Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 157/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej

v konaní o sťažnosti Ing. E. K., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci

porušenia jej základného práva podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. E. K. podľa

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní:

a) vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o ,

b) vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000,-- Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť Ing. E. K. trovy konania vo

výške 12 000,-- Sk (slovom dvanásťtisíc slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia na účet advokátky JUDr. V. D., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. augusta

2002 doručené podanie Ing. E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., označené ako

„Návrh vo veci porušovania základných ľudských práv a slobôd v konaniach

a OS Bratislava III v zmysle Novely SR platnej od 1. 1. 2002“.

Sťažovateľka podanie na výzvu ústavného súdu doplnila o splnomocnenie pre advokátku

JUDr. V. D., B., na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľka namietala zbytočné prieťahy v konaniach vedených na Okresnom súde

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. a , v dôsledku

čoho požiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie „nariadil OS

Bratislava III neodkladne meritórne rozhodnúť vo veciach a , aby

byt, ktorý užívam 32. rok, bol bez ďalších prieťahov prevedený do môjho osobného

vlastníctva a zaviazal súd uhradiť mi primeranú nemajetkovú aj majetkovú ujmu, spôsobenú

mi nedôvodnými prieťahmi v cit. konaniach“. V liste doručenom ústavnému súdu

9. septembra 2002 vyčíslila právna zástupkyňa majetkovú ujmu na sumu 400 000,-- Sk

a nemajetkovú ujmu na 200 000,-- Sk.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky 25. septembra 2002 predbežne prerokoval na

svojom neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

citovaného zákona. Pretože existenciu takýchto dôvodov nezistil, rozhodol o jej prijatí na

ďalšie konanie.

K prijatej sťažnosti sťažovateľky sa podľa

listom z 22. októbra 2002 vyjadril podpredseda Okresného súdu Bratislava III

(Spr. 3570/02), ktorý uviedol:

„... oznamujem Vám, že spis veci sp. zn. bol dňa 16. 05. 2002 predložený

Krajskému súdu v Bratislave, ktorý rozhoduje o odvolaní sťažovateľky zo dňa 18. 12. 2001

smerujúce proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 11. 10. 2001. Vec prejednáva

a rozhoduje sudkyňa JUDr. V. M.

Po vrátení spisu veci odvolacím súdom Vám obratom zašlem vyjadrenie k sťažnosti

spolu so spisom veci.

Vec sp. zn. prejednáva a rozhoduje sudkyňa prom. práv. M. B., ktorá

bude na Okresnom súde Bratislava III pôsobiť zrejme už len do konca roku 2002. Tento

týždeň bola hospitalizovaná. K 30. 9. 2002 mala v súdnom oddelení 539 nevybavených vecí.

Sudkyňa vec prejednáva a rozhoduje od 05. 10. 1998.

Čo sa týka samotnej sťažnosti musím v prvom rade poukázať na to, že samozrejme

nie je v poriadku, ak súdne konanie trvá takmer sedem rokov, vec však prejednávali

a rozhodovali traja sudcovia (JUDr. F., JUDr. K. a prom. práv. M. B.), čo určite tiež

prispelo k dĺžke konania.

Je pravdou, že v konaní boli určité zdržania, bol tam prieťah v období od 02. 02.

1998 do 11. 03. 1999, ale celkovú dĺžku konania spôsobila i navrhovateľka, resp. jej

zástupkyňa svojimi podaniami týkajúcimi sa okruhu účastníkov i samotného predmetu

konania.

K namietavému nerozhodnutiu o návrhu na spojenie oboch vecí (sp. zn.

a sp. zn. ) zastávam názor, že súd nemá povinnosť o tom rozhodnúť.“

Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania,

ústavný súd vo veci sťažnosti sťažovateľky konal a rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v (ďalej len

„ústava“), podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...“, postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach sp. zn.

a .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred Okresným súdom Bratislava III ústavný súd

zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

Zbytočné prieťahy v konaní sp. zn.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu Okresného súdu Bratislava III zistil, že predmetom konania vedeného pod sp. zn.

