Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 53/2014
PDF · 209.62 KB
No categories available
I. ÚS 53/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom,
Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd výrokom v bode I rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 14 Co 239/2011-201 z 26. marca 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. januára 2014 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. Miroslavom Hončárom, Perličková 26, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) výrokom v bode I rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 14 Co 239/2011-201 z 26. marca 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Sťažovateľ podal na Okresný súd
Bratislava V... žalobu o neplatnosť výpovede nájmu časti bytu... Návrh... sťažovateľ oprel
o ustanovenie § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a o skutkový stav
vzniknutý po doručení mu výpovede nájomnej zmluvy...
Okresný súd... návrh zamietol... Sťažovateľ... napadol rozsudok... odvolaním. Krajský
súd Bratislava... Výrokom I. potvrdil rozsudok Okresného súdu...
Krajský súd Bratislava... zasiahol do autonómie vôle účastníkov zmluvy o nájme...
Okresný súd... rozsudkom deklarovanú, určitú a slobodnú vôľu zmluvných strán uzavrieť
19. 05. 2008 zmluvný vzťah podľa ustanovenia § 685 Občianskeho zákonníka zmenil
na zmluvný vzťah podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka...
Krajský súd sa v napádanom rozhodnutí presvedčivým spôsobom nevysporiadal
s námietkou sťažovateľa vznesenou v konaní a v odvolaní, že odporkyňa v konaní pred
súdom nemá zákonné oprávnenie podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka dovolať sa ani
relatívnej neplatnosti zmluvy o nájme bytu uzatvorenej 19. 05. 2008...
Za arbitrárne rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať konštituovanie
nového zmluvného vzťahu podľa § 663 OZ medzi sťažovateľom ako nájomcom
a odporkyňou ako prenajímateľom a to dokonca so spätnou účinnosťou od 19. 05. 2008.
Na konštituovanie občianskoprávneho zmluvného vzťahu (zmluvy o nájme) súdom nie je
v tomto prípade opora v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z ústavného hľadiska je
neudržateľné. V tomto prípade neboli splnené ani zákonné podmienky na rozhodnutie
nahradiť prejav vôle účastníkov občianskoprávneho vzťahu súdnym rozhodnutím.
Krajský súd... nedal... odpoveď z akého dôvodu akceptoval arbitrárny zásah
okresného súdu, ktorým okresný súd zmenil určitý, slobodný, písomný prejav vôle
odporkyne uzavrieť so sťažovateľom zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. ust. Občianskeho
zákonníka, a z akého dôvodu akceptoval arbitrárny zásah okresného súdu, ktorým zmenil
prejav vôle aj sťažovateľa, prijať v dobrej viere predkladaný návrh na uzavretie zmluvy
podľa § 685 a nasl. ust. Občianskeho zákonníka, nie prijať návrh podľa § 663 a nasl. ust.
OZ, ktorý sa ani nedostal do dispozície sťažovateľa. Súd de jure a de facto sťažovateľa
v rozpore s jeho vôľou spätne donútil vstúpiť do zmluvného vzťahu, bez toho že by mal
možnosť sa k nemu vyjadriť. Výklad dôvodov na zmenu prejavov slobodnej, určitej písomnej
vôle účastníkov zmluvy, súd v odôvodnení rozsudku neoprel o žiadne relevantné
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu. Argumentácia súdu, že
za právne bezvýznamné treba považovať záhlavie zmluvy zo dňa 19. 05. 2008, ktoré
dohodou určuje právny rámec zmluvného vzťahu neobstojí z pohľadu základného práva na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Potvrdenie zmeny právnej klasifikácie
zmluvy o nájme uzatvorenej 19. 05. 2008... respektíve potvrdenie konštituovania nového
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania odvolacím súdom bez zrozumiteľného,
vyčerpávajúceho a presvedčivého odôvodnenia je z ústavného hľadiska porušením
základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 ústavy a porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru...
Krajský súd Bratislava... nedal... odpoveď na otázku garancie zmluvnej voľnosti
občianskoprávnych vzťahov najmä k použitiu ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka
v súvislosti s ustanovením § 685 Občianskeho zákonníka, na ktoré sťažovateľ v odvolaní
poukazoval...
