Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 109/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., v. o. s., N., so sídlom N., zastúpenej advokátkou

JUDr. G. S., N., ktorou namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 14, čl. 46 ods. 1,

a 3 uznesením Zastupiteľstva Nitrianskeho

samosprávneho kraja č. 325/2004 z 5. októbra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H., v. o. s., N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2004 doručená sťažnosť A. H., v. o. s., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie jej základných práv podľa , , a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja

(ďalej len „zastupiteľstvo“) č. 325/2004 z 5. októbra 2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe rozsudku

Okresného súdu Šaľa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. januára 2004, ktorý

v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Cob

75/2004 z 31. marca 2004 nadobudol právoplatnosť 29. apríla 2004, podala návrh na začatie

exekučného konania. Súdna exekútorka poverená na vykonanie exekúcie vydala 9. júna

2004 v súlade s

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

upovedomenie o začatí exekúcie proti Nemocnici s poliklinikou v Š. (ďalej len

„nemocnica“) v prospech sťažovateľky o vymoženie pohľadávky v sume 209 542,30 Sk

s príslušenstvom. Nemocnica podala 24. júna 2004 návrh na zastavenie exekúcie a námietky

proti exekúcii. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2004 konanie

o námietkach nemocnice zastavil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Súdna exekútorka vydala dňa 27. 09. 2004

upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a dňa 29. 09. 2004 Exekučný príkaz

na vykonanie exekúcie z iných peňažných pohľadávok voči dlžníkom Nemocnice

s poliklinikou v Š. z titulu zmlúv o nájme nebytových priestorov.

Následne dňa 05. 10. 2004 na 35. zasadnutí Zastupiteľstva Nitrianskeho

samosprávneho kraja bola Uznesením č. 325/2004 odňatá správa nebytových priestorov

Nemocnici s poliklinikou v Š. a tým zmarené vykonanie exekúcie voči povinnej Nemocnici

s poliklinikou v Š. na uspokojenie pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného.

Listom zn. 104052/2004-FIN, zo dňa 11. 10. 2004, adresovaným súdnej exekútorke

sa Úrad nitrianskeho samosprávneho kraja vyjadril k Exekučnému príkazu,

č. k.: Ex 171/2004-4 na vykonanie exekúcie prikázaním inej pohľadávky s tým, že žiadal

upustiť od vykonania exekúcie vedenej na majetok dlžníkov povinného, Nemocnice

s poliklinikou v Š. a exekučné konanie ako neprípustné zastaviť z dôvodu, že nebytové

priestory boli odňaté povinnému a sú vo výlučnom vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho

kraja.“

Podľa sťažovateľky jej základné práva boli porušené prijatím uznesenia

zastupiteľstva č. 325/2004 z 5. októbra 2004 „ktorým sa odňala aj akákoľvek iná možnosť

uspokojenia právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky sťažovateľa, t. j. z pohľadávok, ktoré

má povinný voči tretím subjektom a to tým, že Nitriansky samosprávny kraj odňal správu

majetku povinnému“.

Sťažovateľka navrhuje, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky tejto sťažnosti

vyhovel a takto rozhodol:

1. Nitriansky samosprávny kraj prijatím uznesenia č. 325/2004, zo dňa 05. 10. 2004,

porušil právo A. H., v. o. s., zaručené v SR, že každý má spôsobilosť

mať práva, ako aj v SR, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, i v SR

že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom

a v SR, že všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

2. Nitrianskemu samosprávnemu kraju sa prikazuje bez zbytočného odkladu zrušiť

, zo dňa 05. 10. 2004, ktorým bola odňatá správa nebytových

priestorov Nemocnici s poliklinikou v Š.

3. A. H. v. o. s., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa čl. 13 ods. 8

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ktorú je Nitriansky samosprávny kraj povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyni

JUDr. G. S., Advokátska kancelária N., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. ).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak by namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že zastupiteľstvo na 35. zasadnutí

konanom 5. októbra 2004 upravilo vzájomné vzťahy Nitrianskeho samosprávneho kraja ako

vlastníka nehnuteľností a nemocnice prijatím uznesenia č. 325/2004, z výpisu ktorého

vyplýva, že: „Zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja schvaľuje a) odňatie

správy nasledovných nehnuteľností NsP Š.: - L., súp. č. 833 na parc. č. 2091/2 v celosti,

2

pozemok parc. č. 2091/2 zastavané plochy 816 mv celosti, - S., súp. č. 832 na parc. č.

