Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 269/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného

advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd prípismi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

IV/1 GPt 472/13-7 zo 4. októbra 2013 a č. k. IV/1 GPt 472/13-11 z 13. novembra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Hončárom, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

prípismi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

č. k. IV/1 GPt 472/13-7 zo 4. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutý prípis zo 4. októbra 2013“)

a č. k. IV/1 GPt 472/13-11 z 13. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutý prípis z 13. novembra

2013“, spolu len „napadnuté prípisy“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 4. januára 2011 Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru Bratislava V písomné trestné oznámenie proti M. M., ktorý mal

zorganizovať „nátlak a bezprávne vyhrážky svojim právnym zástupcom Ľ. P. s cieľom

dosiahnuť uvoľnenie a vypratanie bytu na ulici ... vo vlastníctve M. M. Následne proti vôli

a aktívnej obrane sťažovateľa, organizoval 01. 01. 2011 po 15:00 hod. vniknutie dvoch osôb

a to Ľ. P. a neznámeho muža do izby bytu, ktorú sťažovateľ užíval, pričom neznámy muž

sťažovateľovi spôsobil fyzickým útokom 13 dňovú práceneschopnosť a následne

v spolupáchateľstve vykonával násilné vysťahovanie sťažovateľa z bytu M. M...“.

Poverený príslušník Policajného zboru (ďalej len „príslušník Policajného zboru“)

uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 zo 16. februára 2011 (ďalej len „uznesenie

zo 16. februára 2011“) trestné oznámenie sťažovateľa odovzdal na prejednanie priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava

V uznesením č. k. -3 z 24. júna 2011 uznesenie príslušníka Policajného zboru

zo 16. februára 2011 zrušil a príslušníkovi Policajného zboru uložil vo veci znovu konať

a rozhodnúť.

V súvislosti s už uvedeným sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ bol vo veci trestného oznámenia vypočutý dňa 08. 08. 2011 do zápisnice,

pričom do zápisnice uviedol aj adresu prechodného bydliska aj svoje číslo mobilného

telefónnu pre prípad, aby bol poverenému príslušníkovi PZ k dispozícii pre úkony trestného

konania.

Poverený príslušník PZ uznesením ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 zo dňa

07. septembra 2011 trestné oznámenie sťažovateľa odovzdal podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku Obvodnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu v zmysle ,

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na základe sťažnosti podanej

sťažovateľom uznesením č. k. -10 zo dňa 10. 10. 2012, zrušil uznesenie

povereného príslušníka PZ a prikázal mu vo veci konať a rozhodnúť.

Poverený príslušník PZ uznesením ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 zo dňa

02. decembra 2011 trestné oznámenie sťažovateľa odovzdal podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku Obvodnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu v zmysle ,

Proti uznesenie povereného príslušníka podal sťažovateľ 16. 12. 2011 sťažnosť.

Dňa 28. 12. 2011 doručil sťažovateľ na Okresnú prokuratúru Bratislava V návrh na

vykonanie dôkazov.

Prípisom zo dňa 09. 01. 2012 dozorujúci prokurátor oznámil sťažovateľovi

postúpenie návrhu na vykonanie dôkazov poverenému príslušníkovi PZ a uložil mu, aby sa

s návrhom vysporiadal.

Uznesením č. k. -19 zo dňa 02. 03. 2012 prokurátor okresnej prokuratúry

zrušil uznesenie povereného príslušníka PZ ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 zo dňa

02. decembra 2011 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Dňa 27. 06. 2013 podal sťažovateľ na Okresnú prokuratúru Bratislava V sťažnosť na

prieťahy trestného konania vedeného na OO PZ Bratislava V, Obvodnom oddelení

Petržalka - sever pod ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 a žiadal prešetriť postup povereného

príslušníka PZ.

Okresná prokuratúra Bratislava V informovala sťažovateľa listom zo dňa 16. 07.

2013, č. k. -32 o vybavení sťažnosti na prieťahy trestného konania. Vo vybavení

uviedla, že poverený príslušník PZ rozhodol vec 28. 03. 2012 uznesením o odmietnutí veci.

Následne uznesenie odoslal prokurátorovi a sťažovateľovi ako doporučenú zásielku na

adresu sťažovateľa, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie. Prokurátor okresnej

prokuratúry zistil, že poštovú zásielku som si v odbernej lehote neprevzal a to napriek tomu,

že som bol o jej uložení písomne informovaný. S poukazom na § 66 ods. 3 Trestného

poriadku nastala fikcia doručenia uznesenia a uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa

28. 03. 2012 nadobudlo právoplatnosť. Následne trestná vec bola ukončená

právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia.

