Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 447/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť P. K.,

zastúpeného Mgr. Miroslavom Hončárom, Advokátska kancelária, Perličková 26,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v , základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako

aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Slovenskou republikou postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava V, oddelenia skráteného

vyšetrovania Petržalka – juh vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-2009

a oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka – stred vo veci vedenej pod

ČVS: ORP 1068/ST-B5-2011 v súvislosti s vybavovaním oznámení o skutočnostiach, že bol

spáchaný trestný čin, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Slovenskej republiky Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), oddelenia

skráteného vyšetrovania Petržalka – juh vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-

2009 a oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka – stred vo veci vedenej pod

ČVS: ORP 1068/ST-B5-2011 v súvislosti s vybavovaním oznámení o skutočnostiach, že bol

spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenia“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vyjadruje svoju nespokojnosť

s vybavovaním jeho trestných oznámení zo 6. novembra 2008 a z 9. februára 2009

podaných Okresnej prokuratúre Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a trestného činu

vydierania podľa , ako aj trestného činu nátlaku podľa

, ktorých sa mala dopustiť P. K. (ďalej len „vlastníčka“), v období počnúc

od 4. novembra 2008, najmä tým, že potom, čo sťažovateľovi výmenou vchodových dverí

opakovane (dvakrát, pozn.) znemožnila vstup do bytu bližšie špecifikovaného v trestných

oznámeniach (ďalej len „byt“), ktorého jednu z izieb mal mať prenajatú na základe

nájomnej zmluvy, avšak ktorej nájom mal byť ukončený v súlade s touto zmluvou

výpoveďou z 31. júla 2008 uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty 31. augusta 2008,

mala odcudziť jeho hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto byte ich uložením na neznámom

mieste a následne mala sťažovateľa vyzvať na zaplatenie peňažných súm z titulu dlžného

nájomného, náhrady skladného za uloženie hnuteľných vecí, ako aj náhrady za výmenu

vchodových dverí bytu, čím mala byť sťažovateľovi spôsobená škoda.

Sťažovateľ podal trestné oznámenia 6. novembra 2008 a 9. februára 2009 okresnej

prokuratúre k veci vedenej pod sp. zn. ako „Doplnenie“ svojho trestného

oznámenia z 26. septembra 2008 (pôvodne zaevidovaného pod sp. zn. ,

pozn.) pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu (prečinu) neoprávneného zásahu

do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa ,

ktorého sa mala dopustiť vlastníčka tým, že 12. septembra 2008 v čase o 21.00 h výmenou

zámkov (prvýkrát, pozn.) znemožnila sťažovateľovi vstup do predmetného bytu.

Sťažovateľ namietané porušenie označených základných práv zaručených ,

ako aj označeného práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:

«... Sťažovateľ v postavení oznamovateľa/poškodeného v trestnom konaní tvrdí,

že postup poverených príslušníkov PZ (policajtov), ktorí konali vo veci trestného oznámenia

sťažovateľa zo dňa 26. 09. 2008, a vôbec nekonali v časti trestného oznámenia zo dňa

06. 11. 2008 a jeho doplnenia z 09. 02. 2009 je postupom, ktorým dochádza k neprimeranej

dĺžke trestného konania v prípravnom konaní v sťažovateľovej veci. Nekonanie vo veci

trestného oznámenia je účelovým postupom smerujúcim k odmietnutiu prístupu k orgánu,

ktorý má v sťažovateľovej trestnej veci zákonné oprávnenie konať. Uvedenou nečinnosťou

dochádza aj k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva a majetku sťažovateľa

s následkom škody. Orgány činné v trestnom konaní aj vo fáze prípravného konania musia

konať tak, aby nedochádzalo k porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru, a .

Oporu tvrdeniu sťažovateľa poskytujú závery prokurátorov generálnej prokuratúry

a generálneho prokurátora SR vyjadrené vo vybavení štyroch opakovaných podnetov

sťažovateľa ako aj vyššie uvedené ustanovenia , SR a zákona

o Policajnom zbore SR a tiež ustanovenie , v zmysle

ktorého policajt je povinný trestným oznámením sa zaoberať a rozhodnúť do 30 dní od jeho

prijatia...

