Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 89/2016
PDF · 368.06 KB
No categories available
II. ÚS 89/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Dudášom,
Advokátska kancelária, Kuklovská 2, Bratislava (predtým zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 152/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 152/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 152/2008
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie
Kraus&Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 89/2016-9 zo 4. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 152/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. K skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:
„Sťažovateľka aj právny zástupca sťažovateľky žiadajú od výsluchu sťažovateľky
a jej právneho zástupcu v zmysle § 30 ods. 2 zák.č.38/1993 Z. z. upustiť, nakoľko od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(...) Sťažovateľka, vtedy ešte sudkyňa Okresného súdu Bratislava I, podala dňa
8.9.2008 na Okresný súd Bratislava 1 žalobný návrh, ktorý sa vedie pod sp. zn.
14C 152/2008. Hoci od podania návrhu uplynulo 7 rokov vo veci do dnešného dňa nebolo
vytýčené ani jedno pojednávanie, hoci vec je reštančná, vo veci sú prieťahy, nekoná sa
efektívne, v súlade s § 6 O.s.p. (§ 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.)
Sudca dňa 11.3.2010 vzniesol námietku zaujatosti, čo je neefektívny úkon, pretože
napriek tomu, že existuje bohatá judikatúra ESĽP, ako aj judikatúra ÚS SR, či Rozhodnutie
č. 21 Najvyššieho súdu SR z 30.4.2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009, že nie je sudca bez existencie
objektívnych skutočností vylúčený z prejednávania veci, nenáležite a bez vyjadrenia ďalších
sudcov predložil súd spis Krajskému súdu. Krajský súd musel spis vrátiť na doplnenie, kde
vyslovil aj názor o nestrannosti sudcov a o vylúčení sudcov len na základe reálneho
objektívneho hľadiska. Napriek tomu bola vec predložená opätovne dňa 14.6.2010
Krajskému súdu. Krajský súd v Bratislave rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania veci. Konanie sa napriek vyššie uvedenému, zbytočne predĺžilo.
Sťažovateľka dňa 26.11.2009 podala vo veci návrh(...) o rozšírenie ďalšieho
žalovaného a o 184.617.- eur v zmysle § 92 O.s.p. a podľa odseku 5 je potrebné rozhodnúť
do 30 dní. Od podania návrhu na rozšírenie o ďalšieho účastníka uplynulo viac ako 3 roky
kým súd v zmysle § 92 ods. 5 rozhodol.
Súdny poplatok sťažovateľka zaplatila ihneď ako bola súdom vyzvaná pod následkom
zastavenia konania a súd bol povinný v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. nariadiť
pojednávanie do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku, hoci už uplynulo od
zaplatenia súdneho poplatku 6 rokov a od podania návrhu uplynulo 7 rokov, nebolo ešte ani
jedno pojednávanie vytýčené. (...)
Sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť Spr. 2012/2013 na
konanie pre prieťahy, ktorá bola vybavená tak, že sa nezistili subjektívne prieťahy,
v oddelení je veľa vecí a nejde o vec v zmysle Rozvrhu práce osobitnej či výnimočnej
prednosti. Zákon č. 71/1992 v § 10 ods. 1 jednoznačne ustanovuje pre všetky veci, v ktorých
bol zaplatený súdny poplatok, nariadiť pojednávanie sa musí do 2 mesiacov od zaplatenia
súdneho poplatku. Podanie sťažnosti sťažovateľkou neviedlo k žiadnej náprave. (...)
Vo veci 14C 152/2008, ktorá je reštančná, sedemročná, nebolo nariadené ani jedno
pojednávanie, napriek zaplateniu súdneho poplatku, vo veci sa nekoná, nepomohlo ani
uplatnenie sťažnosti na prieťahy, hoci Predseda súdu ešte 15.2.2013 prisľúbil sťažovateľke,
že pristúpil k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia a v prípade
potreby zabezpečí vykonanie potrebných opatrení na to aby k vzniku v konaní zo strany
súdu nedošlo. O uvedenej skutočnosti vraj boli oboznámení aj zákonný sudca a vyšší súdny
úradník, ktorých mala požiadať, aby vo veci konali bez prieťahov. Od odpovedi na sťažnosť
uplynuli ďalšie dva roky, a vo veci nie je žiaden relevantný úkon. Už som odišla aj do
starobného dôchodku a svoje nároky vyplývajúce z bývalej funkcie sudkyne nemám stále
doriešené, neustále sa porušuje ústavné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nejde o náročnú vec, nakoľko vo veci vyjadril svoj právny názor aj
Ústavný súd SR, vo veci sú právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k.