Odvolací súd sa nevysporiadal ani s odvolacou námietkou... izba bytu a
príslušenstvo bytu... je a ostane s pohľadu zákona bytom... Odvolací súd... neodôvodnil
akými úvahami sa riadil a o aké ustanovenia, ktorého zákona oprel svoje potvrdzujúce
rozhodnutie vyňať jednu izbu bytu, príslušenstvo bytu a spoločné priestory bytového domu z
právoplatného kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným orgánom, podradiť ich pod
vec v zmysle ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka a ustáliť právny názor, že nemôžu
byť predmetom nájmu podľa § 685 OZ napriek tomu, že si to zmluvné strany slobodne a
vážne dohodli v nájomnej zmluve.
Odvolací súd... nedal... odpoveď na otázku... či otázku vzniku, zmeny a zániku nájmu
súboru miestností v bytovom dome určených na trvalé bývanie (jedna izba bytu, hala,
kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodbička, lodžia a pivnica) teda nájom časti bytu, je možné
posudzovať podľa ustanovení o nájme bytu § 685 OZ, s prihliadnutím na § 711 ods. 6 OZ,
pretože v zmysle § 853 OZ sú obsahom aj účelom im najbližšie a zmluvné strany si to
dohodli a ak ich podľa uvedených ustanovení posudzovať nemožno napriek dohode
zmluvných strán, tak na základe akých zákonných ustanovení platného právneho poriadku
tak učiniť nemožno.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo P. K... na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu
ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výrokom I. rozsudku
Krajského súdu Bratislava zo dňa 26. marca 2013, č. k. 14Co/239/2011-201 boli porušené.
Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 26. marca 2013, č. k. 14Co/239/2011-
201 v časti výroku I. zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
P. K. priznáva náhradu trov konania spočívajúcich v nákladoch na trovy právneho
zastúpenia.“
Sťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný súd odložil sťažnosťou napadnutý rozsudok
krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie
rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne
neopodstatnené“. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie
poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania návrhu
(§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) možnosť jeho prípadného odmietnutia jednak
na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení
alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd
navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a jednak tiež na základe
argumentácie, ktorú proti nim navrhovateľ v návrhu uplatnil, a to v prípade, že návrh nemá
ústavnoprávny rozmer.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Sťažovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“) domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, predmetom ktorej
bol nájom izby č. 2 v 3-izbovom byte odporkyne. O návrhu sťažovateľa rozhodol okresný
súd rozsudkom č. k. 11 C 174/08-163 zo 16. marca 2011 (ďalej len „rozsudok okresného
súdu“) tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním
sťažovateľ, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok
okresného súdu potvrdil.
Krajský súd v relevantnej časti rozsudku uvádza: „Napadnutým rozsudkom súd
prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa 19. 5. 2008 medzi ním ako nájomcom
a odporkyňou ako prenajímateľkou...
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
dňa 19. 5. 2008 uzatvorená písomná nájomná zmluva... Na základe tejto zmluvy odporkyňa
ako prenajímateľka prenechala navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania jednu v zmluve
konkretizovanú obytnú miestnosť (izbu č. 2) 3-izbového bytu... v B. S právom užívania
obytnej miestnosti bolo spojené aj právo užívať spoločné priestory bytu, t. j. halu. kuchyňu,
kúpeľňu, WC, lodžiu a pivnicu mimo bytu. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 19. 5.
2008. Zmluvné strany si v zmluve dohodli možnosť ukončenia nájmu vzájomnou písomnou
dohodou k dohodnutému termínu, ako aj formou písomnej výpovede nájomného vzťahu
ktoroukoľvek zo zmluvných strán bez udania dôvodu, s jednomesačnou výpovednou dobou,
ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (čl. III, bod
1. a 2. zmluvy). Odporkyňa listom zo dňa 31. 7. 2008 nájom bytu navrhovateľovi
vypovedala. Písomnú výpoveď nájmu navrhovateľ prevzal dňa 31. 7. 2008. V zmysle
zmluvného dojednania nájom mal skončiť dňom 31. 8. 2008, s čím navrhovateľ nesúhlasil.