... do podania tejto sťažnosti sa poverení príslušníci PZ nezaoberali trestným

oznámením sťažovateľa zo dňa 06. 11. 2009, ktorým sťažovateľ žiadal začať trestné stíhanie

p. K. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže a vydierania a vôbec

až do podania tejto sťažnosti sa nezaoberali ani doplnením trestného oznámenia

z 09. 02. 2009, ktorým sťažovateľ žiadal začať trestné stíhanie p. K. pre podozrenie

zo spáchania trestného činu nátlaku a vydierania. Skutkové a právne skutočnosti, ktoré

sú obsahom trestného oznámenia zo dňa 6. 11. 2008 a 09. 02. 2009 neboli poňaté

do vyšetrovania a nie sú ani súčasťou rozhodnutí - uznesení a ich odôvodnení, ktoré boli

vo veci sťažovateľa doteraz policajtmi vydané. Svedčí o tom aj stanovisko generálnej

prokuratúry, že tieto skutočnosti neboli policajtmi do vyšetrovania poňaté a príkaz

generálneho prokurátora, zaoberať sa uvedenými skutočnosťami v „novom“ trestnom

konaní.

Sťažovateľ podaniami viac krát (prvýkrát už 7. 01. 2009) namietal nečinnosť

policajtov a taktiež žiadal o prijatie opatrenia, ktorým by bolo zabezpečené vrátenie vecí

sťažovateľa, v hodnote asi 3.333 € neoprávnene zadržaných K., späť do dispozície

sťažovateľa. Policajti však do trestného konania skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení

vykonanom 06. 11. 2008 a ani skutočnosti uvádzané v doplnení trestného oznámenia

vykonanom 09. 02. 2009 nepoňali, účelovo ich ignorovali s cieľom zabezpečiť p. K. trestné

nestíhanie. Takýmto postupom zavinili stav, že sťažovateľ odo dňa 04. 11. 2008 ani do dňa

podania tejto ústavnej sťažnosti nemá prístup k svojmu majetku - veciam v hodnote asi

3.333 € odcudzených p. K. z izby bytu, ktorú sťažovateľ užíval. Sťažovateľ bol nútený

zaobstarať si kúpou veci rovnakého určenia a druhu ako mu boli odcudzené a následne

nezákonne zadržiavané. Návrhom na uloženie povinnosti nahradiť sťažovateľovi škodu,

ktorý bol policajtom postúpený z Okresnej prokuratúry Bratislava V, sa policajti vôbec

nezaoberali.

Takmer päť ročnú nečinnosť poverených príslušníkov PZ, Oddelenia skráteného

vyšetrovania Petržalka − juh a Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − stred

vo veci trestného oznámenia sťažovateľa zo dňa 6. 11. 2008 a 09. 02. 2009 nemožno podľa

sťažovateľa ničím ospravedlniť. Vyšetrovanie skutkov, ktoré sťažovateľ označil v trestných

oznámeniach zo dňa 6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 (krádež, krivé obvinenie, nátlak, vydieranie

a iné), nebolo poverenými príslušníkmi PZ ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vôbec

začaté. Vzhľadom na zákonnú povinnosť, ochranu objektívneho práva v trestnom konaní

orgánmi činnými v trestnom konaní, ide zo strany policajtov o bezprecedentné a flagrantné

porušenie ich povinností. K odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza

po podaní trestného oznámenia 6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 nedošlo tým, že generálny

prokurátor nariadil vo veci začať nové trestné konanie. K odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa dôjde až meritórnym rozhodnutím policajta v novom trestnom konaní.

Sťažovateľ je toho názoru, že k päťročným prieťahom v trestnom konaní

v sťažovateľovej veci nemohlo dôjsť z iného dôvodu ako je úmyselné zavinenie policajtov.

Už samotné neprijatie trestného oznámenia sťažovateľa na Obvodnom oddelení PZ

Petržalka − juh dňa 04. 11. 2008 a s tým súvisiace hrubé, arogantné a urážlivé správanie

policajtov k sťažovateľovi nasvedčuje tomu, že bol a je zo strany policajtov úmysel vo veci

sťažovateľa nekonať a poskytnúť ochranu podozrivej osobe, s ktorou policajti preukázané

spolupracovali mimo úradný postup. Úmysel policajtov nekonať dokazuje aj ignorancia

a opakované nerešpektovanie pokynov prokuratúry, ktorá opakovane konštatovala

dôvodnosť námietok zbytočných prieťahov trestného konania v sťažovateľovej veci. Takéto

správanie policajtov je vysoko nebezpečným pre spoločnosť a nedáva žiadne záruky

právneho štátu...

