Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 447/2014
PDF · 247.07 KB
No categories available
II. ÚS 447/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť P. K.,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Hončárom, Advokátska kancelária, Perličková 26,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Slovenskou republikou postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava V, oddelenia skráteného
vyšetrovania Petržalka – juh vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-2009
a oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka – stred vo veci vedenej pod
ČVS: ORP 1068/ST-B5-2011 v súvislosti s vybavovaním oznámení o skutočnostiach, že bol
spáchaný trestný čin, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Slovenskej republiky Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), oddelenia
skráteného vyšetrovania Petržalka – juh vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-
2009 a oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka – stred vo veci vedenej pod
ČVS: ORP 1068/ST-B5-2011 v súvislosti s vybavovaním oznámení o skutočnostiach, že bol
spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenia“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vyjadruje svoju nespokojnosť
s vybavovaním jeho trestných oznámení zo 6. novembra 2008 a z 9. februára 2009
podaných Okresnej prokuratúre Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) pre dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a trestného činu
vydierania podľa § 189 Trestného zákona, ako aj trestného činu nátlaku podľa § 192
Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť P. K. (ďalej len „vlastníčka“), v období počnúc
od 4. novembra 2008, najmä tým, že potom, čo sťažovateľovi výmenou vchodových dverí
opakovane (dvakrát, pozn.) znemožnila vstup do bytu bližšie špecifikovaného v trestných
oznámeniach (ďalej len „byt“), ktorého jednu z izieb mal mať prenajatú na základe
nájomnej zmluvy, avšak ktorej nájom mal byť ukončený v súlade s touto zmluvou
výpoveďou z 31. júla 2008 uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty 31. augusta 2008,
mala odcudziť jeho hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto byte ich uložením na neznámom
mieste a následne mala sťažovateľa vyzvať na zaplatenie peňažných súm z titulu dlžného
nájomného, náhrady skladného za uloženie hnuteľných vecí, ako aj náhrady za výmenu
vchodových dverí bytu, čím mala byť sťažovateľovi spôsobená škoda.
Sťažovateľ podal trestné oznámenia 6. novembra 2008 a 9. februára 2009 okresnej
prokuratúre k veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 502/2008 ako „Doplnenie“ svojho trestného
oznámenia z 26. septembra 2008 (pôvodne zaevidovaného pod sp. zn. 1 Pn 502/2008,
pozn.) pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu (prečinu) neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť vlastníčka tým, že 12. septembra 2008 v čase o 21.00 h výmenou
zámkov (prvýkrát, pozn.) znemožnila sťažovateľovi vstup do predmetného bytu.
Sťažovateľ namietané porušenie označených základných práv zaručených ústavou,
ako aj označeného práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:
«... Sťažovateľ v postavení oznamovateľa/poškodeného v trestnom konaní tvrdí,
že postup poverených príslušníkov PZ (policajtov), ktorí konali vo veci trestného oznámenia
sťažovateľa zo dňa 26. 09. 2008, a vôbec nekonali v časti trestného oznámenia zo dňa
06. 11. 2008 a jeho doplnenia z 09. 02. 2009 je postupom, ktorým dochádza k neprimeranej
dĺžke trestného konania v prípravnom konaní v sťažovateľovej veci. Nekonanie vo veci
trestného oznámenia je účelovým postupom smerujúcim k odmietnutiu prístupu k orgánu,
ktorý má v sťažovateľovej trestnej veci zákonné oprávnenie konať. Uvedenou nečinnosťou
dochádza aj k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva a majetku sťažovateľa
s následkom škody. Orgány činné v trestnom konaní aj vo fáze prípravného konania musia
konať tak, aby nedochádzalo k porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Oporu tvrdeniu sťažovateľa poskytujú závery prokurátorov generálnej prokuratúry
a generálneho prokurátora SR vyjadrené vo vybavení štyroch opakovaných podnetov
sťažovateľa ako aj vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku, Ústavy SR a zákona
o Policajnom zbore SR a tiež ustanovenie § 196 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle
ktorého policajt je povinný trestným oznámením sa zaoberať a rozhodnúť do 30 dní od jeho
prijatia...