List okresnej prokuratúry - vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní a prešetrenie

postupu povereného príslušníka PZ bol sťažovateľovi doručený prostredníctvom

zamestnávateľa sťažovateľa 29. 07. 2013.

Uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -32 sťažovateľ

podaním zo dňa 30. 07. 2013 žiadal preskúmať nadriadenou prokuratúrou a tiež žiadal

preskúmať postup povereného príslušníka PZ konajúceho vo veci.

Krajská prokuratúra Bratislava prípisom č. k. -3 zo dňa 28. 08. 2013

oznámila sťažovateľovi, že napádané rozhodnutia a postup orgánov činných v trestnom

konaní vo veci sťažovateľovho trestného oznámenia zo dňa 04. 01. 2011, o ktorom sa viedlo

vyšetrovanie pod sp. zn. ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011, boli vydané v súlade zo zákonom

a sú aj vecne správne. Podnet sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodný a žiadne opatrenia

neprijala.

Sťažovateľ sa dňa 10. 09. 2013 v zmysle v neskoršom znení

podnetom na preskúmanie rozhodnutia a postupu Krajskej prokuratúry Bratislava

č. k. -3 ako aj na preskúmanie rozhodnutí a postupu orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré mu predchádzalo, obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky.

Generálna prokuratúra SR prípisom IV/1 GPt 472/13-7 zo dňa 04. 10. 2013

vyhodnotila podnet sťažovateľa ako nedôvodný a žiadne opatrenia neprijala.

Sťažovateľ 31. 10. 2013 podal ďalší opakovaný podnet adresovaný priamo

Generálnemu prokurátorovi SR, ktorým žiadal preskúmať rozhodnutie prokurátora

Generálnej prokuratúry IV/1 GPt 472/13-7 ako aj zákonnosť rozhodnutia a postupu

orgánov činných v trestnom konaní ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011, ktoré rozhodnutiu

predchádzalo.

Opakovaný podnet sťažovateľa vybavila riaditeľka trestného odboru Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Ľubica Chlpíková prípisom

č. k. IV/1 GPt 472/13-11 zo dňa 13. 11. 2013. Podnet vyhodnotila ako neobsahujúci žiadne

také nové skutočnosti, ktoré by neboli orgánom činným v trestnom konaní v základnom

postupe a prieskumnej činnosti známe, z uvedených dôvodov ďalší opakovaný podnet

odložila a neprijala žiadne opatrenia.“

Podľa sťažovateľa sa generálna prokuratúra nevysporiadala s jeho argumentmi

a tvrdeniami, ktoré uviedol v podaní z 30. júla 2013, ktorými napádal nezákonnosť

doručovania uznesenia „z 28. 03. 2012 povereného príslušníka PZ, ktorým ten trestnú vec

odmietol“. Sťažovateľ tvrdí, že skutkové zistenia orgánov činných v trestnom konaní

týkajúce sa fikcie doručenia uznesenia príslušníka Policajného zboru sp. zn.

ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 z 28. marca 2012 o odmietnutí veci trestného oznámenia pre

podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa

a prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa (ďalej len

„uznesenie príslušníka Policajného zboru z 28. marca 2012“) odporujú zmluvne

dohodnutým podmienkam, ktorými sa „dodanie zásielky sťažovateľovi malo spravovať

v tom čase“.

V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že zásielka obsahujúca predmetné uznesenie

nemala byť doručovaná na adresu, keďže sťažovateľ mal na Pošte 1, Námestie SNP 35,

Bratislava, zriadenú službu Post BOX, pri ktorej „Pošta zásielky nedoručuje na adresu

uvedenú na poštovej obálke, ale zásielky ukladá v priečinku v prevádzkových priestoroch

pošty“. Z týchto dôvodov sťažovateľ spochybňuje nadobudnutie právoplatnosti

predmetného uznesenia tak podľa , ako aj , keďže

sa „v priečinku PostBOX vôbec nenachádzala“. Napadnuté prípisy generálnej prokuratúry

sú podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnené, trpia vadou arbitrárnosti a sú

nepresvedčivé, keďže generálna prokuratúra sa s jeho argumentmi a námietkami týkajúcimi

sa doručovania predmetného uznesenia „dostatočne nevysporiadala, a zároveň neuviedla,

z akého dôvodu považuje tieto argumenty za neopodstatnené a bezvýznamné“.