... Päťročná nečinnosť poverených príslušníkov Policajného zboru Slovenskej

republiky v trestnej veci sťažovateľa je závažným zásahom do označených základných práv

sťažovateľa. Je potrebné zohľadniť, že osobný majetok sťažovateľa značnej hodnoty

je nezákonne zadržaný odo dňa 04. 11. 2008, a to vrátane dôverných a osobných písomnosti

sťažovateľa, listín a súdnych spisov, pričom jeho vydanie má znaky vydierania. K vráteniu

majetku dosial nedošlo, a je dôvodný predpoklad, že za päť rokov majetok sťažovateľa bude

z veľkej časti znehodnotený.

... Stav právnej neistoty sťažovateľa ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá a môže

byť odstránený až konečným rozhodnutím policajtov vo veci trestného oznámenia podaného

sťažovateľom dňa 6. 11. 2008 a doplneného 09. 02. 2009.

Sumu 4 000 (štyritisíc) euro sťažovateľ považuje za adekvátnu porušeniu svojich

označených základných práv, príkoriu, stresu, psychickému utrpeniu, strate času, zásahu

do práva užívať majetok a nakladať sním, zásahu do práva do súkromia, do práva

uschovávať v súkromí písomnosti dôvernej povahy, do práva nedotknuteľnosti osobnej

korešpondencie a dôverných osobných záznamov a údajov a s tým spojenej nemajetkovej

ujmy...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Slovenská republika postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Slovenskej republiky v Bratislave V, Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − juh,

Holičská 22, 852 42 Bratislava a Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka − stred,

Námestie hraničiarov 1/B, 852 42 Bratislava vo veci trestného oznámenia P. K. zo dňa

6. 11. 2008 a 9. 02. 2009 porušila základné práva P. K. na inú právnu ochranu zaručeného

v , na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a na prerokovanie jeho vecí bez zbytočných prieťahov garantované v

Slovenskej republiky.

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave V,

Oddeleniu skráteného vyšetrovania Bratislava Petržalka - stred, Námestie hraničiarov 1/B,

852 42 Bratislava sa prikazuje konať vo veci trestného oznámenia P. K. zo dňa 6. 11. 2008

a 09. 02. 2009 bez prieťahov.

3. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 euro (štyritisíc),

ktoré mu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. K.

v sume 400 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

V súvislosti s namietanými porušeniami označených práv sťažovateľa ústavný súd

zdôrazňuje, že podľa sťažnosť adresovaná ústavnému

súdu musí okrem iného obsahovať aj jednoznačné označenie, proti komu smeruje.

Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti za porušovateľa označených práv výslovne

označil Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“), a v jej petite sa domáha vyslovenia, že „Slovenská

republika postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky...“

porušila označené práva sťažovateľa. Ústavný súd uzavrel, že z obsahu sťažnosti

jednoznačne vyplýva, že sťažnosť smeruje proti postupu okresného riaditeľstva.

V súlade s je ústavný súd viazaný návrhom

sťažovateľa, ako má vo veci jeho sťažnosti rozhodnúť – petitom sťažnosti. Ústavný súd

preto v danej veci pri predbežnom prerokovaní veci vzhľadom na viazanosť návrhom

na začatie konania posudzoval namietané porušenie uvedeného základného práva

sťažovateľa iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označil v sťažnosti,

t. j. vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu (m. m. ).

Predmetom sťažnosti je teda rozhodovanie o namietanom porušení základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu zaručeného v , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného riaditeľstva v súvislosti s vybavovaním jeho trestných

oznámení. K porušeniu týchto práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresné riaditeľstvo

nekonalo o jeho trestných oznámeniach zo 6. novembra 2008 a 9. februára 2009.

1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v postupom okresného riaditeľstva

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie zaručených v a v dohovoru patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu

ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom

predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. , ).

Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi,

ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

Podľa poškodený je osoba, ktorej bolo trestným

činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli

porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi

alebo policajtovi.

Podľa ak prokurátor alebo policajt po prijatí

trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom

oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov

od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný

policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia

trestného oznámenia.

Podľa až d) ak nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec

odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné

alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo odmietne.

Podľa prokurátor alebo policajt pred začatím

trestného stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom

na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.

Podľa ak nie je dôvod na postup podľa

alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia

trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia...

