Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 286/2011
PDF · 157.81 KB
No categories available
III. ÚS 286/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., CSc., M., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ.,
Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie a na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Michalovce v konaní vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. J., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2011
doručená sťažnosť Ing. J. J., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a „práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
čl. 6 ods. 1 dohovoru“ postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce
(ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením okresného
riaditeľstva PZ z 18. júna 2001 vznesené obvinenie pre trestný čin poškodzovania veriteľa
podľa ustanovení § 256 ods. 1 a 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov, ktoré podľa jeho vyjadrenia nebolo do dňa spísania tejto sťažnosti „uzavreté, či
už odstúpením veci prokurátorovi a podaním obžaloby, alebo jeho zastavením“.
Sťažovateľ sa domnieva, že doterajšia dĺžka trestného konania (desať rokov), je
„bezprecedentne neprimeraná“.
Sťažovateľ argumentuje, že „Vykonanie trestného stíhania v súlade s ústavným
právom na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru je významnou zárukou riadneho objasnenia trestnej veci a tým aj
spravodlivého rozhodnutia, lebo prieťahy v konaní a celková dĺžka procesu negatívne
ovplyvňujú množstvo a kvalitu dôkazov a dokazovania.“.
Vychádzajúc z uvedených skutočností formuluje sťažovateľ záver o porušení jeho
základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv zaručených čl. 6
ods. 1 dohovoru v namietanom konaní okresného riaditeľstva PZ.
Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol
nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva „na spravodlivý proces podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru“ postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní
vedenom pod ČVS: OUV-546/20-2001, prikázal okresnému riaditeľstvu PZ konať vo veci
bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní okresného riaditeľstva PZ vedeného
pod ČVS: OUV-546/20-2001, ktoré podľa jeho vyjadrenia nie je dosiaľ „uzavreté, či už
odstúpením veci prokurátorovi a podaním obžaloby, alebo jeho zastavením“.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na
to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95). Pri výklade tohto základného práva si ústavný
súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07,
III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že
základnému právu ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,
keď k namietanému porušeniu označeného základného práva (práva) došlo alebo porušenie
v tomto čase ešte trvalo.
V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného
obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia
o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní
navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom
konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania
(III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).
Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľa bolo vyšetrovanie skončené a v zmysle
ustanovení § 209 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov bol policajtom 6. apríla 2011 predložený Okresnej prokuratúre Trebišov (ďalej
len „okresná prokuratúra“) návrh na podanie obžaloby spolu so spisom. Zo strany okresnej
prokuratúry bola následne 20. mája 2011 podaná príslušnému súdu obžaloba.
Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
riaditeľstva PZ v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 10. mája 2011, teda
po predložení návrhu na podanie obžaloby policajtom okresného riaditeľstva PZ príslušnej
okresnej prokuratúre.
V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo PZ nedisponovalo právomocou
vo veci konať, pretože táto bola predložením návrhu na podanie obžaloby prenesená na
okresnú prokuratúru. Okresné riaditeľstvo PZ teda v danej etape konania nemohlo
ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Spracovaním
a predložením návrhu na podanie obžaloby okresnej prokuratúre okresné riaditeľstvo PZ
vykonalo všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju
úlohu v tomto smere splnilo.
Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo
vzťahu k postupu okresného riaditeľstva PZ, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená
obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu
verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia
základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne
napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne
konanie, ktoré je imanentnou súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Tieto námietky však osobitne neodôvodnil, pojal ich iba ako súčasť argumentácie
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Tieto skutočnosti v spojení s predchádzajúcim záverom opodstatňujú, aby
ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti aj v tejto časti.
Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie
nebráni sťažovateľovi v tom, aby sa opätovne domáhal na ústavnom súde nápravy, ak by
v potenciálnom prípade vrátenia veci do stavu prípravného konania (§ 239 ods. 1 Trestného
poriadku) dochádzalo v konaní okresného riaditeľstva PZ k zbytočným prieťahom, resp. ak
by dochádzalo k zbytočným prieťahom v štádiu súdneho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2011