Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 55/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom,

Advokátska kancelária, Perličková 26, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že „... Sťažovateľ podal na

Okresný súd Bratislava V dňa 05. 08. 2008 žalobu o neplatnosť výpovede nájmu bytu.

Na Okresnom súde Bratislava V bola žalobe priradená sp. zn. ...

Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -163 zo dňa

l6. marca 2011 doručeného sťažovateľovi 14. 04. 2011.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd Bratislava bol vo veci odvolania dva roky nečinný. Pojednávanie vo veci

odvolania nariadil až na deň 26. 03. 2013 a to až po sťažnosti sťažovateľa na nečinnosť

súdu. Rozsudkom zo dňa 26. 03. 2013 spisovej značky rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu nebol do podania tejto ústavnej

sťažnosti sťažovateľovi doručený...

Rozsudok krajského súdu, ktorý súd vyhlásil na pojednávaní sp. zn.

dňa 26. 03. 2013 nebol do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti doručený sťažovateľovi...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva P. K... na spravodlivý súdny proces a prejednanie veci v

primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných

slobôd a právo na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti bez zbytočných

prieťahov zaručené v , postupom Okresného súdu

Bratislava V vo veci spisovej značky a Krajského súdu Bratislava v konaní

boli porušené.

Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať vo veci plynule bez porušovania

základných práv sťažovateľa.

P. K. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 2000 €... ktoré mu je Okresný súd

Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

P. K. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 1000 €... ktoré mu je Krajský súd

Bratislava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť P. K. trovy právneho zastúpenia konania

o ústavnej sťažnosti.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj dohovoru, pretože „... súdy boli v rozhodovaní vo veci samej

nečinné viac ako štyri roky. Za viac ako štyri roky (viac ako dva roky okresný súd a dva

roky krajský súd) nevykonali súdy žiadny procesný a rozhodovací úkon vo veci samej, ktorý

by viedol k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, domáhajúceho sa ochrany svojich

práv a právom chránených záujmov návrhom na konanie zo dňa 05. 08. 2008.“.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

).

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde zistil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol vo veci 16. marca 2011,

proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, a spis bol predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o podanom odvolaní. Rozhodnutím okresného súdu o návrhu sťažovateľa

a odstúpením veci odvolaciemu súdu už nemohlo dochádzať k prieťahom v konaní, pretože

na konanie bol príslušným už len krajský súd.

10. Sťažovateľ ďalej uviedol, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 26. marca 2013 rozhodol vo veci tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ krajskému súdu vytýka, že sťažovateľovi nedoručil rozsudok sp. zn.

z 26. marca 2013m a tým „... neodôvodnene odďaľuje ďalší procesný

postup pri ochrane práv a oprávnených záujmov sťažovateľa...“.

11. Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutím o odvolaní krajský súd vykonal všetky

zákonom predpísané úkony a v jeho postupe už nemôže dochádzať k žiadnym prieťahom

v konaní, pretože predmetný spis aj s rozhodnutím o odvolaní postúpil okresnému súdu

22. mája 2013.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“) súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací

súd priamo. Podľa a súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd

môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo

príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj

prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Písomnosti možno

doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca

požiada.

13. Sťažovateľ 22. apríla 2013 mailom z adresy odosielateľa... požiadal krajský súd,

aby doručenie rozsudku sp. zn. z 26. marca 2013 bolo realizované buď

osobne v kancelárii krajského súdu, alebo prostredníctvom Obvodného oddelenia

Policajného zboru, Bratislava-Petržalka, Námestie Hraničiarov 1/b, na korešpondenčnú

adresu..., na ktorej preberal v priebehu súdneho konania súdne písomnosti. Okresný súd 23.

mája 2013 požiadal policajný orgán o doručenie zásielky, rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

žiadosť odstúpil na vybavenie príslušnému policajnému orgánu. Okresnému súdu bola 14.

júna 2013 doručená správa príslušného policajného orgánu, že navrhovateľ sa na adrese...

nezdržiava. Okresný súd 3. júla 2013 cez register obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že

sťažovateľ je vedený od 8. apríla 2013 bez adresy ako bezdomovec. Okresný súd ďalej

v Sociálnej poisťovni, ústredí Bratislava, zistil, že sťažovateľ je zamestnaný v spoločnosti

T., kde opakovane doručoval rozsudok odvolacieho súdu prostredníctvom policajného

orgánu. Tento 5. augusta 2013 vrátil okresnému súdu zásielku ako nedoručenú, pretože

sťažovateľ v spoločnosti T., už nepracoval.

14. Okresný súd následne z obsahu spisu zistil sťažovateľovu mailovú adresu, na

ktorú mu 28. augusta 2013 zaslal výzvu, aby sa osobne dostavil na okresný súd pre účely

prevzatia rozsudku odvolacieho súdu, a túto výzvu sťažovateľovi zopakoval ešte

11. októbra 2013. Podľa stanoviska okresného súdu mailová adresa sťažovateľa je aktuálna,

pretože sám sťažovateľ ju uviedol vo svojej sťažnosti doručenej krajskému súdu 22. júla

2013, v ktorej zároveň uviedol, aby upovedomenie o vybavení sťažnosti mu bolo doručené

na mailovú adresu...

15. Ústavný súd konštatuje, že mailová adresa, ktorú uviedol sťažovateľ v sťažnosti

podanej ústavnému súdu 16. septembra 2013 a podaní zo 17. októbra 2013, je totožná s jeho

mailovou adresou, ktorú uviedol sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi (napr.

krajskému súdu 20. júna 2013). Pozornosti ústavného súdu napokon neušla okolnosť, že

sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu 12. septembra 2013 uviedol novú

adresu na doručovanie písomností (...), ktorú už v tej dobe mohol/mal oznámiť aj

okresnému súdu.

16. Ústavný súd je v súčasnosti toho názoru, že sťažovateľ (v konaní pred ústavným

súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) svojím konaním podstatnou

mierou prispel k tomu, že rozsudok odvolacieho súdu mu nebol doteraz doručený, pretože

mailové výzvy okresného súdu zo strany sťažovateľa zostali neúčinné a novú adresu

na doručenie písomností... okresnému súdu neoznámil. Napokon sťažovateľ sám vo svojej

žiadosti všeobecným súdom oznámil, že je ochotný súdne rozhodnutie si prevziať osobne na

všeobecnom súde, ak na to bude upozornený (pozri bod 13).

15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd aj krajský súd meritórne rozhodli pred podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 () a samotný účastník konania sťažuje doručenie konečného

rozhodnutia.

16. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 , a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľa už

nerozhodoval.

17. Okrem uvedeného nebolo zistené/preukázané, že sťažovateľ vo vzťahu

ku krajskému súdu podal sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi tohto súdu. Sťažnosť

na nedoručenie rozsudku, ktorú podal sťažovateľ 20. júna 2013 krajskému súdu, nespĺňa

zákonné požiadavky, pretože nebola adresovaná predsedovi krajského súdu.

18. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19. Ústavný súd v tomto type konania inter alia vyžaduje preukázanie využitia

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podľa názoru ústavného súdu sa

podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaného zákona zásadne považuje

za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom

na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

20. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

21. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, sťažnosť by bolo potrebné odmietnuť (v časti, ktorá sa dotýka

postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ) tiež podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na

odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014