18C 58/2007, 25C 1/2010 a ďalšie.
Sťažovateľka je v právnej neistote, nekonaním súdu sa zasiahlo do jej ústavných
práv. V súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zák. č. 38/1993 Z. z. sťažovateľka má za
to, že Okresný súd Bratislava I svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné
prieťahy a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu
SR. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98, IV. ÚS 59/03) a tento účel možno
dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná
Sťažovateľka zastáva názor, že nenariadením ani jedného pojednávania za dobu 7
rokov (hoci konanie nebolo prerušené) si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako
je len deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľky a preto žiada sťažovateľka
finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- eur. V uvedenom konaní vznikli zbytočné
prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá siedmy rok a vzhľadom na správanie
sa súdu, tvrdenie predsedu súdu, že prijal opatrenie, aby prieťahy neboli, je neúčinné,
vo veci sa vôbec nekoná a nie je možné ani predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav
právnej neistoty sťažovateľky odstráni.
Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom
a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov
v občianskoprávnom a inom konaní. Len za splnenia tejto podmienky môže prísť
k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na
súdnu a inú právnu ochranu občanov. Sťažovateľka má za preukázané že nečinnosť súdu,
nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania za sedem rokov, hoci mal vytýčiť termín
pojednávania v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho
poplatku, ako aj 15 mesačná nečinnosť potom, čo predseda súdu prisľúbil, že prijal
opatrenia, aby k prieťahom nedochádzalo, napriek tomu, že zaujatosť sudcov, ktorí si
podali diskriminačné žaloby bola Ústavným súdom SR už dávno vyriešená, nečinnosť súdu
je porušením môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (...)
Žiada tiež, aby advokátovi Ústavný súd SR nahradil trovy právneho zastúpenia
v rozsahu procesných úkonov ako aj prípadných ďalších nákladov spojených
s uplatňovaním ochrany základných práv sťažovateľky v sume 473,- eur za dva úkony
právnej pomoci § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 11 ods. 3 a § 10 v spojení s § 13 ods. 3
vyhl. 655/2004 Z. z. po 228,78 eur (1. prevzatie a príprava, 2. napísanie sťažnosti + režijný
paušál 2x 7,81 eur spolu 473,18 eur, zaokrúhlene 473,- eur.“
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky upravené v čl. 48
ods. 2(...) Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. značkou 14C 152/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie
vo výške 10.000,-eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia - nálezu na účet sťažovateľky(...)
4. JUDr. Miloslavovi Krausovi, advokátovi sa priznávajú trovy konania - trovy
právneho zastúpenia vo výške 473,-eur, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta(...)“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3138/2016 z 10. marca 2016
(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako
aj vyjadrenie zákonnej sudkyne) a pôvodný právny zástupca sťažovateľky stanoviskom
k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
«(...) V úvode môjho vyjadrenia si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom
prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby(...) ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 14C/152/2008 poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Martiny
Líškovej obsahujúce podrobnú chronológiu vykonaných úkonov s spise.
K meritu veci uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú.
Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného
sudcu, ako aj tá skutočnosť, že sťažovateľka je bývalou sudkyňou tunajšieho súdu a s tým
súvisiace námietky zaujatosti vznesené sudcami tunajšieho súdu. Napokon konanie bolo
predĺžené aj z dôvodu podania neúplného návrhu sťažovateľkou zo dňa 25.11.2009, ktorý
neobsahoval všetky zákonom požadované náležitosti, následné nezaplatenie súdneho
poplatku za rozšírený návrh, v dôsledku čoho konanie muselo byť zastavené.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si
požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi
uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške. (...)»