Sťažovateľ ďalej namieta „vecnú správnosť uznesenia povereného príslušníka PZ

vydaného 28. 03. 2012 v konaní ČVS: ORP-1501/PS-B5-2012“, keďže „zo strany

povereného príslušníka PZ konajúceho v sťažovateľovej trestnej veci bola/je evidentná

snaha nepokračovať v trestnom konaní podľa zásad, ktoré ustanovuje

a chrániť osobu, ktorá sťažovateľa verbálne a fyzicky napadla a spôsobila mu 13 dňovú

práceneschopnosť... Skutkový stav... nebol zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie

vo veci.“.

Podľa sťažovateľa trestné konanie „trpí zbytočnými prieťahmi, keď za tri roky od

podania trestného oznámenia nebol zistený skutkový stav v rozsahu, ktorý by bez dôvodných

pochybností umožňoval spravodlivé rozhodnutia vo veci. Napádané rozhodnutie Generálnej

prokuratúry SR vzhľadom na svoju arbitrárnosť spôsobujú zbytočné prieťahy trestného

konania a jej postup má taktiež znaky poskytovania ochrany páchateľovi trestného činu

a vykazuje znaky účelového postupu v rozpore so základnou zásadou trestného konania

ustanovenú v , ako aj v rozpore s Slovenskej

republiky.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, rozhodnutím – prípisom

IV/1 GPt 472/13-7 zo dňa 04. 10. 2013 a rozhodnutím – prípisom IV/1 GPt 472/13-11

zo dňa 13. 11. 2013 porušila základné právo P. K. na inú právnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základné právo na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd vo veci skutku z 01. 01. 2011, o ktorom orgány činné v trestnom konaní

konali a rozhodli pod ČVS: ORP-1501/ST-B5-2011 na základe trestného oznámenia

sťažovateľa zo dňa 04. 01. 2011.

2. Rozhodnutie – prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

IV/1 GPt 472/13-7 zo dňa 04. 10. 2013 a rozhodnutie – prípis IV/1 Gn 472/13-11 zo dňa

13. 11. 2013 zrušuje.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky prikazuje bez porušovania

základných práv sťažovateľa znovu konať a rozhodnúť o opakovanom podnete P. K. zo dňa

31. 10. 2013 vo veci skutku z 01. 01. 2011, o ktorom orgány činné v trestnom konaní konali

a rozhodli pod ČVS: ORP-1501/ST-B5-2011.

4. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 euro (štyritisíc),

ktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. K.

v konaní o ústavnej sťažnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že kľúčová námietka sťažovateľa je

založená na právnom názore, podľa ktorého sú napadnuté prípisy generálnej prokuratúry

nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, keďže generálna prokuratúra sa s jeho argumentmi

a námietkami týkajúcimi sa doručovania uznesenia príslušníka Policajného zboru

z 28. marca 2012 dostatočne nevysporiadala.

Sťažovateľ namieta aj vecnú (ne)správnosť označeného uznesenia, keďže skutkový

stav podľa jeho názoru nebol zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci.

V konečnom dôsledku generálna prokuratúra vzhľadom na arbitrárnosť jej napadnutých

prípisov „spôsobuje zbytočné prieťahy trestného konania“. Na tomto základe sťažovateľ

namieta porušenie základných práv podľa a , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, ).

Podľa petitu sťažnosti citovaného v časti I tohto uznesenia sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv podľa a , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými prípismi generálnej prokuratúry. V texte sťažnosti

sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, síce namieta aj postup

a rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktorý sa zaoberal jeho trestným

oznámením zo 4. januára 2011 (uznesenie príslušníka Policajného zboru z 28. marca 2012,

pozn.), ale v petite ho neoznačuje za porušovateľa svojich práv. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa len vo vzťahu k namietanému

porušeniu v sťažnosti označených práv rozhodnutiami (prípismi) generálnej prokuratúry.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa

napadnutými prípismi generálnej prokuratúry

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp.

opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu,

resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , ,

, ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu

nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému

podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , ,

atď.).

Z časti I tohto uznesenia vyplýva, že generálna prokuratúra najprv prešetrila podanie

sťažovateľa z 9. septembra 2013, obsahom ktorého bola žiadosť o preskúmanie postupu

Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresnej

prokuratúry Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj uznesenie

príslušníka Policajného zboru z 28. marca 2012. Prokurátor generálnej prokuratúry

kvalifikoval označené podanie sťažovateľa ako opakovaný podnet a po jeho preskúmaní ho

prípisom č. k. IV/1 GPt 472/2013-7 zo 4. októbra 2013 odložil ako nedôvodný.

