Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 536/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. K. pre namietané porušenie jeho základného práva na inú

právnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 61/13-11 z 24. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. augusta 2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. IV/6 GPt 61/13-11 z 24. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté oznámenie“),

ktorým odložila opakovaný podnet sťažovateľa z 28. februára 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutému oznámeniu predchádzalo podanie trestného

oznámenia sťažovateľom 26. septembra 2008 pre prečin neoprávneného zásahu do práva

k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého sa mala

dopustiť P. K. tým, že 12. septembra 2008 v čase o 21.00 h znemožnila sťažovateľovi

výmenou zámkov vstup do bytu, v ktorom mal v zmysle zmluvy uzavretej medzi nimi

19. mája 2008 prenajatú jednu z jej izieb. Uznesením povereného príslušníka Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, obvodného oddelenia Policajného zboru

Petržalka – stred ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 z 30. januára 2012 bolo trestné stíhanie

zastavené z dôvodu, že uvádzaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani

na postúpenie veci. Sťažnosť sťažovateľa prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V

uznesením č. k. -78 z 24. februára 2012 ako nedôvodnú zamietol a podnet

sťažovateľa prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave listom č. k. -37

z 10. apríla 2012 taktiež ako nedôvodný odložil.

Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti (, ,

, ) zistil, že predmetná sťažnosť je pokračujúcou polemikou

sťažovateľa s právnymi názormi nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj

Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktoré

súbežne s nimi rozhodovali o žalobe sťažovateľa „o neplatnosť výpovede nájmu časti

bytu“. V tejto súvislosti poznamenáva, že v čase vybavenia opakovaného podnetu

sťažovateľa generálnou prokuratúrou už bolo zo strany krajského súdu rozsudkom č. k. 14

Co 239/2011-201 z 26. marca 2013 rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku

prvostupňového súdu č. k. -163 zo 16. marca 2011, pričom tieto rozsudky boli

predmetom ústavného prieskumu vo veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovateľ svoju sťažnosť okrem iného odôvodňuje tým, že:

«Orgány činné v trestnom konaní a generálny prokurátor dospeli k názoru, že

výpoveď z nájomnej zmluvy bola zákonná, čo ich viedlo k záveru, že skutok ako bol

vymedzený v uznesení o začatí trestného stíhania nie je trestným činom. Orgány činné

v trestnom konaní v odôvodnení rozhodnutia o zastavení trestného stíhania a generálny

prokurátor v napádanom prípise žiadnym odkazom na príslušné ustanovenia občianskeho

práva hmotného nevysvetlili pojem zákonnosť výpovede a ani neuviedli dostatočne určito

a zrozumiteľne, čo treba chápať pod zákonnosťou výpovede nájomnej zmluvy z hľadiska

občianskeho práva hmotného ako predbežnej otázky trestného konania. Táto skutočnosť

spôsobuje zmätočnosť ich rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť...

Závery orgánov činných v trestnom konaní a generálneho prokurátora o akomsi

silnejšom práve vlastníckom vo vzťahu k skutku z 12. 09. 2008 sú z ústavného hľadiska

vzhľadom na a zásadu „male menim iure nostro uni non debemus“

neudržateľné...

Závery orgánov činných v trestnom konaní a generálneho prokurátora, že nájomný

vzťah zo zmluvy medzi p. K. a sťažovateľom uzatvorenej 19. 05. 2008 nepožíva právnu

ochranu podľa a nasl. ust. je záverom neopodstatneným

a z ústavného hľadiska neudržateľným...

Orgány činné v trestnom konaní na základe chybných právnych záverov o predbežnej

otázke, na posúdenie objektívnej stránky prečinov podľa , a 345 nezohľadnili

skutočnosť, že sťažovateľ podal v zákonnej lehote po doručení výpovede nájomnej zmluvy

na príslušný súd žalobu o neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy... V tomto smere

občianskoprávne konanie nebolo právoplatne ukončené, preto z ústavného hľadiska

požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia orgánov činných

v trestnom konaní je odvolávka na neprávoplatné rozhodnutie v občianskoprávnom konaní

odvolávkou neudržateľnou... orgány činné v trestnom konaní... sa... pri rozhodovaní

o predbežnej otázke trestného konania vo vzťahu k platnosti, respektíve k účinnosti

výpovede nájomnej zmluvy dostatočne nevysporiadali...

Z obsahu vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľa... vyplýva, že príslušní

policajti sa vôbec a to viac ako dva roky postupom súladným s ,

nezaoberali trestným oznámením sťažovateľa zo dňa 26. 9. 2008, i keď zo záverov

generálnej prokuratúry vyplýva, že už samotné oznámenie bolo dostatočným podkladom

na začatie trestného stíhania podľa ...

Konštatovanie generálneho prokurátora v napádanom prípise, že nezistil pochybenie

a porušenie zákona teda nie je správne a prispieva k zbytočným prieťahom v konaní.

Dvojročné nekonanie vo veci trestného oznámenia a tri úkony v trestnej veci za dobu

ďalších 18 mesiacov, nemožno podľa sťažovateľa označiť za zákonný postup v zmysle zásad

.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, rozhodnutím – prípisom

IV/6 GPt 61/ 13-11 zo dňa 24. 06. 2013 v časti vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľa

vo veci skutku z 12. 09. 2008, o ktorom orgány činné v trestnom konaní konali a rozhodli

pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 na základe trestného oznámenia sťažovateľa zo dňa

26. 09. 2008, porušila základné právo P. K. na inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1

, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Čl. 48 ods. 2 a základné právo na spravodlivé prejednanie jeho

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozhodnutie – prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

IV/6 GPt 61/13-11 zo dňa 24. 06. 2013 v časti odloženia opakovaného podnetu sťažovateľa

týkajúcej sa skutku z 12. 09. 2008, o ktorom orgány činné v trestnom konaní konali

a rozhodli pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 zrušuje.

