Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 89/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Dudášom,

Advokátska kancelária, Kuklovská 2, Bratislava (predtým zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

Kraus&Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 zo 4. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. K skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

„Sťažovateľka aj právny zástupca sťažovateľky žiadajú od výsluchu sťažovateľky

a jej právneho zástupcu v zmysle upustiť, nakoľko od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(...) Sťažovateľka, vtedy ešte sudkyňa Okresného súdu Bratislava I, podala dňa

8.9.2008 na Okresný súd Bratislava 1 žalobný návrh, ktorý sa vedie pod sp. zn.

. Hoci od podania návrhu uplynulo 7 rokov vo veci do dnešného dňa nebolo

vytýčené ani jedno pojednávanie, hoci vec je reštančná, vo veci sú prieťahy, nekoná sa

efektívne, v súlade s ( v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.)

Sudca dňa 11.3.2010 vzniesol námietku zaujatosti, čo je neefektívny úkon, pretože

napriek tomu, že existuje bohatá judikatúra ESĽP, ako aj judikatúra ÚS SR, či Rozhodnutie

č. 21 Najvyššieho súdu SR z 30.4.2009 sp. zn. , že nie je sudca bez existencie

objektívnych skutočností vylúčený z prejednávania veci, nenáležite a bez vyjadrenia ďalších

sudcov predložil súd spis Krajskému súdu. Krajský súd musel spis vrátiť na doplnenie, kde

vyslovil aj názor o nestrannosti sudcov a o vylúčení sudcov len na základe reálneho

objektívneho hľadiska. Napriek tomu bola vec predložená opätovne dňa 14.6.2010

Krajskému súdu. Krajský súd v Bratislave rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená

z prejednávania veci. Konanie sa napriek vyššie uvedenému, zbytočne predĺžilo.

Sťažovateľka dňa 26.11.2009 podala vo veci návrh(...) o rozšírenie ďalšieho

žalovaného a o 184.617.- eur v zmysle a podľa odseku 5 je potrebné rozhodnúť

do 30 dní. Od podania návrhu na rozšírenie o ďalšieho účastníka uplynulo viac ako 3 roky

kým súd v zmysle § 92 ods. 5 rozhodol.

Súdny poplatok sťažovateľka zaplatila ihneď ako bola súdom vyzvaná pod následkom

zastavenia konania a súd bol povinný v zmysle nariadiť

pojednávanie do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku, hoci už uplynulo od

zaplatenia súdneho poplatku 6 rokov a od podania návrhu uplynulo 7 rokov, nebolo ešte ani

jedno pojednávanie vytýčené. (...)

Sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť Spr. 2012/2013 na

konanie pre prieťahy, ktorá bola vybavená tak, že sa nezistili subjektívne prieťahy,

v oddelení je veľa vecí a nejde o vec v zmysle Rozvrhu práce osobitnej či výnimočnej

prednosti. v jednoznačne ustanovuje pre všetky veci, v ktorých

bol zaplatený súdny poplatok, nariadiť pojednávanie sa musí do 2 mesiacov od zaplatenia

súdneho poplatku. Podanie sťažnosti sťažovateľkou neviedlo k žiadnej náprave. (...)

Vo veci , ktorá je reštančná, sedemročná, nebolo nariadené ani jedno

pojednávanie, napriek zaplateniu súdneho poplatku, vo veci sa nekoná, nepomohlo ani

uplatnenie sťažnosti na prieťahy, hoci Predseda súdu ešte 15.2.2013 prisľúbil sťažovateľke,

že pristúpil k priebežnému sledovaniu veci až do jej právoplatného skončenia a v prípade

potreby zabezpečí vykonanie potrebných opatrení na to aby k vzniku v konaní zo strany

súdu nedošlo. O uvedenej skutočnosti vraj boli oboznámení aj zákonný sudca a vyšší súdny

úradník, ktorých mala požiadať, aby vo veci konali bez prieťahov. Od odpovedi na sťažnosť

uplynuli ďalšie dva roky, a vo veci nie je žiaden relevantný úkon. Už som odišla aj do

starobného dôchodku a svoje nároky vyplývajúce z bývalej funkcie sudkyne nemám stále

doriešené, neustále sa porušuje ústavné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Nejde o náročnú vec, nakoľko vo veci vyjadril svoj právny názor aj

Ústavný súd SR, vo veci sú právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k.