Dňa 5. 8. 2008 podal na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu. Dojednaný
nájom s odporkyňou považuje za chránený. Výpoveď z nájmu bez uvedenia dôvodu
a s výpovednou dobou 1 mesiac považuje podľa §§ 37 a 39 OZ za neplatnú. Podľa jeho
názoru, ak medzi ním a odporkyňou nedošlo k písomnej dohode o skončení nájmu v zmysle
čl. III, bod 2 písm. a) zmluvy, nájom mohol zaniknúť výpoveďou zo strany prenajímateľa len
z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Aj keď má v súčasnosti zabezpečené bývanie
v Bratislave, spor vedie z dôvodu, že mu ide o spravodlivosť.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že navrhovateľ reagoval na ponuku nájmu, pričom
podmienky nájmu akceptoval. Mal záujem o nájom na dobu 2 mesiacov s tým, že po tejto
dobe sa rozhodne, či bude v nájme pokračovať. Pri podpise nájomnej zmluvy však
požadoval zmluvne zakotviť trvanie nájmu na dobu neurčitú. Vzhľadom na takúto
požiadavku navrhovateľa účastníci nakoniec dospeli k vzájomnej dohode o podmienkach
nájmu, okrem iného aj k dohode o možnosti jednostranne ukončiť nájomný vzťah výpoveďou
bez uvedenia dôvodov v jednomesačnej výpovednej lehote, čo vyplýva z čl. III zmluvy
o nájme. Navrhovateľ s obsahom nájomnej zmluvy súhlasil bez výhrad... Odporkyňa
na naliehanie ostatných nájomcov postupovala v súlade so zmluvne dojednanými
podmienkami o zániku nájmu a nájom navrhovateľovi vypovedala. Dôvod skončenia nájmu
v písomnej výpovedi neuviedla, keďže do sporu nechcela zaťahovať ďalšie osoby. Využila
preto postup, na ktorom sa účastníci v zmluve dohodli a jednostranne ukončila nájom
navrhovateľa výpoveďou bez uvedenia dôvodu...
Spornou medzi účastníkmi ostala otázka, či na právny vzťah účastníkov konania,
založený zmluvou zo dňa 19. 5. 2008, je dôvodné uplatňovať osobitné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o nájme bytu a či došlo k platnému zániku tohto nájmu.
Súd posudzoval písomný právny úkon účastníkov konania zo dňa 19. 5. 2008 podľa
jeho obsahu. Samotné označenie zmluvy ako zmluvy o nájme bytu s odkazom na ustanovenie
§ 685 a nasl. OZ súd považoval za právne bezvýznamné. Uviedol, že pojem byt je
vymedzený v § 42 ods. 3 vyhl. č. 83/1976 Zb., v znení neskorších predpisov. Podľa tohto
ustanovenia sa bytom rozumie súbor miestností a priestorov pod spoločným uzavretím,
ktorý svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky
na trvalé bývanie. Pojmovými znakmi nájmu bytu sú a) prenechanie užívania, b) predmetom
nájmu je byt, c) dočasnosť a d) odplatnosť.
Podľa názoru súdu, dojednaný nájom jednotlivej obytnej miestnosti nie je možné
považovať za chránený nájom v zmysle ust. § 685 a nasl. OZ. Preto nebolo potrebné
na zmluvný vzťah aplikovať ani osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu.
ku skončeniu ktorého s ohľadom na ochranu nájmu môže účinné dôjsť len z dôvodov
taxatívne uvedených v ust. § 711 ods. 1 OZ. Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania,
založený zmluvou zo dňa 19. 5. 2008, posudzoval preto podľa všeobecných ustanovení
o nájme. Prejav vôle účastníkov konania ako zmluvných strán smeroval k založeniu
nájomného vzťahu k jednotlivej obytnej miestnosti, náležitosti vôle (slobodu a vážnosť)
účastníci nespochybňovali. Založenie právneho vzťahu aj k jednotlivej obytnej miestnosti
súd prvého stupňa nepovažoval za vylúčené. Preto nie je možné dospieť ani k záveru
o právnej nemožnosti plnenia, ktorá predstavuje nedovolenosť a vyvoláva dôsledky
predvídané v § 39 OZ. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodné alebo
vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny
dôsledok uvedený v § 39 OZ vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu
so zákonom, ktorými sú v danom prípade označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet
nájmu a odplata za nájom. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak
z neho nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa zmluvných dojednaní nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 19. 5. 2008
mohol zaniknúť dvoma spôsobmi, a to buď zmluvným konsenzom medzi subjektmi
nájomného vzťahu, t. j. dohodou, uzavretou v písomnej forme, alebo výpoveďou nájmu, teda
jednostranným úkonom prenajímateľa. Ustanovenie § 677 OZ umožňuje zrušiť nájomnú
zmluvu výpoveďou. Aj keď v odseku 2 uvedeného ustanovenia sú zakotvené konkrétne
výpovedné lehoty platné pri jednotlivých druhoch nájmu, v kontexte s ust. § 678 OZ platia
len vtedy, ak nie je zmluvou alebo osobitnými predpismi ustanovené inak. Z uvedeného
potom vyplýva, že dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve majú prednosť pred úpravou
v zákone. Zmluvné dojednanie v čl. III. bod 2 písm. b) oprávňovalo odporkyňu ako
prenajímateľku ukončiť nájomný vzťah s navrhovateľom výpoveďou bez skutkového
vymedzenia jej dôvodu a v jednomesačnej výpovednej lehote. Na takomto spôsobe
ukončenia nájmu sa účastníci dohodli slobodne v rámci zmluvnej voľnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odporkyňa ako prenajímateľka nebola preto podľa
názoru súdu viazaná výpovednými dôvodmi podľa § 711 OZ ani výpovednou lehotou podľa
§ 710 OZ. Z toho dôvodu posúdil súd výpoveď z nájmu danú navrhovateľovi odporkyňou
dňa 31. 7. 2008 za platnú...
