Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 252/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, ako aj základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a práv podľa , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia

skráteného vyšetrovania Bratislava – Staré Mesto, pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B1-08 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. februára 2010 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2,

ako aj základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím v trestnej veci vedenej

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I, Úradom justičnej a kriminálnej

polície, oddelením skráteného vyšetrovania Bratislava – Staré Mesto pod

ČVS: ORP 1512/2-OSV-B-08.

2. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených

základných práv a ktorým sa zároveň Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) zakáže pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa.

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o vydanie dočasného opatrenia, ktorým sa preruší trestné konanie vedené

proti sťažovateľovi na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

. Sťažovateľ požiadal tiež 11. februára 2010 o ustanovenie advokáta

na zastupovanie pred ústavným súdom.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

práv v troch oblastiach. Ide predovšetkým o porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a práva podľa dohovoru pre absenciu dôvodov na trestné stíhanie jeho

osoby, potom o porušenie práv podľa , ,

a čl. 13 dohovoru postupom povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „príslušník

PZ“) a Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie

skráteného vyšetrovania, a napokon o porušenie práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 a dohovoru rozhodnutím prokurátorky generálnej prokuratúry, ktorá

jeho návrh z 29. júla 2009 označený ako „návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí

v prípravnom konaní“ podľa a nasl. č. (ďalej len

„“) odstúpila 5. augusta 2009 oznámením pod č. k. IV/1 GPt 349/09-4

z dôvodu príslušnosti okresnému súdu.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

5. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažovateľa k porušeniu práv podľa a

dohovoru malo dôjsť postupom orgánov činných v trestnom konaní, keď uznesením

povereného príslušníka PZ z 23. mája 2008 pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B-08 bolo proti

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1 . Sťažovateľ poukazuje na absenciu zákonných dôvodov pre takýto

postup, pretože sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho trestného činu. Z § 53 ods. 1

vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

7. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá

sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ). Z kontextu sťažnosti vyplýva, že v tejto trestnej veci bola

proti sťažovateľovi podaná 2. júna 2009 okresnému súdu obžaloba pre prečin porušovania

domovej slobody podľa . V súčasnosti je trestná vec proti

sťažovateľovi vedená na okresnom súde pod sp. zn. , vo veci ešte nebol vynesený

rozsudok a ani nebola ukončená iným rozhodnutím. Okresný súd v tomto trestnom konaní

bude zisťovať, či sťažovateľ svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného

činu porušovania domovej slobody podľa , a to s ohľadom

na všetky okolnosti prípadu. Otázka posúdenia trestnej zodpovednosti sťažovateľa je plne

v právomoci okresného súdu. Sťažovateľ ako obvinený má pritom v konaní pred súdom

zaručený podľa široký rozsah oprávnení na svoju obhajobu.

V prípade, ak sťažovateľ bude považovať rozhodnutie okresného súdu v tejto trestnej veci

za nesprávne, bude oprávnený domáhať sa nápravy takého rozhodnutia uplatnením riadnych

opravných prostriedkov podľa . Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto

časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

8. Za porušenie práv podľa a a a

dohovoru považuje sťažovateľ postup povereného príslušníka PZ a Okresnej prokuratúry

Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania pri

preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor

preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,

vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom

aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených

porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné

orgány. Zo sťažnosti nevplýva, či sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení

zákona o prokuratúre proti namietanému postupu povereného príslušníka PZ, hoci tak

mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno

podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať

za iný právny prostriedok ochrany podľa , ktorý zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa

zákona o prokuratúre. Keďže sťažovateľ nepodal proti namietanému postupu povereného

príslušníka PZ podnet podľa ustanovení zákona o prokuratúre, je sťažnosť aj v tejto časti

namietaného porušenia jeho práv podľa neprípustná,

a preto ju ústavný súd podľa odmietol.

9. Podľa názoru sťažovateľa jeho práva zaručené v a

ods. 2 a dohovoru boli porušené aj rozhodnutím prokurátorky generálnej

prokuratúry, ktorá jeho návrh z 29. júla 2009 označený ako „návrh na zrušenie

právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní“ podľa a nasl.

odstúpila 5. augusta 2009 pod č. k. IV/1 GPt 349/09-4 z dôvodu príslušnosti okresnému

súdu. Týmto návrhom generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia obžaloby postupom podľa § 363

a nasl. . Uvedený postup patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky

podľa ôsmej hlavy . Keďže sťažovateľ nesúhlasil s takýmto vybavením

jeho návrhu, 17. augusta 2009 podal na generálnu prokuratúru žiadosť o prešetrenie postupu

prokurátorky podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. Tento podnet vybavil riaditeľ

trestného odboru generálnej prokuratúry 21. augusta 2009 pod č. k. IV/1 GPt 349/09-6,

ktorým sa plne stotožnil s napadnutým postupom a rozhodnutím prokurátorky generálnej

prokuratúry.

10. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je

aj zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku, neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo

na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto

podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora, s prihliadnutím na okolnosti

konkrétneho prípadu, rozhodnúť o tom, či tento mimoriadny opravný prostriedok uplatní,

alebo nie. Z obsahu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

možno vyvodiť povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa

príslušných ustanovení zákona Z. z. o prokuratúre, nemožno však z neho vyvodiť základné

právo, resp. právny nárok, aby podnetu aj vyhovel (m. m. ). V nadväznosti

na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa ústavný

súd nezistil žiadne pochybenie v postupe generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra

sa podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a svoje stanovisko k nemu včas a s dôkladným

odôvodnením oznámila sťažovateľovi. Teda rozhodovanie a rozhodnutie generálnej

prokuratúry nie je ani oneskorené ani arbitrárne. Podnet sťažovateľa zo 17. augusta 2009

označený ako žiadosť o prešetrenie postupu prokurátorky generálnej prokuratúry vybavil

riaditeľ trestného odboru generálnej prokuratúry 21. augusta 2009. Uvedené vybavenie

podnetu bolo sťažovateľovi doručené 13. januára 2010 z dôvodu, že mu pôvodne bolo

doručované na sťažovateľom uvádzanú adresu ..... B. Keďže sťažovateľ požiadal

o doručovanie písomností na adresu ..... B., bolo následne vybavenie podnetu sťažovateľa

odoslané na túto adresu. Ústavný súd preto sťažnosť aj v časti namietaného porušenia práv

podľa a a dohovoru odmietol podľa

ods. 2 ako neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané

na to, že by sťažnosti bolo vyhovené (prerušenie trestného konania proti sťažovateľovi).

Z toho istého dôvodu sa ústavný súd nezaoberal ani žiadosťou o ustanovenie advokáta

v konaní o sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 30. júna 2010