo v konaní okresného riaditeľstva PZ k zbytočným prieťahom, resp. ak

by dochádzalo k zbytočným prieťahom v štádiu súdneho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011