Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 514/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., S., zastúpeného spoločnosťou J., s. r. o., B., v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. E. J., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Senec v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-448/3-OVK-BH-2006-

PL (predtým postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1410/2-OVK-B2-2005-PL) a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2012 doručená sťažnosť M. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec

(ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-448/3-OVK-

BH-2006-PL (predtým postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1410/2-OVK-B2-2005-PL).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. júla 2005 došlo v meste S. k dopravnej

nehode, ktorú zapríčinil iný vodič osobného motorového vozidla a pri ktorej on a ďalší

poškodený utrpeli vážne zranenia. Na základe toho Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Bratislava II uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1410/2-OVK-B2-2005-PL z 15. augusta 2005

začalo trestné stíhanie vo veci. Podľa vyjadrenia sťažovateľa bola predmetná trestná vec

v priebehu roka 2006 postúpená okresnému riaditeľstvu, ktoré v danej veci vykonalo

procesné úkony. Vo veci boli vypočutí svedkovia, sťažovateľ a ďalší poškodený, do konania

boli pribratí znalci a 23. marca 2007 vyšetrovateľ vzniesol obvinenie účastníkovi dopravnej

nehody.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení

vyšetrovania uskutočnilo až 19. januára 2012, teda 7 rokov od spáchania skutku. Sťažovateľ

je toho názoru, že orgán činný v trestnom konaní nepostupoval tak, aby mu ako

poškodenému zaručil včasné prerokovanie jeho veci. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal

aj na to, že príslušného prokurátora Okresnej prokuratúry P. (ďalej len „okresná

prokuratúra“) žiadal o preskúmanie postupu policajta, na základe čoho prokurátor v liste

č. k. -23 z 12. novembra 2009 uznal, že vyšetrovateľ postupoval vo veci

s neodôvodnenými prieťahmi.

Sťažovateľ zároveň uviedol, že 10. septembra 2012 sa v danej trestnej veci vedenej

na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. uskutočnilo

hlavné pojednávanie, na ktorom „vzal poškodený – M. H. odpor proti Trestnému rozkazu zo

dňa 5. 3. 2012, sp. zn.: späť, v dôsledku čoho bolo predmetné trestné konanie

zastavené“.

Sťažovateľ vyslovil názor, že „nekonaním OR PZ Senec (predtým OR PZ BA II)

vo veci samej došlo v rámci trestného konania k prieťahom takej intenzity, závažnosti

a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak, ako zbytočné prieťahy“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ustanovenia a právo na prejednanie veci súdom

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1, prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení Protokolov č. 3, 5 a 8 postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Senec pod sp. zn.: ČVS: ORP-448/3-OVK-BH-2006-PL (predtým

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní pod sp. zn.:

ČVS: ORP-1410/2-OVK-B2-2005-PL ) bolo porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,00 Eur (slovom

sedemtisíc eur), ktoré je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec povinné zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám sťažovateľa.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Senec je povinné spoločne a nerozdielne

uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 Eur na účet právneho

zástupcu sťažovateľa, J., s. r. o., B., zast.: JUDr. E. J. - advokát do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-443/3-OVK-BH-2006-PL (predtým postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: ORP-1410/2-OVK-B2-2005-PL), v rámci ktorého bol v procesnom

postavení poškodeného, došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd zistil, že predmetné trestné

konanie, ktorému na okresnom riaditeľstve bola neskôr pridelená spisová značka

ČVS: ORP-423/OJP-SC-2010 (predtým ČVS: ORP-443/3-OVK-BH-2006-PL a ČVS: ORP-

1410/2-OVK-B2-2005-PL), sa na uvedenom orgáne verejnej moci skončilo 2. februára

2012, a to podaním návrhu na podanie obžaloby.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , )

vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“; rozhodnutie Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005) a týkajúca sa

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

). Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).

V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého došlo k vzneseniu obvinenia

konkrétnej osobe, sťažovateľ zastával procesné postavenie svedka – poškodeného, a preto

s poukazom na judikatúru ústavného súdu a ESĽP mohol v relevantnom čase profitovať

zo záruk podľa a podľa dohovoru.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva (práva) došlo alebo porušenie

v tomto čase ešte trvalo.

Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva bola ústavnému súdu doručená

až 24. septembra 2012, teda po uplynutí viac ako 7 mesiacov od vtedy, ako došlo zo strany

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva k predloženiu návrhu na podanie obžaloby okresnej

prokuratúre (2. februára 2012). To znamená, že v čase podania sťažnosti už okresné

riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci konať.

Sťažovateľ tvrdil, že prípravné konanie, v rámci ktorého došlo aj k vzneseniu

obvinenia konkrétnej osobe (23. marca 2007), trvalo takmer 7 rokov. V nadväznosti

na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva

v relevantnom čase, teda v časovo ohraničenom období (od vznesenia obvinenia konkrétnej

osobe), počas ktorého prebiehalo „v jeho veci“ prípravné konanie. Spracovaním

a predložením návrhu na podanie obžaloby okresnej prokuratúre okresné riaditeľstvo totiž

vykonalo všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty dotknutých osôb

a svoju úlohu v tomto smere splnilo.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru

ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne

napr. , , , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012