3.2 Zákonná sudkyňa popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci
a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) V právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
14C/152/2008 som zákonnou sudkyňou od 01.01.2016 v zmysle Dodatku č. 2 k Rozvrhu
práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2016(...) Spis bol pridelený do oddelenia 4C
(zákonná sudkyňa JUDr. Martina Líšková) dňa 11.01.2016(...) Predmetný súdny spis mi bol
fyzicky prvýkrát predložený až spolu s výzvou na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti dňa
29.02.2016 (dovtedy sa nachádzal u vyššej súdnej úradníčky od 29.12.2015 do 03.01.2016,
u asistentky od 04.01.2016 do 16.01.2016 a u vyššej súdnej úradníčky od 17.02.2016 do
29.02.2016).
(...) Ako vyplýva z(...) chronológie, súd v predmetnom konaní vykonával úkony
v súvislosti s námietkou zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pôvodne pridelená,
a následne procesné úkony v nadväznosti na procesné návrhy navrhovateľky. Nakoľko
navrhovateľka napriek výzvam súdu nezaplatila súdny poplatok v celom rozsahu, tak ako to
predpokladá zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, súd konanie zastavil. Vzhľadom na podané odvolanie
navrhovateľky voči uzneseniu o zastavení konania súd vykonal procesné úkony v súvislosti
s predložením veci odvolaciemu súdu.
Vzhľadom k tomu, že v oddelení 4C som zákonnou sudkyňou len od 01.01.2016(...),
pričom predmetný spis bol do oddelenia 4C reálne pridelený 11.01.2016(...) a mne bol
prvýkrát fyzicky predložený až spolu s výzvou na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti dňa
29.02.2016, bola prvým úkonom mnou realizovaným v danom súdnom konaní Predkladacia
správa Krajskému súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2016 na rozhodnutie o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C/152/2008-89 zo dňa
12.11.2015(...)
V predmetnej právnej veci predo mnou vo veci konali zákonné sudkyne Okresného
súdu Bratislava I: JUDr. Eva Tulejová a Mgr. Adela Unčovská. Nedovolím si podať
vyjadrenie k časovým úkonom svojich predchodkýň v tejto právnej veci súvisiacim s mierou
ich zaťaženia, práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších
pracovných povinností, a podobne. (...)“
3.3 Právny zástupca sťažovateľky ‒Advokátska kancelária Kraus&Partners, s. r. o.,
Jasovská 23, Bratislava, v mene ktorej konal advokát JUDr. Miloslav Kraus, v reakcii na
uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne v posudzovanom
konaní zaujal toto stanovisko:
„Porušovateľ práva tvrdí, že sa jedná o vec po skutkovej a právnej stránke zložitú, čo
nie je pravda. Vec bola vyriešená už v roku 2009 aj Ústavným súdom SR, ktorý v Náleze ÚS
SR zo dňa 20.5.2009 PL. ÚS 17/08-238 vyslovil právny názor o platovej diskriminácii
sudcov všeobecných súdoch v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, ďalšie právoplatné
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I napr. 25C 1/2010 zo dňa 29.11.2010,
18C 58/2007 zo dňa 29.11.2007a mnoho ďalších, právoplatne skončených na Okresnom
súde Bratislava I. (...)
Je pravdou, že na celkovú dĺžku konania mali vplyv námietky zaujatosti sudcov ale
boli to zbytočné prieťahy spôsobené v súvislosti s námietkami neefektívnym
a neprofesionálnym konaním zákonnej sudkyne a ostatných sudcov, a to napriek existujúcej
bohatej judikatúre ESĽP, ale napríklad aj Rozhodnutia č. 21 Najvyššieho súdu SR
z 30.4.2009 sp. zn. 3Nc 13/2009 v identickej veci, keď ako vyplýva z čl. 16(...) t.j. vyjadrenie
v zozname sudcov Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.10.2008, ktorý predložila zákonná
sudkyňa, bol nedostatočne konkretizovaný (pre rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej
sudcami nestačí vyjadriť sa: som zaujatá, alebo tak ako sa vyjadrila zákonná sudkyňa(...),
keď 23.3.2010 z vyššie uvedených dôvodov musel Krajský súd vrátiť spis na doplnenie
zákonnej sudkyni a ostatným sudcom, čo spôsobilo zbytočný prieťah dva a pol roka
(od 11.10.2008... do 31.8.2010). Z dôkazu č. 8 vyplýva, že bolo Krajským súdom rozhodnuté
o vylúčení či nevylúčení všetkých sudcov naraz. (...)
