Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 628/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť F. B., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., D., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo

veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013

doručená sťažnosť F. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. P. ,

D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) v spojení s a

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13 (ďalej aj „napadnutá vec“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ podal 8. februára

2008 Okresnej prokuratúre Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

podľa predsedníčkou Spoločenstva vlastníkov bytov..., N. (ďalej

len „spoločenstvo“). Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín,

Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného

vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava (ďalej len „odbor skráteného

vyšetrovania“), uznesením sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 z 22. marca 2008 (ďalej

len „uznesenie z 22. marca 2008“) podľa trestné

oznámenie sťažovateľa odmietol, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na

postup podľa . Proti označenému uzneseniu podal

sťažovateľ 7. apríla 2008 sťažnosť, o ktorej rozhodol poverený príslušník odboru skráteného

vyšetrovania uznesením sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 z 20. mája 2008 podľa

tak, že jej vyhovel a sťažnosťou napadnuté

uznesenie z 22. marca 2008 zrušil v celom rozsahu.

Na základe uznesenia sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 z 20. mája 2008 bolo

podľa 10. júna 2008 opätovne začaté trestné stíhanie za

prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného

zákona. V jeho ďalšom priebehu poverený príslušník odboru skráteného vyšetrovania vydal

uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 z 20. januára 2009, ktorým bol podľa

do konania pribratý znalec z odboru ekonómie

a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva na vypracovanie znaleckého posudku.

Proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra

uznesením č. k. -15 z 19. februára 2009 rozhodla tak, že ju v súlade s § 193

ods. 1 písm. c) zamietla ako nedôvodnú. Na základe podania

sťažovateľa z 23. marca 2009, ktorým sa domáhal rozšírenia znaleckého dokazovania,

prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) preskúmal

vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 a vyzval sťažovateľa na doplnenie

podania; sťažovateľ ho doplnil podaním 3. júna 2009. Následne prokurátor krajskej

prokuratúry v súvislosti s vybavovaním podania sťažovateľa v prípise č.

z 30. júna 2009 uviedol, že jeho podnet na rozšírenie znaleckého dokazovania je dôvodný,

v dôsledku čoho bolo uznesením povereného príslušníka odboru skráteného vyšetrovania

sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 z 10. augusta 2009 rozšírené znalecké

dokazovanie.

Napriek uvedenému bolo uznesením povereného príslušníka Policajného zboru

sp. zn. ČVS: ORP-484/5-OSV-TN-2008 zo 4. februára 2010 podľa § 215 ods. 4 Trestného

poriadku s poukazom na trestné stíhanie za prečin

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 9. marca 2010 sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra

uznesením č. k. -36 z 30. marca 2010 zamietla ako podanú oneskorene.

Na základe ďalšieho podania sťažovateľa z 21. júna 2010 adresovaného orgánom

prokuratúry a vybavovaného prípisom prokurátorky krajskej prokuratúry č. -26

z 22. augusta 2010 bolo vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Novom Meste nad Váhom, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej

polície Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „vyšetrovateľka okresného riaditeľstva“),

4. novembra 2010 opätovne začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. b)

. Následne bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky okresného

riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-464/JP-NM-2010 z 2. augusta 2011 podľa § 215 ods. 1

písm. a) zastavené s odôvodnením, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie, sa nestal. Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky okresného riaditeľstva podal

sťažovateľ 8. augusta 2011 sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokurátorky

uznesením č. k. -74 z 24. augusta 2011 tak, že ju zamietla podľa § 193 ods. 1

písm. c) .

Na základe podnetu sťažovateľa z 26. septembra 2011 mu prokurátor krajskej

prokuratúry prípisom č. k. -36 z 15. novembra 2011 oznámil, že vo veci

budú vykonané ďalšie úkony (vypočutie súdnej znalkyne a prípadné doplnenie znaleckého

posudku). Následne prokurátorka okresnej prokuratúry vydala podľa § 230 ods. 2 písm. a)

pokyn č. k. -104 zo 4. mája 2012 Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddeleniu ekonomickej kriminality Trenčín

(ďalej len „Okresné riaditeľstvo Trenčín“), na základe ktorého vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva Trenčín uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1344/OEK-TN-2011 z 9. mája 2012

pribral do konania znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva

a daňovníctva Ing. E. J. na vypracovanie znaleckého posudku. Proti tomuto uzneseniu

Okresného riaditeľstva Trenčín podal sťažovateľ sťažnosť, «ktorú Okresná prokuratúra v

Trenčíne uznesením sp. zn. -117 zo 14. 06. 2012 zamietla ako nedôvodnú, hoci v

jeho odôvodnení konštatuje príslušná prokurátorka, že vo vydanom uznesení sú pisárske

chyby, ktoré si vyšetrovateľ odstráni opravným uznesením.