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal... odvolanie navrhovateľ. Namietal v ňom,
že súd na právny vzťah použil nesprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď nájomnú
zmluvu zo dňa 19. 5. 2008 posudzoval podľa všeobecných ustanovení o nájme v zmysle ust.
§ 663 a nasl. OZ a nie podľa ust. § 685 a nasl. OZ o nájme bytu tak. ako si to účastníci
konania dohodli. Súd nesprávne považoval označenie zmluvy ako zmluvy o nájme bytu
za právne bezvýznamné a posudzoval písomný právny úkon účastníkov zo dňa 19. 5. 2008
podľa jeho obsahu, čo podľa názoru navrhovateľa nemá oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky. Takýmto postupom súd zmenil vôľu účastníkov konania, keď de jure
zmenil účastníkmi konania dohodnutý typ zmluvného vzťahu.
Zdôraznil, že občianske právo je založené na zmluvnej voľnosti a rovnosti
účastníkov, pričom účastníci občianskeho zmluvného vzťahu si sami určujú do akého typu
zmluvného vzťahu vstúpia. Účastníci zmluvného vzťahu si môžu vzájomné práva a
povinnosti dohodnúť odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Odporkyňa a navrhovateľ sa
slobodne rozhodli, že na právny vzťah medzi nimi, t. j. na nájom časti bytu uzavrú zmluvu
podľa ust. § 685 a nasl. OZ. Zákon (OZ) osobitne neupravuje nájom časti bytu. a preto je
prirodzené, že takýto nájom sa spravuje ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťah
obsahom a účelom im najbližší (§ 853 OZ), čo je v danom prípade nájom bytu (§ 685 a
nasl.). Ani súd nie je kompetentný meniť, či nahrádzať slobodnú vôľu účastníkov
občianskeho zmluvného vzťahu, ktorí sa rozhodli, že ich Vzájomné práva a povinnosti zo
zmluvného vzťahu sa budú spravovať podľa nimi dohodnutého typu zmluvy pomenovanej v
Občianskom zákonníku. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ odvolaciemu súdu
navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu
vyhovel...
Na odvolacom pojednávaní sa odvolací súd zameral aj na otázku skúmanie
existencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby.
Navrhovateľ na otázku súdu. v čom vidí existenciu naliehavého právneho záujmu
na podaní určovacej žaloby a aký význam by malo pre neho rozhodnutie súdu. ktorým by
bolo vyhovené jeho návrhu uvádza, že podľa jeho názoru nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem, keďže tento je daný priamo zo zákona, ktorý umožňuje právo
na napadnutie výpovede z nájmu bytu určovacou žalobou, ide mu len o to, aby bol nájomný
vzťah ukončený podľa práva. Zotrval na svojom právnom názore, že ide o zmluvu podľa ust.
§ 685 a nasl. OZ. To, že nejde o nájom celého bytu, nerobí zmluvu neplatnou, a preto boli
dané dôvody na to, aby napadol platnosť výpovede.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že podľa ich názoru ide jednoznačne o zmluvu
v zmysle § 663 a nasl. OZ, keďže predmetom nájmu bola iba jedna konkrétna obytná
miestnosť s prísl. bytu. v ktorom sa táto obytná miestnosť nachádza. Ust. § 685 a nasl. OZ
nemôžu byť na daný prípad aplikované. Podľa ich názoru nie je daný ani naliehavý právny
záujem navrhovateľa na podaní určovacej žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
vyčíslenie ktorých predložil súdu v písomnom vyhotovení.