Podľa o prokuratúre v znení účinnom v rozhodujúcom

období (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra je samostatná hierarchicky

usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej

pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,

nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má

postupovať v konaní a pri plnení úloh, vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo

rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ v postavení

oznamovateľa a zároveň poškodeného podal trestné oznámenia 26. septembra 2008,

6. novembra 2008 a 9. februára 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením povereného príslušníka okresného

riaditeľstva obvodného oddelenia Petržalka – stred ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011

z 30. januára 2012 trestné stíhanie vedené na základe trestného oznámenia sťažovateľa

(poškodeného) z 26. septembra 2008 pre prečin neoprávneného zásahu „do práva k domu,

bytu, alebo nebytového priestoru“, ktorého sa mala dopustiť vlastníčka tým,

že 12. septembra 2008 v čase o 21.00 h výmenou zámkov znemožnila sťažovateľovi vstup

do bytu, ktorého jednu z izieb mal mať prenajatú na základe nájomnej zmluvy, avšak ktorej

nájom mal byť ukončený 31. augusta 2008, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku zastavené, lebo „nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod ani

na postúpenie veci“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť po tom, ako prokurátor

okresnej prokuratúry sťažnosť (riadny opravný prostriedok sťažovateľa) podanú proti nemu

uznesením č. k. -78 z 24. februára 2012 ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ trestné oznámenia zo 6. novembra 2008 a 9. februára

2009 podal ako „Doplnenie“ trestného oznámenia z 26. septembra 2008 pôvodne

zaevidovaného okresnou prokuratúrou pod sp. zn. , na základe ktorého bolo

trestné stíhanie vedené okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011

právoplatne zastavené, okresné riaditeľstvo považovalo vec sťažovateľa za vybavenú.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť,

že v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľa, už viackrát vyslovil právny názor,

v zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom

nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa (napr. ,

, ). Uvedený článok garantuje ochranu pred

protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje

o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je tiež právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), čo sťažovateľ

aj využil, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry

zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému

podnetu vyhoveli (m. m. napr. , , , ),

t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe

skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv

jeho pisateľa (napr. , , atď.).

Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra, resp. generálnym

prokurátorom poverený prokurátor v prípise č. k. IV/6 GPt 61/13-11 z 24. júna 2013,

v súvislosti s konaním vlastníčky bytu v období od 4. novembra 2008, a teda v súvislosti

s trestnými oznámeniami zo 6. novembra 2008 a 9. februára 2009 uviedol:

„... Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré uvádzate vo Vašom

opakovanom podnete zo dňa 28. 02. 2013, a to konkrétne na strane 6/ − vo vzťahu

ku konaniu pod. K. zo dňa 04. 11. 2008 (ktoré skutočnosti a okolnosti neboli skutkovo a ani

právne predmetom trestného stíhania vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011

a pod sp. zn. ), mám za to, a v tejto časti považujem Váš opakovaný podnet

za dôvodný, že je potrebné, aby sa orgány činné v trestnom konaní dôsledne vysporiadali

s týmito Vami uvádzanými skutočnosťami, a to v samostatnom trestnom konaní (nie pod

ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 a pod sp. zn. ).

Vzhľadom k tomu som podriadenému prokurátorovi pokynom podľa § 6 odsek 1

písm. a/ o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby

u vecne a miestne príslušného policajta zabezpečil objasnenie Vami uvádzaných

skutočností, pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného

zákona a iné, s tým, aby po vykonaní príslušných procesných úkonov a po ich následnom

právnom posúdení (vyhodnotení) bolo rozhodnuté o ďalšom procesnom postupe, resp.

meritórne rozhodnuté v tejto trestnej veci.“

Vychádzajúc so subsidiárnej právomoci ústavného podľa

v spojení s , ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

riaditeľstva

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , )

vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len

„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],

ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže

domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, ). Až vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je teda tým

momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu

proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,

na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle .

Keďže na základe trestných oznámení zo 4. novembra 2008 a 9. februára 2009

nedošlo ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, s poukazom na doterajšiu judikatúru

ústavného súdu a ESĽP nemohol sťažovateľ v relevantnom čase „profitovať“ zo záruk

podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , ako

aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd aj túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohto

dôvodu podľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , , , ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní konať

bez zbytočných prieťahov, o priznaní finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014