3. Generálnej prokuratúre prikazuje bez porušovania základných práv sťažovateľa

znovu konať a rozhodnúť o opakovanom podnete sťažovateľa vo veci skutku z 12. 09. 2008,

o ktorom orgány činné v trestnom konaní konali a rozhodli pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-

2011.

4. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 euro (dvetisíc),

ktoré mu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. K.

v sume 200 €.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na inú

právnu ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením generálnej prokuratúry

č. k. IV/6 GPt 61/13-11 z 24. júna 2013, ktorým odložila jeho opakovaný podnet

z 28. februára 2013 vo veci ním podaného trestného oznámenia.

1. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že právo

na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia, ako aj právo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie sú

súčasťou základného práva sťažovateľov podľa (napr. ,

, , , a iné). To znamená, že

sťažovateľ nemá (ale ani dohovorom, pozn.) zaručené právo, aby na podklade ním

podaného trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe, a toto právo

nemožno odvodiť ani z niektorého z ďalších garantovaných práv. Sťažovateľovi

z jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa vyplýva iba

právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali

(). Inými slovami, súčasťou tohto práva nie je právo, aby príslušné orgány

prokuratúry podnetu, resp. opakovanému podnetu sťažovateľa vyhoveli

(m. m. napr. , , , , ).

Napriek tomu, že predmetná judikatúra je sťažovateľovi známa (,

, ), svojimi argumentmi týkajúcimi sa konkrétnych

zmluvných dojednaní, inštitútov občianskeho práva hmotného, kvalifikácie trestných činov,

kompetencií jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní, ako aj obsahu základného

práva zaručeného sa opätovne snaží presvedčiť ústavný súd o tom,

že jedine ním (t. j. sťažovateľom) podávaný výklad na vec sa vzťahujúcich všeobecne

záväzných právnych predpisov je správny a jeho sťažnosť je dôvodná.

V pripojenom napadnutom oznámení zastupujúci prokurátor generálnej prokuratúry

okrem iného uviedol:

„Na podklade preskúmania príslušných spisových materiálov považujem vyššie

citované rozhodnutia – uznesenie povereného príslušníka OR PZ Bratislava V, OO PZ;

Petržalka – stred č. ORP-1068/ST-B5-2011 zo dňa 30. 01. 2012 o zastavení trestného

stíhania podľa a uznesenie prokurátora

Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. -78 zo dna 24. 02. 2012 o zamietnutí

Vašej sťažnosti podľa za zákonné

a opodstatnené, pričom sa s nimi stotožňujem a v podrobnostiach poukazujem

na argumentáciu, obsiahnutú v odôvodnení týchto rozhodnutí (uznesení), ktoré Vám boli

doručené.

Taktiež sa stotožňujem so spôsobom vybavenia Vášho podnetu zo dňa 21. 03. 2012

Krajskou prokuratúrou Bratislava a v tom zmysle s príslušnou argumentáciou prokurátora

Krajskej prokuratúry Bratislava, pojatou v upovedomení Vašej osoby pod sp. zn.

-37 zo dňa 10. 04. 2012.

Vykonanými vyšetrovacími úkonmi v rámci prípravného konania v danej trestnej veci

bol zistený skutkový stav veci v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného

poriadku, pričom nimi produkovanými dôkazmi, po ich vyhodnotení jednotlivo i v ich

súhrne ( ), nebolo preukázané naplnenie všetkých

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu – prečinu neoprávneného zásahu do

práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa

zo strany... P. K., a to predovšetkým subjektívnej stránky citovaného trestného činu

(prečinu).

Taktiež nebolo preukázané, ohľadne skutku zo dňa 12. 09. 2008, naplnenie

zákonných znakov žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného

zákona.

V predmetnej veci (pre skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania

pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011) sa jedná nie o vzťah trestnoprávny, ale výlučne

o občianskoprávny vzťah, riešenie (a vyriešenie) ktorého je možné jedine občianskoprávnou

cestou (v konaní o občianskoprávnych veciach) a nie cestou trestnoprávnou (v trestnom

konaní).

S poukazom na horeuvedené skutočnosti, keďže v postupe a rozhodnutiach... som

nezistil pochybenie a ani porušenie zákona, majúce vplyv na samotné meritórne vybavenie

veci, ktoré považujem za zákonné a správne, Váš opakovaný podnet zo dňa 28. 02. 2013

bez prijatia opatrení, vo vzťahu k predmetnej trestnej veci a k jej meritórnemu ukončeniu,

ako nedôvodný odkladám.“

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra vybavila opakovaný podnet

sťažovateľa v súlade s príslušnými ustanoveniami o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a preto jeho odloženie

nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým oznámením generálnej prokuratúry

a základným právom sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa , ktorá by

zakladala reálne možnosť rozhodnúť o jeho porušení po prípadnom prijatí sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie. Takýto príčinný vzťah totiž nemôže založiť sama osebe

skutočnosť, že príslušná prokuratúra podnetu podanému podľa zákona o prokuratúre

nevyhovela podľa predstáv jeho pisateľa (). Vzhľadom na uvedené skutočnosti

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol aj sťažnosť sťažovateľa v časti

týkajúcej sa námietky porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým oznámením generálnej

prokuratúry. Keďže vzhľadom na obsah označených práv je sťažovateľovi známe (napr.

, , a iné) aj iné odôvodnenie takéhoto

rozhodnutia ústavného súdu, nebolo v danom prípade potrebné toto duplicitne citovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014