Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 29/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. JUDr. Z. P., PhD., J., zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho opakovaného

podnetu prípisom sp. zn. IV z 13. júna 2013 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúry v Bratislave, Okresnej prokuratúry

Bratislava III a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ pri vybavovaní jeho

trestného oznámenia z 2. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. JUDr. Z. P., PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 30. júla 2013

doručená sťažnosť Mgr. JUDr. Z. P., PhD. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu prípisom z 13. júna 2013 v konaní vedenom

pod sp. zn. IV a postupom generálnej prokuratúry, Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“), Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len

„okresná prokuratúra“) a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ (ďalej len

„ministerstvo“) pri vybavovaní jeho trestného oznámenia z 2. januára 2013.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ

2. januára 2013 podal na ministerstve trestné oznámenie na policajta kpt. Ing. B. J.

pre podozrenie z trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a iné. Trestné oznámenie vybavoval vyšetrovateľ ministerstva, ktorý ho uznesením

ČVS: SKIS-10/OISZ-V-2013 zo 4. februára 2013 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) odmietol.

3. Proti uzneseniu vyšetrovateľa ministerstva podal sťažovateľ v zákonnej lehote

sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. -4 zo 6. marca

2013 podľa § 197 ods. 1 písm. c) zamietol, pretože podľa jeho názoru nebola dôvodná.

Sťažovateľ následne adresoval krajskej prokuratúre podanie, obsahom ktorého bol

opakovaný podnet, námietka zaujatosti a žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu

prokurátora okresnej prokuratúry zo 16. marca 2013, ktorý krajská prokuratúra prípisom

č. k. -3 zo 17. apríla 2013 odložila ako nedôvodný. Vzhľadom na to, že

sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojho podnetu zo strany krajskej prokuratúry

25. apríla 2013 podal generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet a žiadosť

o preskúmanie postupu prokurátora okresnej prokuratúry, prokurátora krajskej prokuratúry

a sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Generálna prokuratúra listom

sp. zn. IV z 13. júna 2013 sťažovateľovi oznámila, že jeho opakovaný podnet

ako nedôvodný odkladá.

4. Sťažovateľ namieta, že obsah odpovede generálnej prokuratúry na jeho opakovaný

podnet je „natoľko abstraktný, že je ho možno použiť na akýkoľvek prípad“, a v tejto

súvislosti ďalej argumentuje, že „... orgány verejnej moci konajúce v mojej veci

odignorovali všetky moje konkrétne a podrobne rozvedené námietky“. V ďalšej časti

sťažnosti sťažovateľ podrobne opisuje obsah svojho trestného oznámenia z 2. januára 2013

adresovaného ministerstvu, ako aj obsah ďalších opravných prostriedkov, ktoré využil

vo svoj prospech a podal postupne na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre

a generálnej prokuratúre, pričom v plnom rozsahu odkázal na námietky uplatnené v týchto

podaniach.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, okresnej

prokuratúry a ministerstva pri vybavovaní jeho trestného oznámenia z 2. januára 2013

a prípisom generálnej prokuratúry sp. zn. IV z 13. júna 2013, prikázal

generálnej prokuratúre vo veci sťažovateľovho trestného oznámenia ďalej konať, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 1 206 € a náhradu trov konania k rukám jeho právneho

zástupcu.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

10. Ani z , ani z dohovoru, ale ani z Charty práv Európskej únie, ktorá je

od doby prijatia Lisabonskej zmluvy vynutiteľná voči členským štátom ako súčasť

primárneho únijného práva, nezakladá právo občana (obete) začať trestné konanie proti

druhej osobe ako páchateľovi trestného činu pre účely dosiahnutia jeho odsúdenia.

Oznamovateľ alebo obeť hrá v rámci trestného konania len pasívnu úlohu, kde im musí byť

zaručené právo, aby boli vypočutí, ale nie právo robiť aktívne procesné kroky. Inými

slovami, v rámci nášho právneho poriadku trestné oznámenie nemá charakter nástroja

na ochranu subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby; preto táto ani nemá

legitimáciu začať konanie na ústavnom súde potom, ako jej trestnému oznámeniu príslušné

orgány činné v trestnom konaní nevyhoveli.

11. Ústavný súd už v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že

právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou

základného práva podľa či práva podľa dohovoru

(napr. , , ).

12. Ústavný súd ďalej dopĺňa, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa

a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát

prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol

trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto

vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa

trestného činu.

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá podľa ,

ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané

na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014