V prípise prokurátora generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 472/2013-7 zo 4. októbra

2013 sa okrem iného uvádza:

„Poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ Bratislava 5, odboru poriadkovej

polície, Obvodné oddelenie ... uznesením spisovej značky ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 zo

dňa 28. 3. 2012 rozhodol uznesením podľa písmeno d) o

odmietnutí veci trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na

zdraví podľa a prečinu hanobenia národa, rasy a

presvedčenia podľa .

V priebehu konania o tomto podaní už bolo doteraz vydaných niekoľko rozhodnutí

(dňa 07. 09. 2011 poverený príslušník PZ v danej veci rozhodol podľa § 197 odsek 1

písmeno a) , dňa 23. 09. 2011 ste podal proti tomuto rozhodnutiu

v zákonnej lehote sťažnosť, dňa 10. 10. 2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 5

zrušil predmetné rozhodnutie a nariadil vo veci konať, dňa 02. 12. 2011 poverený príslušník

PZ v danej veci opätovne rozhodol postupom podľa § 197 odsek 1 písmeno a) Trestného,

poriadku, dňa 16. 12. 2011 ste podal opakovane sťažnosť, dňa 2. 3. 2012 prokurátor

Okresnej prokuratúry Bratislava 5 zrušil rozhodnutie povereného príslušníka a nariadil

vo veci znovu ďalej konať).

Generálna prokuratúra postup oboch podriadených prokuratúr, ako aj polície

považuje za zákonný a opodstatnený, nakoľko tento bol v súlade so zisteným skutkovým

stavom a taktiež bol vykonaný procesne zodpovedajúcim spôsobom.

Uznesenie povereného príslušníka OO PZ, zo dňa 28. 3. 2012 Vám doručené reálne

nebolo. Táto zásielka bola odosielateľovi, (polícii) vrátená poštovým podnikom ako zásielka

neprevzatá v odbernej lehote, ktorá sa skončila dňom 23. 4. 2012. Podľa § 66 odsek 3

ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk

zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku

doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu

v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť

na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže

zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od

uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát

o uložení nedozvedel. Občan ma teda vždy v styku s orgánmi činnými v trestnom konaný

a súdom oznámiť adresu na ktorú mu možno zasielať písomnosti. Pokiaľ neuvedie adresu,

na ktorej sa reálne zdržiava, vystavuje sa sám do situácie, že písomnosť sa považuje za

doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol,

s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému

v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 63 odsek 4 Trestného

poriadku). Z obsahu policajného spisu, ako aj z dozorového denníka okresnej prokuratúry

vyplýva, že v písomnostiach v styku s orgánmi prípravného konania ste uvádzal adresu...

Ide konkrétne napríklad o tieto písomnosti

- oznámenie o trestnom čine zo dňa 3. 1. 2011

- podanie zo dňa 26. 1. 2011

- písomná sťažnosť zo dňa 7. 6. 2011

- sťažnosť zo dňa 23. 9. 2011

- na úradnom zázname napísanom s Vami dňa 21. 11. 2011

- sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 16. 12. 2011

- návrh na vykonanie opatrenia zo dňa 28. 11. 2011

Treba konštatovať, že polícia, ako aj poštový prepravca urobili všetky potrebné

úkony pre doručenie zásielky. Uvedenú adresu ste označil ako adresu na doručovanie,

pričom na tejto adrese ste zásielku osobne neprevzal, a nestalo sa tak ani v poštou určenej

lehote. Deň uloženia zásielky pošta na poštovej doručenke vyznačila 9. 5. 2012 s tým, že

odberná lehota sa skončila dňa 27. 5. 2012. Fikcia doručenia bola preto tak zo strany

polície, ako aj okresnou prokuratúrou správne posúdená a aplikovaná.

Obe podriadené prokuratúry už v tomto štádiu konania zaujali aj vecné stanovisko

k meritu skončenia konania o trestnom oznámení. Okresná prokuratúra Bratislava 5 Vás

listom spisovej značky -32 zo dňa 16. 7. 2013 informovala o tom, že v postupe

povereného príslušníka PZ nebolo zistené akékoľvek pochybenie a jeho postup považuje za

zákonný a správny. Rovnako sa vyjadrila k spôsobu skončenia konania o trestnom oznámení

aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, keď v stanovisku spisovej značky

-3 zo dňa 28. 8. 2013 uviedla, že rozhodnutie povereného príslušníka PZ

spisovej značky ČVS: ORP-1501/PS-B5-2011 považuje rovnako za vydané v súlade

so zákonom.

