Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 356/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta

2015 predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M., KRAUS & PARTNERS,

s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a 2 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2015

doručená sťažnosť a 10. augusta 2015 jej doplnenie

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 2 a (ďalej len „“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000 (ďalej len „namietaný postup“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako poškodený na generálnej

prokuratúre podnet pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý bol odložený

ako nedôvodný.

Na základe podnetov sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov

činných v trestnom konaní v danej trestnej veci prokurátor generálnej prokuratúry listom

sp. zn. IV/1 Gn 3101/06 z 11. júla 2007 oznámil, že Krajská prokuratúra v Bratislave bude

vyrozumená, aby zabezpečila ďalšie konanie. Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava okolie listom z 5. novembra 2007 sťažovateľovi oznámil

začatie trestného stíhania. Dňa 4. augusta 2008 bolo predmetné trestné stíhanie zastavené

z dôvodu, že je nepochybné, že skutok sa nestal. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal

20. augusta 2008 sťažnosť, ktorá bola dozorujúcou prokurátorkou Okresnej prokuratúry

Bratislava III zamietnutá.

Na základe podnetu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúcej

prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline

v liste z 27. januára 2009 dospel k záveru, že trestné stíhanie bolo zastavené predčasne.

Listom z 5. marca 2009 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava okolie

sťažovateľovi oznámené, že 4. marca 2009 bolo v tej istej trestnej veci začaté trestné

stíhanie. Trestná vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Senec,

následne vo veci opätovne konalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava okolie.

Sťažovateľ podal opätovne podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava okolie, ktorý bol vybavený Okresnou prokuratúrou

Bratislava III listom č. k. z 30. mája 2013, v ktorom boli konštatované

neopodstatnené prieťahy v konaní. Trestné konanie bolo opätovne zastavené uznesením z

18. apríla 2013, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. Dozorujúca prokurátorka Okresnej

prokuratúry Bratislava III uznesením z 26. augusta 2014 rozhodla o zamietnutí jeho

sťažnosti ako nedôvodnej. Krajská prokuratúra v Žiline sa pri preskúmaní postupu orgánov

činných v trestnom konaní na základe podnetu sťažovateľa stotožnila s postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava III, a preto listom sp. zn. 1 KPt 234/14/110 z 30. novembra 2014

podnet sťažovateľa odložila.

Nesúhlasiac s vybavením podnetu Krajskou prokuratúrou v Žiline podal sťažovateľ

opakovaný podnet (datovaný 4. februára 2015) generálnej prokuratúre, v ktorom žiadal

o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava okolie, dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III, ako aj

Krajskej prokuratúry v Žiline. Listom generálnej prokuratúry sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000

zo 7. mája 2015 bol sťažovateľ vyrozumený, že generálna prokuratúra sa stotožňuje

s postupom podriadených prokuratúr.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodil okrem iného najmä takto:

„Bol porušený č1. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv, každý sa môže

domáhať ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne. V tejto veci nekonal nezávislý orgán, pretože

úmyselne nerešpektoval všetky dôkazy a už vopred vedel, akým spôsobom bude vec

ukončená. Tento právny názor osvedčuje aj postup polície, ktorá niekoľkokrát zastavila

trestné stíhanie. Na zásah sťažovateľa u nadriadených orgánov bolo v konaní s veľkými

prieťahmi ďalej pokračované.

SR v , 2 zakotvuje právo sťažovateľa, aby sa vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a bolo umožnené, aby sa

sťažovateľ mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo nebolo

sťažovateľovi umožnené využiť.

Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom

a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov

v občianskoprávnom a inom konaní. Len za splnenia tejto podmienky môže prísť

k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom

na súdnu a inú právnu ochranu občanov.

Sťažovateľ je v právnej neistote, nekonaním a stálymi prieťahmi polície a prokuratúry

sa zasiahlo do jeho ústavných práv. Zbytočnými prieťahmi bolo porušené právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR

a ESĽP, ktorý posudzuje konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov ako konanie s neprimeranými

prieťahmi.

Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov , a tento účel

možno dosiahnuť aj právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná

, .

Sťažovateľ v náväznosti na Listinu základných práv a slobôd ako poškodený trestnou

činnosťou sa podľa čl. 36 ods. 1 domáha svojho práva a podľa ods. 3 má právo na náhradu

škody nesprávnym úradným postupom, zbytočnými prieťahmi.

Zdôvodňujúc ale, že štátne orgány poskytnú ochranu plynúcu z SR, tak

že postupujú v konám sú viazané procesno právnymi a hmotno právnymi predpismi,

dodržovanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu . Ústavnosť konania

orgánov verejnej moci teda predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa

takéto konanie uskutočňuje koná nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených

prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne

upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci, , ,

.

Sťažovateľ zastáva názor, že neukončením konania po dobu deväť rokov odkedy bol

podaný návrh, si vyžaduje vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarovanie porušenia

ústavného práva sťažovateľa a preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške

10.000, €. V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty,

ktorý trvá deväť rokov a vzhľadom na správanie orgánov prokuratúry a polície, tvrdenie že

prijali opatrenia aby prieťahy neboli, bolo neúčinné, vo veci sa transparentne nekonalo,

naopak preukázala sa arogancia verejnej moci a ukázala svoju moc, konanie zastavila.

Nedošlo k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate

zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48

ods. 2 a v , 2 postupom Generálnej prokuratúry SR

v konaní č. IV/6/GPt 21/15/1000 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000, €..., ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...

4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom,

advokátom, sa priznávajú trovy konania trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €,

ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

).

Tvrdenia o porušení iných ustanovení alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré

sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojou

judikatúrou iba za súčasť argumentácie sťažovateľa, ktorej posúdením sa samostatne

nezaoberá (, , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 1

a 2 , ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom generálnej prokuratúry v súvislosti

s vybavením jeho opakovaného podnetu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , )

vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len

„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],

ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže

domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, ). Až vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je teda tým

momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu

proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,

na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle .

V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého nedošlo k vzneseniu obvinenia

konkrétnej osobe, je sťažovateľ v procesnom postavení svedka – poškodeného, a preto

s poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemohol „profitovať“ zo záruk

podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

ústavný súd túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohto

dôvodu podľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods.

1 a 2 namietaným postupom generálnej prokuratúry.

Podľa každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa odseku 2 tohto článku

každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 47

ods. 1 a 2 ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu k týmto označeným základným právam

absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle

napriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdom aj

seba samého zastupuje.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015