Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 252/2010
PDF · 155.3 KB
No categories available
I. ÚS 252/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, ako aj základného práva podľa čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia
skráteného vyšetrovania Bratislava – Staré Mesto, pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B1-08 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. februára 2010 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2,
ako aj základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím v trestnej veci vedenej
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I, Úradom justičnej a kriminálnej
polície, oddelením skráteného vyšetrovania Bratislava – Staré Mesto pod
ČVS: ORP 1512/2-OSV-B-08.
2. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených
základných práv a ktorým sa zároveň Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) zakáže pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa.
Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) o vydanie dočasného opatrenia, ktorým sa preruší trestné konanie vedené
proti sťažovateľovi na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
5 T 71/09. Sťažovateľ požiadal tiež 11. februára 2010 o ustanovenie advokáta
na zastupovanie pred ústavným súdom.
3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich
práv v troch oblastiach. Ide predovšetkým o porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru pre absenciu dôvodov na trestné stíhanie jeho
osoby, potom o porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1
a čl. 13 dohovoru postupom povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „príslušník
PZ“) a Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie
skráteného vyšetrovania, a napokon o porušenie práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.
2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím prokurátorky generálnej prokuratúry, ktorá
jeho návrh z 29. júla 2009 označený ako „návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí
v prípravnom konaní“ podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. (ďalej len
„Trestný poriadok“) odstúpila 5. augusta 2009 oznámením pod č. k. IV/1 GPt 349/09-4
z dôvodu príslušnosti okresnému súdu.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa sťažovateľa k porušeniu práv podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 7 ods. 1
dohovoru malo dôjsť postupom orgánov činných v trestnom konaní, keď uznesením
povereného príslušníka PZ z 23. mája 2008 pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B-08 bolo proti
sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ poukazuje na absenciu zákonných dôvodov pre takýto
postup, pretože sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho trestného činu. Z § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu
subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci
nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci
v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
7. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá
sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého
kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,
I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04). Z kontextu sťažnosti vyplýva, že v tejto trestnej veci bola
proti sťažovateľovi podaná 2. júna 2009 okresnému súdu obžaloba pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. V súčasnosti je trestná vec proti
sťažovateľovi vedená na okresnom súde pod sp. zn. 5 T 71/09, vo veci ešte nebol vynesený
rozsudok a ani nebola ukončená iným rozhodnutím. Okresný súd v tomto trestnom konaní
bude zisťovať, či sťažovateľ svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného
činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, a to s ohľadom
na všetky okolnosti prípadu. Otázka posúdenia trestnej zodpovednosti sťažovateľa je plne
v právomoci okresného súdu. Sťažovateľ ako obvinený má pritom v konaní pred súdom
zaručený podľa § 34 Trestného poriadku široký rozsah oprávnení na svoju obhajobu.
V prípade, ak sťažovateľ bude považovať rozhodnutie okresného súdu v tejto trestnej veci
za nesprávne, bude oprávnený domáhať sa nápravy takého rozhodnutia uplatnením riadnych
opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto
časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
8. Za porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13
dohovoru považuje sťažovateľ postup povereného príslušníka PZ a Okresnej prokuratúry
Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor
preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,
vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom
aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených
porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné
orgány. Zo sťažnosti nevplýva, či sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení
zákona o prokuratúre proti namietanému postupu povereného príslušníka PZ, hoci tak
mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno
podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať
za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa
zákona o prokuratúre. Keďže sťažovateľ nepodal proti namietanému postupu povereného
príslušníka PZ podnet podľa ustanovení zákona o prokuratúre, je sťažnosť aj v tejto časti
namietaného porušenia jeho práv podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná,
a preto ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
9. Podľa názoru sťažovateľa jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené aj rozhodnutím prokurátorky generálnej
prokuratúry, ktorá jeho návrh z 29. júla 2009 označený ako „návrh na zrušenie
právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní“ podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku
odstúpila 5. augusta 2009 pod č. k. IV/1 GPt 349/09-4 z dôvodu príslušnosti okresnému
súdu. Týmto návrhom generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia obžaloby postupom podľa § 363
a nasl. Trestného poriadku. Uvedený postup patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky
podľa ôsmej hlavy Trestného poriadku. Keďže sťažovateľ nesúhlasil s takýmto vybavením
jeho návrhu, 17. augusta 2009 podal na generálnu prokuratúru žiadosť o prešetrenie postupu
prokurátorky podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. Tento podnet vybavil riaditeľ
trestného odboru generálnej prokuratúry 21. augusta 2009 pod č. k. IV/1 GPt 349/09-6,
ktorým sa plne stotožnil s napadnutým postupom a rozhodnutím prokurátorky generálnej
prokuratúry.
10. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je
aj zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku, neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo
na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto
podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora, s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu, rozhodnúť o tom, či tento mimoriadny opravný prostriedok uplatní,
alebo nie. Z obsahu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy možno vyvodiť povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa
príslušných ustanovení zákona Z. z. o prokuratúre, nemožno však z neho vyvodiť základné
právo, resp. právny nárok, aby podnetu aj vyhovel (m. m. III. ÚS 115/01). V nadväznosti
na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný
súd nezistil žiadne pochybenie v postupe generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra
sa podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a svoje stanovisko k nemu včas a s dôkladným
odôvodnením oznámila sťažovateľovi. Teda rozhodovanie a rozhodnutie generálnej
prokuratúry nie je ani oneskorené ani arbitrárne. Podnet sťažovateľa zo 17. augusta 2009
označený ako žiadosť o prešetrenie postupu prokurátorky generálnej prokuratúry vybavil
riaditeľ trestného odboru generálnej prokuratúry 21. augusta 2009. Uvedené vybavenie
podnetu bolo sťažovateľovi doručené 13. januára 2010 z dôvodu, že mu pôvodne bolo
doručované na sťažovateľom uvádzanú adresu ..... B. Keďže sťažovateľ požiadal
o doručovanie písomností na adresu ..... B., bolo následne vybavenie podnetu sťažovateľa
odoslané na túto adresu. Ústavný súd preto sťažnosť aj v časti namietaného porušenia práv
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neopodstatnenú.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní
neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané
na to, že by sťažnosti bolo vyhovené (prerušenie trestného konania proti sťažovateľovi).
Z toho istého dôvodu sa ústavný súd nezaoberal ani žiadosťou o ustanovenie advokáta
v konaní o sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 30. júna 2010