Zákonná sudkyňa JUDr. Tulejová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, čo vyplýva z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11NcC 21/2010-29 zo dňa
25.6.2010... (Bola vylúčená až 6.2.2014). Rozšírenie žaloby o ďalšieho účastníka
sťažovateľka doručila súdu 26.11.2009(...), súd rozhodol (ako vyplýva z vyjadrenia
JUDr. Líškovej) 29.1.2015 uznesením č.k. 14C/152/2008-80. Hoci dovtedy súd robil jeden
úkon za druhým úkonom len po jednom úkone, mal súčasne urobiť všetky možné úkony
naraz a nie po jednom a s veľkým časovým odstupom. Napríklad rozhodnúť o rozšírení
návrhu sťažovateľky o ďalšieho účastníka mohol tak urobiť už 27.8.2012 pri úkone - žiadosť
o pripojenie spisu 18C/136/2005 a nie po 2 rokoch a 5 mesiacoch. Takýmto neefektívnym
postupom a konaním zákonného sudcu vec je ôsmy rok od podania návrhu právoplatne
nerozhodnutá a to sa ani nezačalo konať vo veci samej.
(...) Ako vyplýva z vyjadrenia terajšej zákonnej sudkyne JUDr. Líškovej k Ústavnej
sťažnosti vec bola pridelená do oddelenia 4C novej zákonnej sudkyni Mgr. Unčovskej
10.7.2014, o pripustení ďalšieho účastníka rozhodla 29.1.2015 t.j. po viac ako 6 mesiacoch,
hoci išlo o reštančnú vec, starú v tom čase 7 ročnú. (...)
Nie je pravdou, že konanie bolo predĺžené z dôvodu neúplného návrhu sťažovateľkou
zo dňa 25.11.2009. Žiaden štátny orgán nemôže od účastníka vyžadovať to čo zákon
neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.). Ide o neefektívny a nadbytočný úkon zo strany súdu
spôsobujúci zbytočné prieťahy. Nie, že sťažovateľka podala neúplný návrh a tým spôsobila
prieťahy, ale práve súd takouto nadbytočnou neefektívnou výzvou pokračoval v zbytočných
prieťahoch. Až dňa 24.1.2013 súd vyzval sťažovateľku na doplnenie rozšíreného návrhu
a sťažovateľka doplnila podanie podľa predstav súdu v ten istý deň, t.j. 24.1.2013.
Z judikatúry Ústavného súdu SR napr. III. ÚS 108/2010 vyplýva, že ak všeobecný súd uloží
účastníkovi občianskoprávneho konania doplniť také údaje v žalobe, ktoré procesný kódex
obligatórne nepožaduje, tieto okolnosti nemôže byť na ujmu účastníka. Ide o zbytočný
prieťah súdu o viac ako 3 roky. Napriek tomu sťažovateľka podľa predstáv súdu návrh v ten
istý deň doplnila. (...)
Okresný súd tvrdí, že musel konanie zastaviť, nakoľko nebol zaplatený súdny
poplatok v celom rozsahu. Uznesenie o zastavení konania je neprofesionálne, v rozpore
s § 10 ods. 1 písmena b), § 13 zák. č. 71/1992 2b. o súdnych poplatkoch.
Prvostupňový súd zastavil celé konanie z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok
za obidva návrhy. Za pôvodný - určovací návrh bol zaplatený súdny poplatok na výzvu súdu
v lehote a v plnej, správnej výške a to 66,- eur dňa 5.9.2011. Teda pôvodný určovací návrh
nemal súd zastaviť.
Súd taktiež nesprávne postupoval keď po rozšírenom návrhu vo veci nekonal,
pretože:
1. v zmysle § 10 ods. 1 písmena b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch mal
konať a nie zastaviť konanie, keďže išlo o rozšírený návrh
2. nemôže súd vyrubiť súdny poplatok (teda vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku)
v zmysle § 13 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch po uplynutí 3 rokov a nie to ešte pre
nezaplatenie takto, po 3-ročnej lehote súdom vyrubeného súdneho poplatku, zastaviť
konanie. Viď napr. odvolacie Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 1/2012
z 31.5.2012 vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C 23/2010, kde prvostupňový súd
v obdobnej diskriminačnej žalobe zastavil konanie po vyrubení súdneho poplatku po
3 rokoch a po jeho nezaplatení a KS v Bratislave, ako súd odvolací I. st. Uznesenie zrušil.