Generálna prokuratúra SR vykonané úkony po podaní trestného oznámenia hodnotí

zhodne za postačujúce na postup pre vydanie uznesenia podľa § 197 odsek 1 písmeno d)

a súčasne konštatuje, že neexistujú žiadne dôvody na vydanie

rozhodnutia o začatí trestného stíhania podľa , resp.

uznesenia podľa .

Pre tento záver svedčí hlavne tvrdenie a výpoveď ošetrujúceho lekára E. P. (ako aj

jeho lekárskej správy - nálezu zo dňa 30. 11. 2011), svedka P. ako ďalších listinných

materiálov. S poukazom na vyššie uvedené Váš podnet preto odkladám ako nedôvodný bez

prijatia ďalších opatrení k nemu.“

Na ďalšie podanie sťažovateľa z 31. októbra 2013, ktorým sa domáhal preskúmania

postupu prokurátora generálnej prokuratúry a jeho prípisu zo 4. októbra 2013, reagovala

riaditeľka trestného odboru generálnej prokuratúry, ktorá v napadnutom prípise

kvalifikovala toto podanie ako ďalší opakovaný podnet a odložila ho s poukazom na to, že

neobsahuje „žiadne také nové skutočnosti, ktoré by v základnom postupe neboli orgánom

činným v trestnom konaní, ako ani v rámci prieskumnej činnosti známe“. V nadväznosti na

citované ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti netvrdí, že by vo svojom podaní

z 31. októbra 2013 uviedol nové skutočnosti, čo potvrdzuje aj jeho obsah (jeho fotokópiu

sťažovateľ priložil k sťažnosti).

Vychádzajúc z obsahu napadnutých prípisov generálnej prokuratúry, ústavný súd

konštatuje, že generálna prokuratúra sa riadne zaoberala opakovaným podnetom a ďalším

opakovaným podnetom sťažovateľa, preskúmala príslušnú spisovú dokumentáciu, ako aj

postup podriadených prokuratúr (Okresnej prokuratúry Bratislava V a Krajskej prokuratúry

v Bratislave) a orgánov Policajného zboru v sťažovateľovej veci a na tomto základe prijala

k nim závery, ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za akceptovateľné, čo zvlášť

platí pre právny záver o ústavnej udržateľnosti použitia fikcie o doručovaní písomností

podľa (doručovanie uznesenia príslušníka Policajného zboru

z 28. marca 2012, pozn.).

Pre úplnosť v nadväznosti na sťažovateľom vyjadrenú nespokojnosť s vecnou

správnosťou predmetného uznesenia, ako aj s právnym posúdením jeho podnetu, ktorým

namietal „nesprávnosť“ právneho posúdenia uznesenia príslušníka Policajného zboru

z 28. marca 2012 prokurátorom generálnej prokuratúry v jeho prípise

č. k. IV/1 GPt 472/2013-7 zo 4. októbra 2013, ústavný súd len poukazuje na svoj ustálený

právny názor, podľa ktorého z ustanovení nemožno vyvodiť subjektívne

právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Osobe, ktorá

podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Takéto právo

nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy

(m. m. , ).

Na základe uvedeného, rešpektujúc zároveň limity svojho oprávnenia zasahovať do

činnosti orgánov prokuratúry a ďalších orgánov činných v trestnom konaní vyjadrené v už

citovanej stabilizovanej judikatúre, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že medzi obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a napadnutými prípismi generálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná súvislosť, na

základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti mohol reálne vysloviť ich

porušenie. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými prípismi generálnej

prokuratúry

Pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd vychádza

zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu tomuto základnému právu

len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo

trvať (m. m. , , , ). Ak v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Pri výklade základného práva podľa si ústavný súd zároveň

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa smerujúcou podľa petitu proti napadnutým

prípisom generálnej prokuratúry, ktoré majú právne účinky rozhodnutí o opakovanom

podnete a o ďalšom opakovanom podnete, ústavný súd tiež dáva do pozornosti svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) nemôže

dôjsť samotným rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom

(nečinnosťou, nesprávnym postupom a podobne). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak

sťažovateľ namieta porušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej moci,

nie jeho postupom, ústavný súd takú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m.

, ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti

sťažnosti konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už generálna

prokuratúra nemohla porušovať základné právo sťažovateľa podľa ani

jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže o jeho opakovanom podnete a o ďalšom

opakovanom podnete už napadnutými prípismi rozhodla, a preto aj túto časť sťažnosti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2014