Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 68/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. B., M., právne zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 upovedomeniami Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gn 187/11-3 zo 14. júna 2011 a č.

k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára

2012 doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) upovedomeniami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/2 Gn 187/11-3 zo

14. júna 2011 a č. k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011 (ďalej aj „napadnuté

upovedomenia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 13. apríla 2011 na

odbore Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. Prezídia Policajného zboru

(ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite v K.“) trestné oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol (podľa trestnoprávnej kvalifikácie uvedenej

sťažovateľom, pozn.) spáchaný obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy

podľa k , a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Predmetné trestné oznámenie bolo na

úrade boja proti organizovanej kriminalite v K. vedené pod č. p. PPz-BOK-V-OZN-11/2011

a po jeho doplnení v ďalšom postupe odstúpené na Obvodné oddelenie Policajného zboru

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v M. (ďalej len „Obvodné oddelenie Policajného

zboru v M.“), kde je vec vedená pod ČVS: ORP-747/MI-MI-2011, a to pre podozrenie z

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa .

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem nedostatkov v úradnom postupe

vyšetrovateľky úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. ako orgánu činného v

trestnom konaní („Orgány činné v trestnom konaní... v praxi písomne upovedomujú

oznamovateľa a poškodeného o postúpení veci na miestne či vecne príslušný útvar.“),

namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie ním deklarovaných skutočností

v trestnom oznámení, ktoré sa prejavilo v nesprávnej trestnoprávnej kvalifikácii skutku,

ktorý oznámil («... napriek... skutkovým okolnostiam nasvedčujúcim spáchaniu trestného

činu prípravy (ak nie až pokusu) úkladnej vraždy v zmysle ust. § 144 Tr. zák., a ktorého

vyšetrenie patrí do pôsobnosti Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ho

vyšetrovateľka (na príkaz nadriadeného) bez vykonania jediného dôkazu a bez prihliadania

na podávateľom popísané skutočnosti posúdila ako oveľa menej závažný trestný čin

„nebezpečné vyhrážanie“ podľa ust. § 360 ods. 1 Tr. zák.»). Postup vyšetrovateľky úradu

boja proti organizovanej kriminalite v K., ako aj povereného príslušníka Policajného zboru

obvodného oddelenia Policajného zboru v M. sa sťažovateľ snažil zvrátiť svojím písomným

podaním „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovania“ adresovaným úradu špeciálnej

prokuratúry, na ktoré úrad špeciálnej prokuratúry reagoval upovedomením č. k. VII/2 Gn

187/11-3 zo 14. júna 2011 a následne svojím ďalším písomným podaním „Opakovaný

podnet vo veci VII/2 Gn 187/11“ adresovaným priamo k rukám špeciálneho prokurátora

úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorý úrad špeciálnej prokuratúry reagoval upovedomením

č. k. VII/2 Gn 187/11-6 z 28. októbra 2011. V ostatnom sa sťažovateľ domáha ochrany

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa na ústavnom

súde z dôvodu svojho presvedčenia o zákonne nesúladnom a ústavne nekonformnom

postupe úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podaných podnetov ako účinných

prostriedkov nápravy, keď dôvodil „... že postup (správne má byť postupom, pozn.) Úradu

špeciálnej prokuratúry... bolo porušené jeho právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky... z dôvodu, že jeho opakovaný

podnet... nebol vybavený prokurátorom, ktorý je na vybavenie takéhoto podnetu príslušný...

ako aj z dôvodu, že tento opakovaný podnet nebol vybavený spôsobom, ktorý ustanovuje §

35 ods. 2 a § 34 ods. 1 Zákona o prokuratúre“.

4. Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal toho, aby ústavný súd

po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:

„Právo sťažovateľa P. B. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ... bolo postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry... vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gn 187/11, pri vybavovaní jeho

podania zo dňa 3. 6. 2011 a 12. 10. 2011, porušené.

Ústavný súd... zakazuje Úradu špeciálnej prokuratúry... pokračovať v porušovaní

namietaných práv sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov – ďalej len

„“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Sťažovateľ v podanej sťažnosti atakuje viaceré aspekty postupu a rozhodovacej

činnosti orgánov činných v trestnom konaní pri spôsobe rozhodovania o ním podanom

trestnom oznámení, pričom ústavnému súdu ponúka na zhodnotenie vlastnú argumentáciu,

ktorú v jeho trestnej veci považuje za zákonnú a ústavne súladnú. Jeho nosnou

argumentáciou v podanej sťažnosti je napádanie postupu úradu špeciálnej prokuratúry pri

rozhodovaní o ním podaných podnetoch podľa a nasl.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), keď tvrdí, že

k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa došlo

napadnutými upovedomeniami úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dôvodu, že „... všetky

skutočnosti, na základe ktorých žiadal Úrad špeciálnej prokuratúry podnetom zo dňa 3. 6.

2011 a opakovaným podnetom zo dňa 12. 10. 2011, o preskúmanie postupu orgánov, ktoré

sa podieľali na vybavovaní jeho trestného oznámenia... sa doposiaľ nedomohol toho, aby

tieto jeho podania podnet a opakovaný podnet, boli vybavené zákonným spôsobom“.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal

opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)

zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho

vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej

vojenskej prokuratúry.

11. Základné právo na súdnu a inú právu ochranu podľa zaručuje,

že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ).

12. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že

nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa , pretože takto by

sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

príslušného orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania

(m. m. , ). V nadväznosti na uvedené ústavný súd už len dodáva,

že aj podľa svojej ustálenej judikatúry považuje opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1

zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv a slobôd

garantovaných a dohovorom (m. m. , ).

13. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v napadnutom upovedomení zo 14. júna 2011 dôvodil:

„... Vašu žiadosť o preskúmanie postupu policajta v zmysle § 210 Trestného

poriadku som z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpil na vybavenie na Okresnú

prokuratúru M.“

14. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v napadnutom upovedomení z 28. októbra 2011 v podstatnom dôvodil:

„Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR nevykonáva dozor nad okresnými

prokuratúrami, preto vec, ktorú dozoruje okresná prokuratúra môže preskúmať krajská

prokuratúra príp. Generálna prokuratúra SR.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je príslušná na preskúmanie zákonnosti postupu

vyšetrovateľa a dozorového prokurátora Okresnej prokuratúry v M., Krajská prokuratúra

v K. a to aj v otázke právnej kvalifikácie skutku.“

15. Základné právo na inú právu ochranu podľa teda zaručuje, že

každý sa môže domáhať v prípadoch a postupom ustanoveným zákonom ochrany svojho

práva na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj úrad špeciálnej

prokuratúry, na ktorý sťažovateľ adresoval svoje prvé podanie (sťažovateľom považované

za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre), ktoré bolo vyhodnotené ako žiadosť

o preskúmanie postupu policajta podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a z dôvodu vecnej a miestnej

príslušnosti odstúpené na vybavenie na Okresnú prokuratúru M. Priamo k rukám

špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry adresoval sťažovateľ svoje druhé

podanie (ktoré poňal ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), ktoré

bolo opätovne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na vybavenie na krajskú

prokuratúru.

16. Po oboznámení sa s obsahom obidvoch napádaných upovedomení úradu

špeciálnej prokuratúry ústavný súd konštatuje, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry

vybavujúci príslušné podania konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým

s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade

s ich obsahom, a jeho postup, ktorým odstúpil sťažovateľove podania na inú súčasť/na iný

orgán prokuratúry, a to z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, bez ich vecného

zhodnotenia, nebol ani zákonne či ústavne nekonformný, po preskúmaní ktorého by ústavný

súd zistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením označeného práva, čo

zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ako aj iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

18. Z napádaných upovedomení úradu špeciálnej prokuratúry je zrejmé, že tieto po

svojej obsahovej stránke neobsahovali vyjadrenia k postupu orgánov činných v trestnom

konaní na podklade podaného trestného oznámenia a takisto ani vyjadrenia k posúdeniu

právnej stránky sťažovateľovej trestnej veci, k posúdeniu ktorej úrad špeciálnej prokuratúry

nabádal. Taktiež je zrejmé, že úrad špeciálnej prokuratúry v napadnutých upovedomeniach

rozhodol iba o postúpení veci na inú súčasť/iný orgán prokuratúry s tým, že druhé

sťažovateľovo podanie poňal ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, a nie ako

opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, tak ako ho právne vyhodnotil

samotný sťažovateľ. Je teda nepochybné, že v trestnej veci sťažovateľa sa bude k jeho

odborným námietkam predneseným v prvom podaní vyjadrovať Okresná prokuratúra M. a k

jeho odborným námietkam predneseným v druhom podaní Krajská prokuratúra v K., z čoho

vyplýva, že o jeho odborných/vecných pripomienkach k postupu orgánov Policajného zboru

(vyšetrovateľka a poverený príslušník Policajného zboru, pozn.) ako orgánov činných v

trestnom konaní v štádiu predprípravného konania, ako aj v štádiu po začatí trestného

konania (trestného stíhania vo veci podľa , pozn.) bude ešte

konané. Ústavný súd zároveň považuje za potrebné upriamiť sťažovateľovu pozornosť aj na

tú skutočnosť, že keďže ostatné napádané upovedomenie bolo odpoveďou na ním podaný

podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre (nie ako sa sťažovateľ domnieval

odpoveďou na opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), je možné ho

napadnúť opakovaným podnetom ako účinným prostriedkom nápravy (pozri bod 12) na

nadriadenom orgáne prokuratúry Slovenskej republiky. Táto skutočnosť zakladá dôvod na

odmietnutie sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti.

19. Nad rámec už uvedeného a v nadväznosti na sťažovateľom prezentované

námietky predovšetkým v otázke právneho posúdenia ním oznámených skutočností

o trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní sa ústavnému súdu žiada

poznamenať, že z právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov

väčšiny členských krajín Európskej únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických

znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie

páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.

Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či

bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie

tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu.

20. Ústavný súd už v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že

právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou

základného práva podľa (napr. , ,

). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným

činom, nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia

bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie

v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať

ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za

následok aj porušenie základného práva alebo slobody. Podľa stabilnej judikatúry ústavného

súdu má sťažovateľ právo len na to, aby jeho oznámenia, opravné prostriedky, resp. podnety

boli vybavené, a k tomu podľa obsahu sťažnosti a jej príloh došlo zo strany porušovateľa

ich odstúpením vecne a mieste príslušným orgánov prokuratúry Slovenskej republiky.

V opačnom prípade by mohol ústavný súd neprípustnou ingerenciou v rozpore s

zasiahnuť do už ustáleného a právne vymedzeného princípu deľby moci.

21. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

22. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012