Krajská prokuratúra v Trenčíne svojim prípisom dňa 28. 05. 2012 pod sp. zn.

-43 reagovala na moje podanie - sťažnosť z 23. 04. 2012 a konštatovala, že

moje podanie je dôvodné, najmä čo sa týka prieťahov v konaní.

Krajská prokuratúra v Trenčíne svojim prípisom dňa 19. 09. 2012 pod sp. zn.

-50 reagovala na moje podanie z 20. 08. 2012 a konštatovala nedostatky

v konaní prokurátorky okresnej prokuratúry a aj vyšetrovateľa PZ.

Po oboznámení sa so znaleckým posudku znalca Ing. J., kde aj sám znalec uvádza

chýbajúce finančné prostriedky na účte „spoločenstva“ som vypracoval písomnú analýzu k

tomuto posudku, pričom som vychádzal z údajov použitých samotným znalcom Ing. J. a

dožadoval som sa doplnenia znaleckého posudku v konkrétnostiach. Zároveň som poukázal

na pochybenie znalca Ing. J. v tom, že ako znalec nie je oprávnený v znaleckom posudku

hodnotiť právne otázky, konkrétne že... „nedošlo k sprenevere“, pričom ale znalec ničím v

posudku nezdôvodnil skutočný stav a dôvody, ktoré viedli k finančnému schodku, na ktorý

schodok sám znalec v uvedenom znaleckom posudku dospel.

Napriek môjmu namietaniu záverov znaleckého posudku Ing. J. a bez vykonania

ďalších navrhovaných dôkazov, ktorými boli okrem iného aj navrhované výsluchy ďalších

svedkov - poškodených členov „spoločenstva“ vyšetrovateľ PZ uznesením pod

ČVS: ORP-1344/OEK-TN-2011 zo dňa 28. 01. 2013 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného

zákona zastavil trestné stíhanie s odôvodnením, že vo veci nejde o trestný čin a nie je dôvod

na postúpenie veci. Toto uznesenie mi bolo doručené dna 04. 02. 2013 a okamžite som v ten

istý deň proti tomuto uzneseniu podal písomnú sťažnosť s uvedením, že keďže ide

o rozsiahlejšiu a náročnejšiu vec tak podrobné zdôvodnenie mojej sťažnosti pošlem

vyšetrovateľovi najneskôr do 10 dní doporučene poštou. Podrobné písomné zdôvodnenie

podanej sťažnosti som vyšetrovateľovi zaslal doporučene už dňa 11. 02. 2013, teda už po

siedmych dňoch.

Dňa 13. 02. 2013 mi bolo doručené uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry

Trenčín zo dna 11. 02. 2013 pod sp. zn. -159, ktorým podľa § 193 ods. 1

písm. c/ zamieta mnou podanú sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa

PZ pod ČVS: ORP-1344/OEK-TN-2011 zo dňa 28. 01. 2013 o zastavení trestného stíhania

ako nie dôvodnú. V písomnom odôvodnení prokurátorka okrem iného uvádza, že som

v podanej sťažnosti neuviedol žiadne dôvody a že som v sťažnosti uviedol, že svoju sťažnosť

bližšie písomne zdôvodním, čo sa do dňa kedy prokurátorka rozhodla nestalo. Pani

prokurátorka pokiaľ ale moju sťažnosť čítala, tak musela vidieť, že sťažnosť som podal dňa

04. 02. 2013 a že uvádzam aj konkrétnu lehotu, že ju dodatočne odôvodním do 10 dní, teda

maximálne do 14. 02. 2013, pričom ale ona už dňa 11. 02. 2013 o sťažnosti rozhodla.

Neakceptovaním možnosti odôvodnenia mojej sťažnosti už samotným vyšetrovateľom ale

dokonca aj prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Trenčíne došlo k porušeniu môjho práva

ako poškodeného v trestnom konaní, ale aj k porušeniu môjho ústavného práva ako občana

na súdnu a „inú právnu ochranu“.

Dňa 21.02.2013 som na základe uvedeného písomne podal podnet na Krajskú

prokuratúru v Trenčíne na preskúmanie správnosti postupu prokurátorky Okresnej

prokuratúry Trenčín... v súvislosti s ňou vydaným uznesením sp. zn. -159

z 11. 02. 2013, ktorým predčasne zamietla moju sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ

Okresného riaditeľstva PZ Trenčín zo dňa 28. 01. 2013 pod ČVS: ORP-1344/OEK-TN-

2011, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku vo veci zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237

ods. 1, ods. 3 písm. b/ a súčasne som žiadal aj o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa OR PZ Trenčín... hlavne z toho dôvodu, že počas trestného stíhania sa vôbec

nevysporiadal s mojimi písomnými návrhmi na vykonanie ďalších dôkazov za účelom

zistenia objektívnej pravdy, nevyžiadal doplnenie znaleckého posudku Ing. J., prípadne aj

formou vypočutia tohto znalca, pričom znalec Ing. J. v závere znaleckého posudku v

rozpore so zákonom sa vyjadril k právnej otázke, na čo ako znalec nie je vôbec oprávnený a

vyšetrovateľ a ani prokurátorka sa týmto porušením zákona vôbec nezaoberali a v

konečnom dôsledku po tom, ako som v zákonnej lehote podal proti uzneseniu o zastavení

písomnú sťažnosť s výslovným vyhlásením, že túto moju sťažnosť v lehote do 10 dní

podrobne odôvodním, tak vyšetrovateľ na moje odôvodnenie vôbec nepočkal, úmyselne

sťažnosť bez môjho avizovaného dodatočného odôvodnenia zaslal prokurátorke

a prokurátorka ešte v lehote, počas ktorej som mal možnosť sťažnosť písomne odôvodniť ju

ako neodôvodnenú zamietla.

Krajská prokuratúra v Trenčíne mi prípisom zo dňa 03. 04. 2013 pod sp. zn.

-63 oznámila, že tento môj podnet nie je dôvodný a moje podanie odložila.

Na základe uvedeného som dňa 24. 04. 2013 podal podnet na generálnu prokuratúru

SR na preskúmanie správnosti postupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne a súčasne aj návrh

na postup generálneho prokurátora SR podľa . Dňa

08. 07. 2013 mi bolo doručené rozhodnutie generálnej prokuratúry SR pod sp. zn.

IV/6 GPt 99/13-7 zo dňa 27. 06. 2013 ktorým príslušný prokurátor moje podanie vyhodnotil

ako opakovaný podnet a bez toho aby sa bližšie zaoberal jednotlivými bodmi môjho podania

toto odložil.

Dôrazne odmietam konštatovanie prokurátora generálnej prokuratúry SR, že sa

v danej veci jednalo o opakovaný podnet. Svoj podnet na generálnu prokuratúru SR som

podal nie ako opakovaný podnet ale ako reakciu na nezákonný postup vyšetrovateľa PZ,

prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne a prokurátorky Krajskej prokuratúry

v Trenčíne v súvislosti s upretím môjho práva ako poškodeného podávať v rámci trestného

konania návrhy, podnety a opravné prostriedky v súlade s ustanovením § 46 ods. 1, ods. 5

.

Prokurátor generálnej prokuratúry SR sa ani slovom nezmienil o mojej sťažnosti

proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ a hlavne o mojom písomnom vyjadrení, že podanú

sťažnosť v konkrétnej lehote doplním, čo som aj vykonal. Neberie sa do úvahy ani

niekoľkonásobne potvrdená nečinnosť či už zo strany povereného príslušníka PZ,

vyšetrovateľov a aj prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne.

Z tohto dôvodu svoju sťažnosť podávam aj za porušenie môjho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Napokon rozhodnutie generálnej prokuratúry SR považujem za nezákonné aj preto,

že ho nepodpísal osobne generálny prokurátor SR ale v z. prokurátor, čo je podľa môjho

presvedčenia nielen v rozpore so v platnom znení

ale aj so v platnom znení.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a následne takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa F. B. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl.

46 ods. 1, ods. 4 a v postupom generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá neodstránila nezákonnosť postupu vyšetrovateľa

PZ a nižších stupňov prokuratúry porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci podaného

trestného oznámenia znovu konala a rozhodla o vykonaní riadneho vyšetrovania

a dokazovania a zakazuje sa pokračovať v porušovaní základného práva F. B. na súdnu a

inú právnu ochranu zaručené v , ods. 4 a v Slovenskej

republiky.

3. Podľa a a Dohovoru

sa sťažovateľovi F. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie.

4. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. P... sa priznáva náhrada trov

právneho zastupovania... 223,46,- € špecifikovaná v prílohe.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z petitu sťažnosti, ako aj jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa v spojení s , ako aj

porušenie svojho základného práva podľa postupom generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13, ktorý súvisel so spôsobom

vybavovania jeho podania z 24. apríla 2013; toto podanie sťažovateľa generálna prokuratúra

vyhodnotila ako opakovaný podnet.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa

v spojení s postupom generálnej prokuratúry

vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s postupom generálnej prokuratúry pri

vybavovaní jeho opakovaného podnetu „na preskúmanie postupu prokurátorky Krajskej

prokuratúry v Trenčíne v súvislosti s jej rozhodnutím pod sp. zn. -63 zo dňa

3. apríla 2013 o doložení môjho podnetu a súčasne návrh na postup generálneho

prokurátora SR podľa – podanie“ vo veci vedenej pod

sp. zn. IV/6 GPt 99/13 ústavný súd zo sťažnosti a k nej priložených príloh zistil, že

generálna prokuratúra ho prípisom č. k. IV/6 GPt 99/13-7 z 27. júna 2013 odložila ako

nedôvodný.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade nie

je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , , ,

).

Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také

rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo

postupom, ktorý vydaniu samotného rozhodnutia predchádzal. Skutkové a právne závery

príslušného orgánu verejnej moci môžu byť predmetom kontroly len vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , , ).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ v postavení

oznamovateľa a zároveň poškodeného podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3

písm. b) . Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Trenčíne, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Trenčín

sp. zn. ČVS: ORP-1344/OEK-TN-2011 z 28. januára 2013 (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Trenčín z 28. januára 2013“) bolo v súlade s § 215

ods. 1 písm. b) trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania

uvedeného trestného činu zastavené s odôvodnením, že nejde o trestný čin a nie je dôvod na

postúpenie veci bez toho, aby bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. O sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Trenčín z 28. januára 2013

prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodla tak, že túto ako nedôvodnú uznesením

č. k. -159 z 11. februára 2013 zamietla (ďalej len „uznesenie prokurátorky

okresnej prokuratúry z 11. februára 2013“), pričom preskúmala označené uznesenie

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Trenčín, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Na

základe podnetu sťažovateľa z 21. februára 2013 prokurátorka krajskej prokuratúry

prípisom č. k. -63 z 3. apríla 2013 (ďalej len „prípis prokurátorky krajskej

prokuratúry z 3. apríla 2013“) preskúmala zákonnosť uznesenia vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Trenčín z 28. januára 2013, ako aj uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry

z 11. februára 2013 a dospela k záveru, že podnet sťažovateľa nie je dôvodný. Generálna

prokuratúra vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13 prípisom z 27. júna 2013 vybavila

opakovaný podnet sťažovateľa z 29. apríla 2013, v ktorom sa domáhal preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a prokurátorky krajskej

prokuratúry vo veci jeho trestného oznámenia. Z obsahu označeného prípisu generálnej

prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej prokuratúry sa opakovaným podnetom

sťažovateľa riadne zaoberal a po preskúmaní kompletného spisového materiálu dospel

k záveru, že je nedôvodný, a preto ho odložil.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť, že

v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľa, už viackrát vyslovil právny názor,

v zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom

nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa (napr. ,

, ). Uvedený článok garantuje ochranu pred

protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje

o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp.

opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu,

resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , ,

, ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu

nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému

podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , ,

atď.).

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že tento nie je vôbec

aplikovateľný na poškodeného v trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným

poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa

(Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. októbra 2006, č. 29858/03, oddiel 1).

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd konštatoval, že v posudzovanom

prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu

podľa , keďže generálna prokuratúra sa zákonom ustanoveným

spôsobom zaoberala opakovaným podnetom sťažovateľa a na základe svojich zistení ho

prípisom č. k. IV/6 GPt 99/13-7 z 27. júna 2013 odložila.

Nad rámec už uvedeného a v nadväznosti na sťažovateľom prezentované námietky,

ktoré v konečnom dôsledku súvisia s otázkou právneho posúdenia ním oznámených

skutočností o trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní, ústavný súd

poznamenáva, že z právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov

väčšiny členských krajín Európskej únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických

znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie

páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.

Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či

bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie

tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu

(m. m. ).

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/6 GPt 99/13-7

z 27. júna 2013 „nepodpísal osobne generálny prokurátor“, čím zároveň spochybňuje

právomoc prokurátora generálnej prokuratúry konať a vybaviť opakovaný podnet

sťažovateľa, ústavný súd poukazuje na ustanovenia zákona o prokuratúre (§ 31 a nasl.),

podľa ktorého sa sťažovateľ môže originálnym (prvotným) podnetom domáhať

preskúmania zákonnosti takéhoto postupu prokurátora generálnej prokuratúry samotným

generálnym prokurátorom, príp. prvým námestníkom generálneho prokurátora, ktorý

po posúdení veci, ak zistí, že prokurátor generálnej prokuratúry nemal právomoc konať,

môže sám túto právomoc vykonať (k tomu pozri aj ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 99/13

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , )

vychádzajúca z rozhodovacej činnosti ESĽP (rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005), ktorá sa týka základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v prípadoch, keď jeho porušenie

namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda,

sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci trestného konania v predmetnej veci bez

vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného

základného práva (napr. , , ). Až vznesenie

obvinenia konkrétnej osobe je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom

konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho

poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má

nárok v zmysle .

V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého nedošlo ku vzneseniu obvinenia

konkrétnej osobe, bol sťažovateľ v procesnom postavení svedka — poškodeného, a preto

s poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemohol v relevantnom čase

„profitovať“ zo záruk podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ,

ústavný súd aj túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohto

dôvodu podľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013