bol pôvodne návrh sťažovateľky na vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu

bytu (pre údajné nedoplatky na nájomnom), ktorý však v priebehu konania postupne

zmenila na žalobu o odstránenie závad v byte a napokon na návrh na 10 % + 30 % zľavu

z kúpnej ceny bytu pri prevode bytu do jej vlastníctva. Hoci samotné návrhy sťažovateľky

nemožno považovať za právne a ani fakticky zložité, k zmenám predmetu konania pred

Okresným súdom Bratislava III sp. zn. dochádzalo na základe jej návrhov vždy

až po určitej etape procesného konania, resp. rozpracovania jej pôvodného

(predchádzajúceho) návrhu, ktorý napokon buď vzala späť, alebo zmenila. V dôsledku

takéhoto postupu sťažovateľky sa vec vedená pod sp. zn. stávala procesne

komplikovanou, pretože niesla so sebou potrebu reagovať na rôzne návrhy sťažovateľky,

čím sa odďaľovala doba meritórneho rozhodovania okresného súdu. Dobu takéhoto

„procesného prispôsobovania“ sa viacerým pozmeňujúcim návrhom sťažovateľky nemožno

pričítať na vrub Okresného súdu Bratislava III, ktorý na ne zodpovedajúcim spôsobom

reagoval.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľky ako jeho účastníčky.

Hoci ústavný súd na jednej strane konštatuje sťažovateľkin aktívny prístup k súdnemu

konaniu a záujem oň (pravidelné nahliadanie do súdneho spisu, resp. jej právnou

zástupkyňou), na druhej strane zistil, že doterajšia doba konania bola výrazne ovplyvnená

jej úkonmi, ktoré vyvolávali potrebu, aby na ne okresný súd primerane procesne reagoval.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že postup sťažovateľky možno v tomto

smere charakterizovať v troch základných rovinách – stále spresňovanie predmetu konania

počas celej doby konania, spresňovanie označenia odporcov, ako aj vedľajších účastníkov

konania a jej nakladanie s vlastnými návrhmi a žiadosťami o spojenie konania s inými

konaniami pred Okresným súdom Bratislava III.

V okolnostiach prípadu potom ústavný súd zistil, že pôvodný návrh podaný

sťažovateľkou Okresnému súdu Bratislava III sa týkal vyslovenia neplatnosti výpovede

z nájmu bytu a splnenia povinností súvisiacich s opravami v byte. Sťažovateľka mení po

prvýkrát žalobný návrh 12. augusta 1996, tento na výzvu okresného súdu spresňuje

4. septembra 1996, domáha sa spojenia veci s konaním sp. zn. a časť žaloby

vyčleniť na samostatné konanie. Následne 9. decembra 1996 zobrala sťažovateľka svoj

návrh späť v časti týkajúcej sa vyslovenia neplatnosti výpovede žalovaného z nájmu bytu,

ale na pojednávaní 23. apríla 1997 účastníci zhodne navrhli, aby súd vylúčil na samostatné

konanie časť žalobného petitu, ktorá sa týka vyslovenia neplatnosti výpovede dohody

o nájme bytu, o čom súd aj rozhodol (hoci konanie o uvedenom návrhu už na súde

prebiehalo pod sp. zn. ). Vo veci sp. zn. sa tak ďalej koná iba

o odstránení závad v byte. Ďalšie obdobie je ujasňovaním predmetu konania a odporcu,

pričom v čase od 2. februára 1998 do 18. februára 1999 a od 13. júna 2000 do 21. februára

2001 súd vo veci neurobil žiaden úkon. Právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný

súd, aby odstránil procesné pochybenia a ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva.