Odporkyňa doplnila vyjadrenie svojho právneho zástupcu v tom, že vlastne nešlo ani
o prenájom celej jednej obytnej miestnosti, pretože túto navrhovateľ obýval s ďalším
nájomcom. Uviedla, že na základe sťažnosti navrhovateľa celú záležitosť prešetroval aj
daňový úrad, ktorý tiež dospel k záveru, že nešlo o nájom bytu. ale o nájom jednej izby.
Na vysvetlenie, prečo je v záhlaví zmluvy uvedené, že ide o zmluvu podľa § 685 a nasl. OZ
uviedla, že v minulosti mala celý byt prenajatý dvom osobám a pri uzatváraní zmluvy
s navrhovateľom použila pôvodnú zmluvu, takže tam ostali ustanovenia o nájme bytu.
Zdôraznila, že to bol sám navrhovateľ, ktorý jej navrhol jednomesačnú výpovednú lehotu
bez uvedenia výpovedných dôvodov. Keďže takéto riešenie sa jej zdalo pre ňu dobré, s
týmto návrhom súhlasila...
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a
odvolacích dôvodov navrhovateľa dospel k záveru, že prvostupňový súd dostatočne zistil
skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pokiaľ ide o otázku, či ide o právny vzťah
podľa ust. § 685 a nasl. OZ.. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danom prípade nejde o nájom bytu, teda chránený nájom, od čoho odvodzoval
navrhovateľ neplatnosť výpovede. Súd prvého stupňa správne posúdil vec podľa
všeobecných ust. § 663 a nasl. OZ. Správne tiež aplikoval ust. § 677 ods. 2 OZ v spojení
s ust. § 678 OZ a na základe tohto aj dospel k správnemu právnemu záveru, že výpoveď
z nájmu danú odporkyňou navrhovateľovi dňa 31. 7. 2008 je platná, čo zakladá postup súdu
na zamietnutie návrhu navrhovateľa.
V konaní bola od začiatku sporná otázka, či sa má právny vzťah uzatvorený medzi
účastníkmi konania posudzovať podľa ust. § 663 a nasl., alebo podľa ust. § 685 a nasl. OZ.
Keďže súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade nešlo o nájom bytu a z toho
dôvodu platnosť výpovede je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení, mal sa
zaoberať aj otázkou splnenia zákonných podmienok pre prípustnosť určovacej žaloby
(existencia naliehavého právneho záujmu). Súd v rozsudku len konštatoval, že nebol daný
dôvod navrhovateľovi odoprieť súdnu ochranu.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa kladným
rozhodnutím súdu zmení právne postavenie navrhovateľa (žalobcu). V danom prípade aj
za predpokladu, že by bol navrhovateľ v konaní úspešný, by sa jeho právne postavenie
nijako nezmenilo, nakoľko takéto rozhodnutie by mu nezabezpečilo možnosť pokračovať
v nájme časti bytu. Okrem toho navrhovateľ sám uviedol, že má bývanie v Bratislave
zabezpečené a že návrh na začatie konania podal len v záujme dosiahnutia spravodlivosti
(ukončenia nájomného vzťahu podľa zákona). Preto u navrhovateľa nie je daný ani
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.“
Z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd si osvojil
skutkové i právne závery prvostupňového súdu a poukázal na to, že u sťažovateľa nebol
daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä... o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemôže byť v konaní úspešný.
Ústavný súd sa stotožňuje s dostatočne odôvodneným a z ústavného hľadiska
akceptovateľným záverom krajského súdu, že u sťažovateľa nebol daný naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe.
Táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na zamietnutie žaloby, preto ústavný súd
nepovažoval za potrebné podrobnejšie zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia krajského
súdu, ktorú sťažovateľ napáda.
Ústavný súd už len dodáva, že sťažnosť je iba pokračujúcou polemikou sťažovateľa
s právnym názorom okresného súdu a krajského súdu na posúdenie právneho vzťahu medzi
sťažovateľom a odporkyňou. Námietky sťažovateľa sú v podstate zhodné s obsahom
odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu, s ktorými sa však ústavne
akceptovateľným spôsobom vysporiadal už okresný súd, pričom krajský súd sa
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu stotožnil. Pokiaľ by mal ústavný súd
reagovať na námietky sťažovateľa, iba by opakoval to, čo sa už sťažovateľ dozvedel
z rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd sa s rozsudkami okresného súdu a krajského
súdu stotožňuje, nemá k nim čo dodať a na ich obsah odkazuje.
Z uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2014