... do podania tejto sťažnosti sa poverení príslušníci PZ nezaoberali trestným
oznámením sťažovateľa zo dňa 06. 11. 2009, ktorým sťažovateľ žiadal začať trestné stíhanie
p. K. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže a vydierania a vôbec
až do podania tejto sťažnosti sa nezaoberali ani doplnením trestného oznámenia
z 09. 02. 2009, ktorým sťažovateľ žiadal začať trestné stíhanie p. K. pre podozrenie
zo spáchania trestného činu nátlaku a vydierania. Skutkové a právne skutočnosti, ktoré
sú obsahom trestného oznámenia zo dňa 6. 11. 2008 a 09. 02. 2009 neboli poňaté
do vyšetrovania a nie sú ani súčasťou rozhodnutí - uznesení a ich odôvodnení, ktoré boli
vo veci sťažovateľa doteraz policajtmi vydané. Svedčí o tom aj stanovisko generálnej
prokuratúry, že tieto skutočnosti neboli policajtmi do vyšetrovania poňaté a príkaz
generálneho prokurátora, zaoberať sa uvedenými skutočnosťami v „novom“ trestnom
konaní.
Sťažovateľ podaniami viac krát (prvýkrát už 7. 01. 2009) namietal nečinnosť
policajtov a taktiež žiadal o prijatie opatrenia, ktorým by bolo zabezpečené vrátenie vecí
sťažovateľa, v hodnote asi 3.333 € neoprávnene zadržaných K., späť do dispozície
sťažovateľa. Policajti však do trestného konania skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení
vykonanom 06. 11. 2008 a ani skutočnosti uvádzané v doplnení trestného oznámenia
vykonanom 09. 02. 2009 nepoňali, účelovo ich ignorovali s cieľom zabezpečiť p. K. trestné
nestíhanie. Takýmto postupom zavinili stav, že sťažovateľ odo dňa 04. 11. 2008 ani do dňa
podania tejto ústavnej sťažnosti nemá prístup k svojmu majetku - veciam v hodnote asi
3.333 € odcudzených p. K. z izby bytu, ktorú sťažovateľ užíval. Sťažovateľ bol nútený
zaobstarať si kúpou veci rovnakého určenia a druhu ako mu boli odcudzené a následne
nezákonne zadržiavané. Návrhom na uloženie povinnosti nahradiť sťažovateľovi škodu,
ktorý bol policajtom postúpený z Okresnej prokuratúry Bratislava V, sa policajti vôbec
nezaoberali.
Takmer päť ročnú nečinnosť poverených príslušníkov PZ, Oddelenia skráteného
vyšetrovania Petržalka − juh a Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − stred
vo veci trestného oznámenia sťažovateľa zo dňa 6. 11. 2008 a 09. 02. 2009 nemožno podľa
sťažovateľa ničím ospravedlniť. Vyšetrovanie skutkov, ktoré sťažovateľ označil v trestných
oznámeniach zo dňa 6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 (krádež, krivé obvinenie, nátlak, vydieranie
a iné), nebolo poverenými príslušníkmi PZ ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vôbec
začaté. Vzhľadom na zákonnú povinnosť, ochranu objektívneho práva v trestnom konaní
orgánmi činnými v trestnom konaní, ide zo strany policajtov o bezprecedentné a flagrantné
porušenie ich povinností. K odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza
po podaní trestného oznámenia 6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 nedošlo tým, že generálny
prokurátor nariadil vo veci začať nové trestné konanie. K odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa dôjde až meritórnym rozhodnutím policajta v novom trestnom konaní.
Sťažovateľ je toho názoru, že k päťročným prieťahom v trestnom konaní
v sťažovateľovej veci nemohlo dôjsť z iného dôvodu ako je úmyselné zavinenie policajtov.
Už samotné neprijatie trestného oznámenia sťažovateľa na Obvodnom oddelení PZ
Petržalka − juh dňa 04. 11. 2008 a s tým súvisiace hrubé, arogantné a urážlivé správanie
policajtov k sťažovateľovi nasvedčuje tomu, že bol a je zo strany policajtov úmysel vo veci
sťažovateľa nekonať a poskytnúť ochranu podozrivej osobe, s ktorou policajti preukázané
spolupracovali mimo úradný postup. Úmysel policajtov nekonať dokazuje aj ignorancia
a opakované nerešpektovanie pokynov prokuratúry, ktorá opakovane konštatovala
dôvodnosť námietok zbytočných prieťahov trestného konania v sťažovateľovej veci. Takéto
správanie policajtov je vysoko nebezpečným pre spoločnosť a nedáva žiadne záruky
právneho štátu...