2077/7 a 2077/8 v celosti, - Nemocnica s poliklinikou, súp. č. 833 na parc. č. 2079 v celosti,

2

pozemok parc. č. 2079 zastavané plochy o výmere 7251 mv celosti.“

Podľa sťažovateľky predmetným uznesením zastupiteľstva boli porušené jej základné

práva podľa , a a 3 .

Podľa každý má spôsobilosť na práva.

Citované ustanovenie garantuje fyzickým osobám a právnickým osobám

právnu subjektivitu, ktorá okrem spôsobilosti na práva zahŕňa spôsobilosť na právne

konanie (právne úkony). Spôsobilosť na práva znamená mať právnu subjektivitu, a teda byť

nositeľom práv. priznaná právna subjektivita oprávňuje právne subjekty domáhať

sa zákonnými prostriedkami svojich práv, ktoré sa jej priznávajú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením

zastupiteľstva a namietaným porušením základného práva sťažovateľky, pretože uznesenie

zastupiteľstva sa vôbec nedotklo právnej subjektivity sťažovateľky, a preto v tejto časti

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Rovnako i tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie jej základných

práv podľa a a 3 , ústavný súd odmietol ako zjavne

neopodstatnenú, pretože ani v tejto časti nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením

zastupiteľstva a namietaným porušením základných práv sťažovateľky.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa ústavný súd vychádzal zo svojej stabilnej

judikatúry, podľa ktorej k porušeniu tohto základného práva by došlo vtedy, pokiaľ by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, resp. inom orgáne Slovenskej republiky a pokiaľ by tieto orgány

odmietli konať a rozhodovať o uplatnenom práve fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(m. m. , , ).

Sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa tým,

že sa jej „odňala aj akákoľvek iná možnosť uspokojenia právoplatnej a vykonateľnej

pohľadávky“. Uvedený dôvod nezakladá žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva, reálnosť ktorého by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie

konanie.

Pokiaľ zastupiteľstvo rozhodlo v zmysle o majetku vyšších

územných celkov v znení neskorších predpisov, konalo tak v rozsahu jemu zákonom

priznanej právomoci a ústavný súd nemá dôvod a tiež oprávnenie zasahovať do tejto

právomoci.

Ústavný súd konštatuje, že podľa Exekučného poriadku je vykonanie exekúcie

prikázaním inej pohľadávky jedným z niekoľkých spôsobov výkonu exekúcie podľa § 63

ods. 1 Exekučného poriadku, preto rozhodnutie zastupiteľstva č. 325/2004 neznemožnilo

sťažovateľke pokračovať v exekúcii inými zákonom ustavenými spôsobmi exekúcie.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Článok 47 ods. 2 zaručuje právo na právnu pomoc v kvalifikovanej forme

prostredníctvom osoby s právnickým vzdelaním v každom konaní pred súdmi, inými

štátnymi orgánmi alebo orgánom verejnej správy.

So zreteľom na obsah základného práva podľa ústavný súd nevidí

žiadnu súvislosť medzi napadnutým uznesením zastupiteľstva a tvrdeným porušením čl. 47

ods. 2 , pretože k namietanému porušeniu nielen vôbec nedošlo, ale tvrdené porušenie

ani nemá žiaden reálny základ (opierajúc sa o vymedzený obsah )

v obsahu sťažnosti, ako aj jej prílohách.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovateľkou uvedená námietka, že „postavenie

sťažovateľa ako účastníka exekučného konania bolo znevýhodnené od 15. 06. 2004

schválením , ktorým nemožno pri nútenom výkone práva

siahnuť na majetok povinného – zdravotníckeho zariadenia, v danom prípade Nemocnice

s poliklinikou v Š., ako aj prijatím uznesenia Nitrianskeho samosprávneho kraja, zo dňa

05. 10. 2004, ktorým sa odňala aj akákoľvek iná možnosť uspokojenia právoplatnej

a vykonateľnej pohľadávky sťažovateľa“, nie je spôsobilá porušiť základné právo rovnosti

účastníkov v konaní podľa .

Podľa všetci účastníci konaní pred všetkými orgánmi verejnej

moci uvedenými v sú si rovní, majú rovnaké práva a povinnosti.

Podstata ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v tom, že všetci účastníci

konania pred orgánmi verejnej moci majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré

uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo

diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo

procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov je navrhovateľom

a ktorý je odporcom.

Vychádzajúc z uvedenej interpretácie a 3 a z okolností veci

sťažovateľky, ktorá namietala porušenie uvedených práv v exekučnom konaní uznesením

zastupiteľstva, ústavný súd môže len konštatovať absenciu príčinnej súvislosti medzi

namietaným uznesením zastupiteľstva a porušením označených základných práv.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok pri predbežnom prerokovaní

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa , bolo bez

právneho významu sa zaoberať ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005