Zároveň ale uviedla, že už netrvá na vykonaní opráv v byte (s odvolaním sa na konanie vo

veci sp. zn. ), ale domáha sa 30 % zľavy z ceny bytu pri jeho prevode do

vlastníctva. Na výzvu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne spresňuje žalobný návrh 23. apríla 2001 tak, že žalovaný je povinný poskytnúť

žalobkyni (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľke) zľavu z ceny bytu vo výške 10 %

za trvale zhoršenú kvalitu bytu a 30 % za havarijný technický stav a trvá na spojení vecí

sp. zn. a sp. zn. . Dňa 10. októbra 2001 čiastočne berie svoju žalobu

späť.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa bol Okresný súd Bratislava III nútený zaoberať, boli

úkony sťažovateľky týkajúce sa presného označenia žalovanej strany v konaní a zmien na

strane žalovanej strany, ako aj vedľajšieho účastníka konania a pod. Z predloženého

súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka opakovane menila označenie odporcov

a po tom, čo okresný súd jej žiadosti vyhovel, následne žiadala ďalšie zmeny v osobe

odporcov, resp. vedľajších účastníkov konania. Pôvodný návrh smeroval voči starostovi

mestskej časti Bratislava – Rača, ktorý bol neskôr zmenený 12. augusta 1996, keď

sťažovateľka za žalovaného popri starostovi mestskej časti Bratislava – Rača označila aj

Bytofond, podnik mestskej časti Bratislava – Rača, ktorý okresný súd pribral do konania na

strane odporcu. Následne po námietke uplatnenej žalovaným, že Bytofond Rača nemá

právnu subjektivitu, upravuje 16. mája 1997 sťažovateľka názov žalovaného na mestskú

časť Bratislava – Rača, zastúpenú Bytofondom Rača. Po uplatnených námietkach odporcu

v I. a II. rade okresný súd 28. júla 1997 ustálil, že na miesto odporcu nastúpi mestská časť

Bratislava – Rača a následne 13. októbra 1997 bol do konania ako vedľajší účastník pribratý

Bytofond Rača, ktorý sťažovateľka 26. novembra 1999 zase žiada vylúčiť z konania.

Naposledy 10. októbra 2001 zobrala v mene sťažovateľky jej právna zástupkyňa žalobu

voči starostovi mestskej časti Bratislava – Rača späť. Opakované zmeny uskutočnené

sťažovateľkou v predmete konania a označovaní odporcov viedli k tomu, že okresný súd

vyzýva 29. novembra 2001 žalobkyňu, aby podrobne špecifikovala okruh účastníkov

a súčasný predmet sporu, na akom právnom základe a proti komu smeruje. Ďalším

postupom sťažovateľky boli jej opakované žiadosti o spojenie veci sp. zn.

s ďalšími označenými konaniami a následné „odpájanie“ týchto vecí, ďalej späťvzatie

a čiastočné späťvzatie svojich vlastných návrhov, pri nariadených pojednávaniach

(v priebehu roku 1997) jej opakované žiadosti o ich odročenie a pod.

Hoci ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky zobral do úvahy, že ako

účastníčka súdneho konania nesporne má právo na tie procesné úkony, ktoré v jeho

doterajšom priebehu urobila, vzhľadom na ich povahu, intenzitu a dobu uplatňovania

konštatoval ich významný dopad na samotný predmet konania a určenie jeho účastníkov,

a tým aj na dobu doterajšieho priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho jeho dĺžku možno

v rozhodujúcej miere pričítať práve na vrub sťažovateľke. Je tiež zjavné, že viaceré zmeny

predmetu konania uskutočnené na návrh sťažovateľky bránili sústredenému postupu súdu

pri rozhodovaní vo veci samej.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup Okresného súdu Bratislava III v konaní

sp. zn. . Hoci ústavný súd zistil, že v období od 2. februára 1998 do 18. februára

1999 a od 13. júna 2000 do 21. februára 2001 okresný súd nekonal, a takéto obdobie našiel

aj od októbra 2002 do marca 2003, vzhľadom na rozhodujúci podiel sťažovateľky na

doterajšej dobe konania v jej veci, ako aj viaceré zmeny predmetu konania, ktoré bránili

meritórnemu rozhodnutiu súdu v rozumnej dobe, rozhodol, že uvedené obdobia nemožno

posudzovať ako prieťahy v konaní, ktoré by porušovali základné právo sťažovateľky podľa

.

