Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 356/2015
PDF · 380.36 KB
No categories available
I. ÚS 356/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta
2015 predbežne prerokoval sťažnosť
zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M., KRAUS & PARTNERS,
s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2015
doručená sťažnosť a 10. augusta 2015 jej doplnenie
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000 (ďalej len „namietaný postup“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako poškodený na generálnej
prokuratúre podnet pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý bol odložený
ako nedôvodný.
Na základe podnetov sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov
činných v trestnom konaní v danej trestnej veci prokurátor generálnej prokuratúry listom
sp. zn. IV/1 Gn 3101/06 z 11. júla 2007 oznámil, že Krajská prokuratúra v Bratislave bude
vyrozumená, aby zabezpečila ďalšie konanie. Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava okolie listom z 5. novembra 2007 sťažovateľovi oznámil
začatie trestného stíhania. Dňa 4. augusta 2008 bolo predmetné trestné stíhanie zastavené
z dôvodu, že je nepochybné, že skutok sa nestal. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal
20. augusta 2008 sťažnosť, ktorá bola dozorujúcou prokurátorkou Okresnej prokuratúry
Bratislava III zamietnutá.
Na základe podnetu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúcej
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline
v liste z 27. januára 2009 dospel k záveru, že trestné stíhanie bolo zastavené predčasne.
Listom z 5. marca 2009 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava okolie
sťažovateľovi oznámené, že 4. marca 2009 bolo v tej istej trestnej veci začaté trestné
stíhanie. Trestná vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Senec,
následne vo veci opätovne konalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava okolie.
Sťažovateľ podal opätovne podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava okolie, ktorý bol vybavený Okresnou prokuratúrou
Bratislava III listom č. k. 4 Pv 241/13 13 z 30. mája 2013, v ktorom boli konštatované
neopodstatnené prieťahy v konaní. Trestné konanie bolo opätovne zastavené uznesením z
18. apríla 2013, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. Dozorujúca prokurátorka Okresnej
prokuratúry Bratislava III uznesením z 26. augusta 2014 rozhodla o zamietnutí jeho
sťažnosti ako nedôvodnej. Krajská prokuratúra v Žiline sa pri preskúmaní postupu orgánov
činných v trestnom konaní na základe podnetu sťažovateľa stotožnila s postupom Okresnej
prokuratúry Bratislava III, a preto listom sp. zn. 1 KPt 234/14/110 z 30. novembra 2014
podnet sťažovateľa odložila.
Nesúhlasiac s vybavením podnetu Krajskou prokuratúrou v Žiline podal sťažovateľ
opakovaný podnet (datovaný 4. februára 2015) generálnej prokuratúre, v ktorom žiadal
o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava okolie, dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III, ako aj
Krajskej prokuratúry v Žiline. Listom generálnej prokuratúry sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000
zo 7. mája 2015 bol sťažovateľ vyrozumený, že generálna prokuratúra sa stotožňuje
s postupom podriadených prokuratúr.
Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodil okrem iného najmä takto:
„Bol porušený č1. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv, každý sa môže
domáhať ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v určených prípadoch na inom orgáne. V tejto veci nekonal nezávislý orgán, pretože
úmyselne nerešpektoval všetky dôkazy a už vopred vedel, akým spôsobom bude vec
ukončená. Tento právny názor osvedčuje aj postup polície, ktorá niekoľkokrát zastavila
trestné stíhanie. Na zásah sťažovateľa u nadriadených orgánov bolo v konaní s veľkými
prieťahmi ďalej pokračované.
Ústava SR v čl. 48 ods. 1, 2 zakotvuje právo sťažovateľa, aby sa vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a bolo umožnené, aby sa
sťažovateľ mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo nebolo
sťažovateľovi umožnené využiť.
Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom
a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov
v občianskoprávnom a inom konaní. Len za splnenia tejto podmienky môže prísť
k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom
na súdnu a inú právnu ochranu občanov.
Sťažovateľ je v právnej neistote, nekonaním a stálymi prieťahmi polície a prokuratúry
sa zasiahlo do jeho ústavných práv. Zbytočnými prieťahmi bolo porušené právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR
a ESĽP, ktorý posudzuje konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov ako konanie s neprimeranými
prieťahmi.
Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov II. US 61/98, IV. US 59/03 a tento účel
možno dosiahnuť aj právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná
Sťažovateľ v náväznosti na Listinu základných práv a slobôd ako poškodený trestnou
činnosťou sa podľa čl. 36 ods. 1 domáha svojho práva a podľa ods. 3 má právo na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom, zbytočnými prieťahmi.
Zdôvodňujúc ale, že štátne orgány poskytnú ochranu plynúcu z čl. 46 Ústavy SR, tak
že postupujú v konám sú viazané procesno právnymi a hmotno právnymi predpismi,
dodržovanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu I. US 4/94. Ústavnosť konania
orgánov verejnej moci teda predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa
takéto konanie uskutočňuje koná nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených
prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne
upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci, II. US 9/00, II.US 143/2,
Sťažovateľ zastáva názor, že neukončením konania po dobu deväť rokov odkedy bol
podaný návrh, si vyžaduje vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarovanie porušenia
ústavného práva sťažovateľa a preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške
10.000, €. V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty,
ktorý trvá deväť rokov a vzhľadom na správanie orgánov prokuratúry a polície, tvrdenie že
prijali opatrenia aby prieťahy neboli, bolo neúčinné, vo veci sa transparentne nekonalo,
naopak preukázala sa arogancia verejnej moci a ukázala svoju moc, konanie zastavila.
Nedošlo k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate
zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48
ods. 2 a v čl. 47 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR
v konaní č. IV/6/GPt 21/15/1000 porušené bolo.
2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000, €..., ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...
4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom,
advokátom, sa priznávajú trovy konania trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €,
ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.
Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2
ústavy).
Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré
sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojou
judikatúrou iba za súčasť argumentácie sťažovateľa, ktorej posúdením sa samostatne
nezaoberá (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 1
a 2 ústavy, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry v súvislosti
s vybavením jeho opakovaného podnetu.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06)
vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len
„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],
ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku
protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci
trestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže
domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07,
II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je teda tým
momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu
proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,
na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého nedošlo k vzneseniu obvinenia
konkrétnej osobe, je sťažovateľ v procesnom postavení svedka – poškodeného, a preto
s poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemohol „profitovať“ zo záruk
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohto
dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 286/2011).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods.
1 a 2 ústavy namietaným postupom generálnej prokuratúry.
Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa odseku 2 tohto článku
každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 47
ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu k týmto označeným základným právam
absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde
napriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdom aj
seba samého zastupuje.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015