... Päťročná nečinnosť poverených príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky v trestnej veci sťažovateľa je závažným zásahom do označených základných práv
sťažovateľa. Je potrebné zohľadniť, že osobný majetok sťažovateľa značnej hodnoty
je nezákonne zadržaný odo dňa 04. 11. 2008, a to vrátane dôverných a osobných písomnosti
sťažovateľa, listín a súdnych spisov, pričom jeho vydanie má znaky vydierania. K vráteniu
majetku dosial nedošlo, a je dôvodný predpoklad, že za päť rokov majetok sťažovateľa bude
z veľkej časti znehodnotený.
... Stav právnej neistoty sťažovateľa ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá a môže
byť odstránený až konečným rozhodnutím policajtov vo veci trestného oznámenia podaného
sťažovateľom dňa 6. 11. 2008 a doplneného 09. 02. 2009.
Sumu 4 000 (štyritisíc) euro sťažovateľ považuje za adekvátnu porušeniu svojich
označených základných práv, príkoriu, stresu, psychickému utrpeniu, strate času, zásahu
do práva užívať majetok a nakladať sním, zásahu do práva do súkromia, do práva
uschovávať v súkromí písomnosti dôvernej povahy, do práva nedotknuteľnosti osobnej
korešpondencie a dôverných osobných záznamov a údajov a s tým spojenej nemajetkovej
ujmy...»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Slovenská republika postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Slovenskej republiky v Bratislave V, Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − juh,
Holičská 22, 852 42 Bratislava a Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − stred,
Námestie hraničiarov 1/B, 852 42 Bratislava vo veci trestného oznámenia P. K. zo dňa
6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 porušila základné práva P. K. na inú právnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a na prerokovanie jeho vecí bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave V,
Oddeleniu skráteného vyšetrovania Bratislava Petržalka - stred, Námestie hraničiarov 1/B,
852 42 Bratislava sa prikazuje konať vo veci trestného oznámenia P. K. zo dňa 6. 11. 2008
a 09. 02. 2009 bez prieťahov.
3. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 euro (štyritisíc),
ktoré mu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. K.
v sume 400 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
V súvislosti s namietanými porušeniami označených práv sťažovateľa ústavný súd
zdôrazňuje, že podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť adresovaná ústavnému
súdu musí okrem iného obsahovať aj jednoznačné označenie, proti komu smeruje.
Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti za porušovateľa označených práv výslovne
označil Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“), a v jej petite sa domáha vyslovenia, že „Slovenská
republika postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky...“
porušila označené práva sťažovateľa. Ústavný súd uzavrel, že z obsahu sťažnosti
jednoznačne vyplýva, že sťažnosť smeruje proti postupu okresného riaditeľstva.
V súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
sťažovateľa, ako má vo veci jeho sťažnosti rozhodnúť – petitom sťažnosti. Ústavný súd
preto v danej veci pri predbežnom prerokovaní veci vzhľadom na viazanosť návrhom
na začatie konania posudzoval namietané porušenie uvedeného základného práva
sťažovateľa iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označil v sťažnosti,
t. j. vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu (m. m. IV. ÚS 473/2010).
Predmetom sťažnosti je teda rozhodovanie o namietanom porušení základného práva
sťažovateľa na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného riaditeľstva v súvislosti s vybavovaním jeho trestných
oznámení. K porušeniu týchto práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresné riaditeľstvo
nekonalo o jeho trestných oznámeniach zo 6. novembra 2008 a 9. februára 2009.
1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného riaditeľstva
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu
ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom
predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04).
Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi,
ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným
činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli
porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi
alebo policajtovi.
Podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku ak prokurátor alebo policajt po prijatí
trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom
oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov
od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný
policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia
trestného oznámenia.
Podľa § 197 ods. 1 písm. a) až d) Trestného poriadku ak nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec
odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,
odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné
alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo odmietne.
Podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt pred začatím
trestného stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom
na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.
Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1
alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia
trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia...
Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra je samostatná hierarchicky
usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej
pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,
nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má
postupovať v konaní a pri plnení úloh, vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo
rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ v postavení
oznamovateľa a zároveň poškodeného podal trestné oznámenia 26. septembra 2008,
6. novembra 2008 a 9. februára 2009.
Podľa zistenia ústavného súdu uznesením povereného príslušníka okresného
riaditeľstva obvodného oddelenia Petržalka – stred ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011
z 30. januára 2012 trestné stíhanie vedené na základe trestného oznámenia sťažovateľa
(poškodeného) z 26. septembra 2008 pre prečin neoprávneného zásahu „do práva k domu,
bytu, alebo nebytového priestoru“, ktorého sa mala dopustiť vlastníčka tým,
že 12. septembra 2008 v čase o 21.00 h výmenou zámkov znemožnila sťažovateľovi vstup
do bytu, ktorého jednu z izieb mal mať prenajatú na základe nájomnej zmluvy, avšak ktorej
nájom mal byť ukončený 31. augusta 2008, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zastavené, lebo „nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod ani
na postúpenie veci“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť po tom, ako prokurátor
okresnej prokuratúry sťažnosť (riadny opravný prostriedok sťažovateľa) podanú proti nemu
uznesením č. k. 4 Pv 664/09-78 z 24. februára 2012 ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ trestné oznámenia zo 6. novembra 2008 a 9. februára
2009 podal ako „Doplnenie“ trestného oznámenia z 26. septembra 2008 pôvodne
zaevidovaného okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 1 Pn 502/2008, na základe ktorého bolo
trestné stíhanie vedené okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011
právoplatne zastavené, okresné riaditeľstvo považovalo vec sťažovateľa za vybavenú.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť,
že v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľa, už viackrát vyslovil právny názor,
v zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe
podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom
nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00,
II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Uvedený článok ústavy garantuje ochranu pred
protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je tiež právo dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), čo sťažovateľ
aj využil, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry
zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom
zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej
osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému
podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09),
t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe
skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv
jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra, resp. generálnym
prokurátorom poverený prokurátor v prípise č. k. IV/6 GPt 61/13-11 z 24. júna 2013,
v súvislosti s konaním vlastníčky bytu v období od 4. novembra 2008, a teda v súvislosti
s trestnými oznámeniami zo 6. novembra 2008 a 9. februára 2009 uviedol:
„... Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré uvádzate vo Vašom
opakovanom podnete zo dňa 28. 02. 2013, a to konkrétne na strane 6/ − vo vzťahu
ku konaniu pod. K. zo dňa 04. 11. 2008 (ktoré skutočnosti a okolnosti neboli skutkovo a ani
právne predmetom trestného stíhania vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011
a pod sp. zn. 4 Pv 664/09), mám za to, a v tejto časti považujem Váš opakovaný podnet
za dôvodný, že je potrebné, aby sa orgány činné v trestnom konaní dôsledne vysporiadali
s týmito Vami uvádzanými skutočnosťami, a to v samostatnom trestnom konaní (nie pod
ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 a pod sp. zn. 4 Pv 664/09).
Vzhľadom k tomu som podriadenému prokurátorovi pokynom podľa § 6 odsek 1
písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby
u vecne a miestne príslušného policajta zabezpečil objasnenie Vami uvádzaných
skutočností, pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného
zákona a iné, s tým, aby po vykonaní príslušných procesných úkonov a po ich následnom
právnom posúdení (vyhodnotení) bolo rozhodnuté o ďalšom procesnom postupe, resp.
meritórne rozhodnuté v tejto trestnej veci.“
Vychádzajúc so subsidiárnej právomoci ústavného podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto
časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
riaditeľstva
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06)
vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len
„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],
ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku
protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci
trestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže
domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07,
II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je teda tým
momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu
proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,
na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Keďže na základe trestných oznámení zo 4. novembra 2008 a 9. februára 2009
nedošlo ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, s poukazom na doterajšiu judikatúru
ústavného súdu a ESĽP nemohol sťažovateľ v relevantnom čase „profitovať“ zo záruk
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd aj túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohto
dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 286/2011).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní konať
bez zbytočných prieťahov, o priznaní finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané
na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júla 2014