Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 40 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (45)I. ÚS 68/2012
PDF · 182.51 KB
No categories available
I. ÚS 68/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. B., M., právne zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomeniami Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gn 187/11-3 zo 14. júna 2011 a č.
k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára
2012 doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) upovedomeniami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/2 Gn 187/11-3 zo
14. júna 2011 a č. k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté
upovedomenia“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 13. apríla 2011 na
odbore Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. Prezídia Policajného zboru
(ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite v K.“) trestné oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol (podľa trestnoprávnej kvalifikácie uvedenej
sťažovateľom, pozn.) spáchaný obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy
podľa § 13 k § 144 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Predmetné trestné oznámenie bolo na
úrade boja proti organizovanej kriminalite v K. vedené pod č. p. PPz-BOK-V-OZN-11/2011
a po jeho doplnení v ďalšom postupe odstúpené na Obvodné oddelenie Policajného zboru
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v M. (ďalej len „Obvodné oddelenie Policajného
zboru v M.“), kde je vec vedená pod ČVS: ORP-747/MI-MI-2011, a to pre podozrenie z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem nedostatkov v úradnom postupe
vyšetrovateľky úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. ako orgánu činného v
trestnom konaní („Orgány činné v trestnom konaní... v praxi písomne upovedomujú
oznamovateľa a poškodeného o postúpení veci na miestne či vecne príslušný útvar.“),
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie ním deklarovaných skutočností
v trestnom oznámení, ktoré sa prejavilo v nesprávnej trestnoprávnej kvalifikácii skutku,
ktorý oznámil («... napriek... skutkovým okolnostiam nasvedčujúcim spáchaniu trestného
činu prípravy (ak nie až pokusu) úkladnej vraždy v zmysle ust. § 144 Tr. zák., a ktorého
vyšetrenie patrí do pôsobnosti Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ho
vyšetrovateľka (na príkaz nadriadeného) bez vykonania jediného dôkazu a bez prihliadania
na podávateľom popísané skutočnosti posúdila ako oveľa menej závažný trestný čin
„nebezpečné vyhrážanie“ podľa ust. § 360 ods. 1 Tr. zák.»). Postup vyšetrovateľky úradu
boja proti organizovanej kriminalite v K., ako aj povereného príslušníka Policajného zboru
obvodného oddelenia Policajného zboru v M. sa sťažovateľ snažil zvrátiť svojím písomným
podaním „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovania“ adresovaným úradu špeciálnej
prokuratúry, na ktoré úrad špeciálnej prokuratúry reagoval upovedomením č. k. VII/2 Gn
187/11-3 zo 14. júna 2011 a následne svojím ďalším písomným podaním „Opakovaný
podnet vo veci VII/2 Gn 187/11“ adresovaným priamo k rukám špeciálneho prokurátora
úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorý úrad špeciálnej prokuratúry reagoval upovedomením
č. k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011. V ostatnom sa sťažovateľ domáha ochrany
svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy na ústavnom
súde z dôvodu svojho presvedčenia o zákonne nesúladnom a ústavne nekonformnom
postupe úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podaných podnetov ako účinných
prostriedkov nápravy, keď dôvodil „... že postup (správne má byť postupom, pozn.) Úradu
špeciálnej prokuratúry... bolo porušené jeho právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky... z dôvodu, že jeho opakovaný
podnet... nebol vybavený prokurátorom, ktorý je na vybavenie takéhoto podnetu príslušný...
ako aj z dôvodu, že tento opakovaný podnet nebol vybavený spôsobom, ktorý ustanovuje §
35 ods. 2 a § 34 ods. 1 Zákona o prokuratúre“.
4. Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal toho, aby ústavný súd
po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:
„Právo sťažovateľa P. B. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 Ústavy... bolo postupom Úradu
špeciálnej prokuratúry... vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gn 187/11, pri vybavovaní jeho
podania zo dňa 3. 6. 2011 a 12. 10. 2011, porušené.
Ústavný súd... zakazuje Úradu špeciálnej prokuratúry... pokračovať v porušovaní
namietaných práv sťažovateľa.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov – ďalej len
„zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Sťažovateľ v podanej sťažnosti atakuje viaceré aspekty postupu a rozhodovacej
činnosti orgánov činných v trestnom konaní pri spôsobe rozhodovania o ním podanom
trestnom oznámení, pričom ústavnému súdu ponúka na zhodnotenie vlastnú argumentáciu,
ktorú v jeho trestnej veci považuje za zákonnú a ústavne súladnú. Jeho nosnou
argumentáciou v podanej sťažnosti je napádanie postupu úradu špeciálnej prokuratúry pri
rozhodovaní o ním podaných podnetoch podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), keď tvrdí, že
k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo
napadnutými upovedomeniami úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dôvodu, že „... všetky
skutočnosti, na základe ktorých žiadal Úrad špeciálnej prokuratúry podnetom zo dňa 3. 6.
2011 a opakovaným podnetom zo dňa 12. 10. 2011, o preskúmanie postupu orgánov, ktoré
sa podieľali na vybavovaní jeho trestného oznámenia... sa doposiaľ nedomohol toho, aby
tieto jeho podania podnet a opakovaný podnet, boli vybavené zákonným spôsobom“.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený
podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal
opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ
podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným
podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)
zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry
okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho
vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej
vojenskej prokuratúry.
11. Základné právo na súdnu a inú právu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje,
že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06).
12. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že
nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno
nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože takto by
sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu
príslušného orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania
(m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05). V nadväznosti na uvedené ústavný súd už len dodáva,
že aj podľa svojej ustálenej judikatúry považuje opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1
zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv a slobôd
garantovaných ústavou a dohovorom (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
13. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v napadnutom upovedomení zo 14. júna 2011 dôvodil:
„... Vašu žiadosť o preskúmanie postupu policajta v zmysle § 210 Trestného
poriadku som z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpil na vybavenie na Okresnú
prokuratúru M.“
14. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v napadnutom upovedomení z 28. októbra 2011 v podstatnom dôvodil:
„Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR nevykonáva dozor nad okresnými
prokuratúrami, preto vec, ktorú dozoruje okresná prokuratúra môže preskúmať krajská
prokuratúra príp. Generálna prokuratúra SR.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je príslušná na preskúmanie zákonnosti postupu
vyšetrovateľa a dozorového prokurátora Okresnej prokuratúry v M., Krajská prokuratúra
v K. a to aj v otázke právnej kvalifikácie skutku.“
15. Základné právo na inú právu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy teda zaručuje, že
každý sa môže domáhať v prípadoch a postupom ustanoveným zákonom ochrany svojho
práva na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj úrad špeciálnej
prokuratúry, na ktorý sťažovateľ adresoval svoje prvé podanie (sťažovateľom považované
za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre), ktoré bolo vyhodnotené ako žiadosť
o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a z dôvodu vecnej a miestnej
príslušnosti odstúpené na vybavenie na Okresnú prokuratúru M. Priamo k rukám
špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry adresoval sťažovateľ svoje druhé
podanie (ktoré poňal ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), ktoré
bolo opätovne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na vybavenie na krajskú
prokuratúru.
16. Po oboznámení sa s obsahom obidvoch napádaných upovedomení úradu
špeciálnej prokuratúry ústavný súd konštatuje, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry
vybavujúci príslušné podania konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým
s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade
s ich obsahom, a jeho postup, ktorým odstúpil sťažovateľove podania na inú súčasť/na iný
orgán prokuratúry, a to z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, bez ich vecného
zhodnotenia, nebol ani zákonne či ústavne nekonformný, po preskúmaní ktorého by ústavný
súd zistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením označeného práva, čo
zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, ako aj iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
18. Z napádaných upovedomení úradu špeciálnej prokuratúry je zrejmé, že tieto po
svojej obsahovej stránke neobsahovali vyjadrenia k postupu orgánov činných v trestnom
konaní na podklade podaného trestného oznámenia a takisto ani vyjadrenia k posúdeniu
právnej stránky sťažovateľovej trestnej veci, k posúdeniu ktorej úrad špeciálnej prokuratúry
nabádal. Taktiež je zrejmé, že úrad špeciálnej prokuratúry v napadnutých upovedomeniach
rozhodol iba o postúpení veci na inú súčasť/iný orgán prokuratúry s tým, že druhé
sťažovateľovo podanie poňal ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, a nie ako
opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, tak ako ho právne vyhodnotil
samotný sťažovateľ. Je teda nepochybné, že v trestnej veci sťažovateľa sa bude k jeho
odborným námietkam predneseným v prvom podaní vyjadrovať Okresná prokuratúra M. a k
jeho odborným námietkam predneseným v druhom podaní Krajská prokuratúra v K., z čoho
vyplýva, že o jeho odborných/vecných pripomienkach k postupu orgánov Policajného zboru
(vyšetrovateľka a poverený príslušník Policajného zboru, pozn.) ako orgánov činných v
trestnom konaní v štádiu predprípravného konania, ako aj v štádiu po začatí trestného
konania (trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.) bude ešte
konané. Ústavný súd zároveň považuje za potrebné upriamiť sťažovateľovu pozornosť aj na
tú skutočnosť, že keďže ostatné napádané upovedomenie bolo odpoveďou na ním podaný
podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre (nie ako sa sťažovateľ domnieval
odpoveďou na opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), je možné ho
napadnúť opakovaným podnetom ako účinným prostriedkom nápravy (pozri bod 12) na
nadriadenom orgáne prokuratúry Slovenskej republiky. Táto skutočnosť zakladá dôvod na
odmietnutie sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti.
19. Nad rámec už uvedeného a v nadväznosti na sťažovateľom prezentované
námietky predovšetkým v otázke právneho posúdenia ním oznámených skutočností
o trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní sa ústavnému súdu žiada
poznamenať, že z právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov
väčšiny členských krajín Európskej únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických
znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie
páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.
Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či
bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie
tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie
bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu.
20. Ústavný súd už v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že
právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného
oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02,
III. ÚS 198/03). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným
činom, nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia
bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe.
Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie
v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.
Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať
ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za
následok aj porušenie základného práva alebo slobody. Podľa stabilnej judikatúry ústavného
súdu má sťažovateľ právo len na to, aby jeho oznámenia, opravné prostriedky, resp. podnety
boli vybavené, a k tomu podľa obsahu sťažnosti a jej príloh došlo zo strany porušovateľa
ich odstúpením vecne a mieste príslušným orgánov prokuratúry Slovenskej republiky.
V opačnom prípade by mohol ústavný súd neprípustnou ingerenciou v rozpore s ústavou
zasiahnuť do už ustáleného a právne vymedzeného princípu deľby moci.
21. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
22. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2012