Zbytočné prieťahy v konaní sp. zn.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci vedenej pod sp. zn. ,

ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj zadováženého súdneho spisu zistil, že

predmetom uvedeného konania je jej žaloba o splnenie povinnosti žalovaného (mestskej

časti Bratislava – Rača) týkajúcej sa prevodu bytu do jej vlastníctva. Vec skutkovo a právne

súvisí s konaním sp. zn. , keďže aj v tomto konaní sa riešia právne otázky

spojené s užívaním bytu sťažovateľkou. Podobne ako v konaní sp. zn. ústavný

súd konštatoval, že nejde o vec právne alebo fakticky zložitú, ktorá by pri sústredenom

postupe súdu nemohla byť rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, táto vystupovala aktívne, nahliadala do spisu,

bola zastúpená právnou zástupkyňou a jej procesné úkony výrazne neprispievali k doterajšej

dobe konania pred Okresným súdom Bratislava III. V záujme procesnej ekonomiky (a teda

aj urýchlenia konania) podala právna zástupkyňa sťažovateľky 18. apríla 2000 okresnému

súdu návrh na spojenie vecí sp. zn. a , „nakoľko ide o rovnakých

účastníkov konania a rovnaký predmet konania byt 24 v dome B. a veci spolu skutkovo

súvisia“.

3. Postup súdu bol tretím kritériom, ktoré ústavný súd zohľadňoval pri zisťovaní, či

v konaní sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Na rozdiel od konania

sp. zn. Okresný súd Bratislava III nebol konfrontovaný s početnými

a rôznorodými procesnými návrhmi sťažovateľky, na ktoré by bolo potrebné reagovať. Zo

zadováženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že v konaní sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom v konaní spôsobeným nečinnosťou okresného súdu, hoci jeho

ďalšiemu postupu nebránili zákonné prekážky. V okolnostiach prípadu ústavný súd zistil, že

od podania návrhu v júli 1997 sa vo veci uskutočnili iba dve pojednávania, pričom prvé

pojednávanie vo veci (od jeho začatia 29. júla 1997) bolo nariadené až na 29. marec 2001,

t. j. po 3 rokoch a 8 mesiacoch. Ani na tomto a ani na druhom pojednávaní 11. októbra 2001

okresný súd vo veci meritórne nekonal, ale, naopak, prerušil ho podľa § 109 ods. 2

vzhľadom na očakávaný výsledok konania vo veci sp. zn.

. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave toto uznesenie

zrušil ( z 30. augusta 2002), pričom v odôvodnení uviedol: „konania

a možno spojiť na spoločné konanie“.

Keďže v konaní sp. zn. ústavný súd zistil, že od roku 1997 vo veci samej

Okresný súd Bratislava III nekonal, hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka,

rozhodol, že došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa v zmysle

prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

2. Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa : „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.“ Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 600 000,--

Sk, ktoré jej právna zástupkyňa odôvodnila podaním z 10. októbra 2002, v ktorom uviedla:

„... sa z dôvodu, že OS Bratislava III spôsobil v konaniach a už

6 rokov trvajúci nedôvodný prieťah, v zast. svojej klientky domáham za každý rok nečinnosti

súdu finančného zadosťučinenia 100.000 Sk, spolu 600.000 Sk, pretože svojou nečinnosťou

súd nielen porušil právo mojej klientky na spravodlivý súdny proces, ale pripravuje ju aj

o zákonný nárok na vlastníctvo bytu.“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby v označenom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľky podľa nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho

právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu konania Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn.

, berúc do úvahy, že sťažovateľka sa o predĺženie doby tohto konania výrazne

nepričinila, a zohľadňujúc aj konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky

a povahy konania, ako aj pocitu neistoty a tiež naplnenie princípu spravodlivosti ústavný

súd považoval priznanie sumy 40 000,-- Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Advokátka JUDr. V. D.

vyčíslila trovy právneho zastúpenia za tri úkony sumou 32 310,-- Sk. Ústavný súd pri

stanovení výšky trov právneho zastúpenia postupoval podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom vychádzal

z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

I. polrok 2001, ktorá bola 11 963,-- Sk. Náhrada bola priznaná za tri úkony po 3 900,-- Sk

a po 100,-- Sk režijný paušál v celkovej čiastke 12 000,-- Sk.

Trovy konania je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003