(...) Navrhovateľka rozšírila návrh o nemajetkovú ujmu o 184.617,- eur dňa
26.11.2009 podaním zo dňa 25.11.2009 doručeného súdu osobne 26.11.2009. Z rozšíreného
návrhu je jednoznačné, čoho sa žalobkyňa domáha, že sa domáha určovacieho návrhu
a nemajetkovej ujmy a v akej výške. Teda súdny poplatok za rozšírený návrh o nemajetkovú
ujmu o 184.617,- eur sa stal splatný dňa 26.11.2009 (§ 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992
Zb.). Súdom vyrubený súdny poplatok za rozšírený návrh bol až zo dňa 5.8.2015. Teda po
uplynutí trojročnej lehoty. Navrhovateľka na neskoro vyrubený súdny poplatok za rozšírený
návrh aj podaním doručeným súdu dňa 12.8.2015 reagovala. Súd napriek doterajšej súdnej
praxe z nepochopiteľných dôvodov ustanovenie § 13 zák. č. 71/1992 Zb. ignoroval a
zastavil konanie v celom rozsahu a teda dokonca aj za pôvodný určovací žalobný návrh, kde
bol včas a v plnej výške zaplatený súdny poplatok. Súdny poplatok v zmysle § 10 ods. 3 zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca
lehoty na podanie odvolania) za určovací návrh bol zaplatený ešte pred rozhodnutím o
zastavení konania. Čo sa týka rozšíreného návrhu - že súd vyzval navrhovateľku na
oznámenie od ktorého z odporcov žiada uplatnenú sumu - nemá vplyv na splatnosť súdneho
poplatku. Splatnosť poplatku je jednoznačne určená § 8 zák. č. 71/1992 Zb. a súd nemá
oprávnenie meniť zákon a posúvať splatnosť súdneho poplatku na neskorší dátum, keďže
žalobný návrh bol v časti určovacieho návrhu a nemajetkovej ujmy a jej výšky jednoznačný,
zrozumiteľný, správny úplný, zrozumiteľný a pre vyrubenie súdneho poplatku dostatočne
určitý. Teda v tomto prípade nie je možné aplikovať Rozhodnutie NS SR - R 104/1998 na
ktorý sa súd odvoláva. Prílišný formalizmus v občiansko súdnom konaní nie je v súlade s
požiadavkami spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje základné ústavné právo
na súdnu ochranu. Pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 8Co 428/2009-162 z
29.1.2010 vo veci OS I sp. zn. 18C 324/2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
108/2010 z 20.4.2010(...) Čas na oznámenie súdu, či si uplatňuje navrhovateľka
nemajetkovú ujmu alternatívne, mala navrhovateľka možnosť oznámiť súdu aj na
pojednávaní, nakoľko to nemá vplyv na vyrubenie súdneho poplatku, nakoľko výška
uplatnenej sumy bola jednoznačná a za alternatívny petit sa ďalší súdny poplatok podľa
súdnej praxe nevyrubuje. Pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
Okresného súdu Bratislava, odd. 18C navrhovateľ Ing. proti Slovenskej
sporiteľni a spol. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku je okrem nezákonného rozhodnutia aj taktiež
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd sa nevysporiadal a neuviedol
dôvody, prečo zastavil konanie v celom rozsahu, keďže o návrhu na určenie, že
odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania bol riadne a
včas a v plnej výške zaplatený súdny poplatok a to za určovací návrh vo výške 66,-eur. Viď
napr. aj Uznesenie NS SR 1Cdo 1/2009 zo dňa 28.1.2009. Teda nie je správne ani to, že
bolo potrebné zastaviť konanie v celosti. (...)
Súdne konanie je zastavené len na I. stupni, teda nie je vec právoplatne skončená,
keďže voči nezákonnému zastaveniu konania sa sťažovateľka v lehote t.j. 3.12.2015
odvolala(...) Zatiaľ nie je Krajským súdom o odvolaní rozhodnuté. (...)
Vec napadla na Okresný súd Bratislava I dňa 8.9.2008, teda je ôsmy rok od podania
návrhu.
Zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, koná sa stále len o zaplatenie
súdneho poplatku, ktorý poplatok bol splatný s podaním návrhu, teda 8.9.2008 a
26.11.2009 (Podľa § 5 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu). Koľko rokov sa bude konať vo veci samej, keďže doteraz sa robili
len úkony pre úkony, potrebné úkony nie naraz, ale každý úkon samostatne s odstupom
času, keď napríklad Krajský súd v Bratislave, č.k. 11NcC21/2010-29 zo dňa 25.6.2010
rozhodol že zákonná sudkyňa JUDr. Eva Tulejová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na OS Bratislava I pod sp. zn. 14C 152/2008 a ako vyplýva z
chronológie terajšej zákonnej sudkyne JUDr. Líškovej, napr. výzva odporcovi na vyjadrenie
sa k návrhu (a teda aj doručenie návrhu na začatie konania) bola až zo dňa 28.1.2013, hoci
mohla byť vykonaná už 5.9.2011, keďže súdny poplatok bol zaplatený 5.9.2011, a nebola
výzva odporcovi doručená ani pri ďalšom úkone, ktorým bola žiadosť o pripojenie spisu
18C/136/2005. (...)
Tvrdenie Okresného súdu Bratislava I, že išlo o objektívne dôvody je zavádzajúce,
zbytočné prieťahy boli spôsobené neodbornosťou. Žiadosť Okresného súdu aby nebolo
priznané finančné zadosťučinenie v plnej výške je s ohľadom na dĺžku konania (v merite
veci sa ani nezačalo konať) a výšku finančného zadosťučinenia priznávaného ESĽP,
nenáležité.
Sťažovateľka je v právnej neistote, nekonaním súdu, neprofesionálnym konaním
zo strany súdu a neprimeranou dĺžkou konania sa zasiahlo do jej ústavných práv. Okresný
súd Bratislava I v predmetnej veci spôsobil zbytočné prieťahy a tým porušil právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)“
4. Dňa 18. mája 2016 bolo ústavnému súdu doručené písomné oznámenie
sťažovateľky, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľka odvolala plnú moc bývalému právnemu
zástupcovi ‒Advokátskej kancelárii Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava,
a zároveň udelila plnú moc advokátovi JUDr. Dušanovi Dudášovi, Advokátska kancelária,
Kuklovská 2, Bratislava. K uvedenému oznámeniu bolo súčasne pripojené „opätovné
Stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I“, ktoré je obsahovo identické
so stanoviskom sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016.
5. Sťažovateľka 18. októbra 2016 doručila ústavnému súdu uznesenie Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 273/2016-137 z 29. júla 2016.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 152/2008:
Dňa 8. septembra 2008 podala sťažovateľka proti Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“), žalobný návrh
o „určenie, že odmeňovaním žalobkyne podľa § 66 ods. 2, 3, 4 § 67 ods. 1, 2 Zákona
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 23 ods. 1, 2 Zákona č. 120/1993 Z. z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky nie je dodržaná zásada
rovnakého zaobchádzania v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 Zákona
č. 385/2000 Z. z. v znení Zákona č. 122/2005 Z. z. v období od 15.4.2005 do vyhlásenia
rozsudku“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 152/2008 a bola pridelená na
prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Tulejovej.
Dňa 11. októbra 2008 zákonná sudkyňa oznámila predsedníčke súdu, že sa cíti byť
zaujatá, pretože sťažovateľka je sudkyňou okresného súdu. Zároveň požiadala ostatných
sudcov súdu, aby sa vyjadrili, či sa cítia/necítia byť zaujatí.
Dňa 26. novembra 2009 sťažovateľka podala na okresnom súde „Rozšírenie žaloby
o žalovaného v 2. Rade, Okresného súdu Bratislava I o nemajetkovú ujmu 184.617,-EUR“.
Dňa 11. marca 2010 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu
„podľa ust. § 15 ods. 1 O.s.p.“.
Dňa 12. apríla 2010 zákonná sudkyňa požiadala sudcov okresného súdu „o
doplnenie vyjadrenia k námietke zaujatosti“.
Dňa 17. júna 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie „podľa ust.
§ 16 ods. 1, § 12 ods. 2 O.s.p. po doplnení sa k vyjadrení v zmysle pokynu KS sp. zn.
11NcC 11/10/)“.
Dňa 25. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. 11 NcC 21/2010-29 vylúčil
z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 14 C 152/2008 desiatich sudcov
a dvadsiatich ôsmich sudcov vrátane zákonnej sudkyne JUDr. Evy Tulejovej nevylúčil
z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 14 C 152/2008.
Dňa 22. júla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 3. augusta 2011 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za
návrh v sume 66 €, ktorý sťažovateľka uhradila 5. septembra 2011.
Dňa 5. septembra 2011 sťažovateľka podala návrh na prerušenie konania
„do zaujatia stanoviska Ústavného súdu SR“.
Dňa 19. septembra 2011 sťažovateľka podala žiadosť „o vrátenie súdneho poplatku
vo výške 66,-eur ako neoprávnene vyžiadaného“.
Dňa 20. júla 2012 bol spis predložený súdnej tajomníčke, aby pripojila spis
okresného súdu sp. zn. 18 C 136/05.
Dňa 30. septembra 2012 bolo v spise zaznamenané, že spis vedený pod sp. zn.
18 C 136/05 „sa poslal na NS SR z dôvodu dovolania odporcu MS SR“.
Dňa 21. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. 14 C 152/2008-43 návrh
sťažovateľky na prerušenie konania zamietol.
Dňa 23. januára 2013 súd uznesením č. k. 14 C 152/2008-45 vyzval sťažovateľku,
aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránila „vady písomného podania zo dňa
25.11.2009 v časti v ktorej navrhla zmenu petitu návrhu“. V rovnaký deň podala
sťažovateľka odvolanie voči uzneseniu okresného súdu č. k. 14 C 152/2008-44 o nevrátení
súdneho poplatku.
Dňa 24. januára 2013 sťažovateľka reagovala na výzvu súdu na odstránenie
nedostatkov svojho podania z 25. novembra 2009.
Dňa 25. januára 2013 okresný súd doručil návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do
konania a zmenu petitu odporcovi na účely vyjadrenia.
Dňa 28. januára 2013 okresný súd doručil návrh odporcovi na vyjadrenie.
Dňa 27. marca 2013 sa odporca vyjadril k návrhu sťažovateľky a zároveň podal
návrh na prerušenie konania.
Dňa 7. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 14 C 152/2008-44 o nevrátení súdneho poplatku.
Dňa 4. októbra 2013 bol krajskému súdu zaslaný „dodatok za spisom“: „námietka
zaujatosti proti sudkyni JUDr. Eve Tulejovej, ktorú vzniesol odporca 26.9.2013“.
Dňa 29. novembra 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu „za účelom
vyjadrenia sa k námietke zaujatosti zákonnou sudkyňou“ JUDr. Evou Tulejovou.
Dňa 23. decembra 2013 krajský súd urgoval doplnenie vyjadrenia JUDr. Evy
Tulejovej k vznesenej námietke.
Dňa 30. decembra 2013 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k vznesenej námietke
zaujatosti odporcom, pričom toto vyjadrenie bolo doručené spolu so spisom krajskému súdu
v rovnaký deň.
Dňa 6. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. 14 NcC 94/2013-66 sudkyňu
JUDr. Evu Tulejovú vylúčil z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom
súde pod sp. zn. 14 C 152/2008.
Dňa 28. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. 14 Co 298/2013-67 rozhodnutie
okresného súdu č. k. 14 C 152/2008-44 potvrdil.
Dňa 10. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 15. apríla 2014 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu
s poukazom na to, že bola vylúčená z prerokovávania a rozhodovania vo veci.
Dňa 24. apríla 2014 sťažovateľka podala súdu „špecifikáciu odškodnenia - výpočet“.
Dňa 10. júla 2014 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni
Mgr. Adele Unčovskej.
Dňa 10. októbra 2014 okresný súd zaslal odporcovi „Špecifikáciu odškodnenia –
výpočet k sp. zn. 14C/152/08“.
Dňa 29. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 14 C 152/2008-80 pripustil
pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu ako odporcu v 2. rade, a to
Okresný súd Bratislava I.
Dňa 5. augusta 2015 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku „za rozšírený návrh na začatie konania, ktorý je 5 538, 50 eur“.
Dňa 17. augusta 2015 sťažovateľka reagovala na výzvu na doplatenie súdneho
poplatku tak, že súdny poplatok nezaplatí, „nakoľko od rozšírenia návrhu, ktorý súd prevzal
dňa 26.11.2009 osobne, uplynula 3-ročná lehota“.
Dňa 12. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 14 C 152/2008-89 konanie
zastavil, „nakoľko navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za podaný návrh na začatie
konania v celosti“.
Dňa 3. decembra 2015 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 14 C 152/2008-89 o zastavení konania.
Dňa 11. januára 2016 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej
sudkyni JUDr. Martine Líškovej.
Dňa 29. februára 2016 zákonná sudkyňa dala úpravou pokyn kancelárii, aby bol spis
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.
Dňa 29. júla 2016 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 273/2016-137 napadnuté
uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 152/2008-89 o zastavení konania „zrušil pre
pochybenia vo viacerých smeroch. Predovšetkým žalobkyňa správne vyčíta súdu prvej
inštancie, že zastavil konanie i v časti požadovaného určenia, v ktorej bol súdny poplatok
uhradený ešte v auguste 2011, i keď v súdom nesprávne ustálenej výške. (...) Súd prvej
inštancie pochybil tiež, pokiaľ dospel k záveru, že súdny poplatok v časti náhrady
nemajetkovej ujmy bol vyrubený v priebehu trojročnej prekluzívnej lehoty.“.
Dňa 27. septembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom tento od
uvedeného dátumu podľa zistenia ústavného súdu vo veci do dnešného dňa žiadny úkon
nevykonal.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o tzv. diskriminačnej žalobe vedenej pod sp. zn. 14 C 152/2008 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalobkyne) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci, keďže zisťovanie
skutkového stavu si v danom prípade nevyžadovalo v podstate žiadne dokazovanie;
napokon ani z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva, v čom by mala spočívať
skutková zložitosť veci. Po právnej stránke možno danú vec považovať za zložitejšiu,
pretože judikatúra je vo vzťahu k danej právnej problematike nejednotná, neexistuje teda na
vec sa vzťahujúca ustálená judikatúra.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podala procesné
návrhy (rozšírenie žaloby, prerušenie konania, odvolanie), ústavný súd pripomína svoju
ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými
predpismi (napr. podľa aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku) na
uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce
predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda
neboli vyvolané správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania žaloby
(8. septembra 2008) do rozhodovania o predmetnej ústavnej sťažnosti, teda osem a pol roka,
je už samo osebe neprimerané.
Okrem uvedeného okresný súd v danej veci meritórne za viac ako osem rokov ani raz
nerozhodol a opakovane bol dlhodobo nečinný alebo dlhodobo nekonal vo veci efektívne.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Za nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť minimálne
obdobie jedného roka v súvislosti s postupom okresného súdu pri prvej námietke
predpojatosti (11. októbra 2010) zákonnej sudkyne JUDr. E. Tulejovej, pretože táto
námietka bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie až po dvadsiatich mesiacoch
(17. júna 2010), čo je neakceptovateľné. Navyše po vrátení spisu okresnému súdu 22. júla
2010 do 3. augusta 2011 bol okresný súd bez akýchkoľvek dôvodov ďalší rok nečinný.
Rovnako v období od 5. septembra 2011 do 21. januára 2013 (1 rok a 4 mesiace) a od
29. januára 2015 do 5. augusta 2015 (6 mesiacov) okresný súd nevykonal žiadne úkony
v danej veci. Rovnako za neefektívne možno hodnotiť obdobie od 29. februára 2016 až do
dnešného dňa (1 rok), pretože rozhodnutie o zastavení konania okresným súdom bolo
krajským súdom zrušené zo zjavne nesprávnych a právne zmätočných dôvodov.
Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas takmer 5 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,
a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na nutnosť zmeny zákonných sudcov a zvýšený
nápad počtu vecí, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka súdu, nebolo možné ani
v tomto prípade prihliadať a akceptovať ju. Ústavný súd už v podobných súvislostiach
viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného
súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa
musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to
len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem
uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,
a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho
sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € najmä
z dôvodu, že „zastáva názor, že nenariadením ani jedného pojednávania za dobu 7 rokov
(hoci konanie nebolo prerušené) si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len
deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľky“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia Advokátskou
kanceláriou Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 27. mája 2015 a písomné stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí
odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon
vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1
ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu
448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €, t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 537,62 €.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka si vo vzťahu k právnemu zástupcovi
JUDr. Dušanovi Dudášovi nárok na trovy právneho zastúpenia neuplatnila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd o uplatnených trovách konania
sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2017