, a ďalšie.

Sťažovateľka je v právnej neistote, nekonaním súdu sa zasiahlo do jej ústavných

práv. V súlade s ustanovením sťažovateľka má za

to, že Okresný súd Bratislava I svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné

prieťahy a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru. Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu

SR. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ) a tento účel možno

dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná

(, ).

Sťažovateľka zastáva názor, že nenariadením ani jedného pojednávania za dobu 7

rokov (hoci konanie nebolo prerušené) si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako

je len deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľky a preto žiada sťažovateľka

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- eur. V uvedenom konaní vznikli zbytočné

prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá siedmy rok a vzhľadom na správanie

sa súdu, tvrdenie predsedu súdu, že prijal opatrenie, aby prieťahy neboli, je neúčinné,

vo veci sa vôbec nekoná a nie je možné ani predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav

právnej neistoty sťažovateľky odstráni.

Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom

a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov

v občianskoprávnom a inom konaní. Len za splnenia tejto podmienky môže prísť

k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na

súdnu a inú právnu ochranu občanov. Sťažovateľka má za preukázané že nečinnosť súdu,

nevytýčenie ani jedného termínu pojednávania za sedem rokov, hoci mal vytýčiť termín

pojednávania v zmysle do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho

poplatku, ako aj 15 mesačná nečinnosť potom, čo predseda súdu prisľúbil, že prijal

opatrenia, aby k prieťahom nedochádzalo, napriek tomu, že zaujatosť sudcov, ktorí si

podali diskriminačné žaloby bola Ústavným súdom SR už dávno vyriešená, nečinnosť súdu

je porušením môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v . (...)

Žiada tiež, aby advokátovi Ústavný súd SR nahradil trovy právneho zastúpenia

v rozsahu procesných úkonov ako aj prípadných ďalších nákladov spojených

s uplatňovaním ochrany základných práv sťažovateľky v sume 473,- eur za dva úkony

právnej pomoci § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 11 ods. 3 a § 10 v spojení s § 13 ods. 3

vyhl. po 228,78 eur (1. prevzatie a príprava, 2. napísanie sťažnosti + režijný

paušál 2x 7,81 eur spolu 473,18 eur, zaokrúhlene 473,- eur.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky upravené v čl. 48

ods. 2(...) SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,-eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia - nálezu na účet sťažovateľky(...)

4. JUDr. Miloslavovi Krausovi, advokátovi sa priznávajú trovy konania - trovy

právneho zastúpenia vo výške 473,-eur, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta(...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3138/2016 z 10. marca 2016

(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako

aj vyjadrenie zákonnej sudkyne) a pôvodný právny zástupca sťažovateľky stanoviskom

k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

«(...) V úvode môjho vyjadrenia si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom

prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby(...) ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Martiny

Líškovej obsahujúce podrobnú chronológiu vykonaných úkonov s spise.

K meritu veci uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú.

Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného

sudcu, ako aj tá skutočnosť, že sťažovateľka je bývalou sudkyňou tunajšieho súdu a s tým

súvisiace námietky zaujatosti vznesené sudcami tunajšieho súdu. Napokon konanie bolo

predĺžené aj z dôvodu podania neúplného návrhu sťažovateľkou zo dňa 25.11.2009, ktorý

neobsahoval všetky zákonom požadované náležitosti, následné nezaplatenie súdneho

poplatku za rozšírený návrh, v dôsledku čoho konanie muselo byť zastavené.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si

požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi

uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške. (...)»

3.2 Zákonná sudkyňa popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci

a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

som zákonnou sudkyňou od 01.01.2016 v zmysle Dodatku č. 2 k Rozvrhu

práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2016(...) Spis bol pridelený do oddelenia 4C

(zákonná sudkyňa JUDr. Martina Líšková) dňa 11.01.2016(...) Predmetný súdny spis mi bol

fyzicky prvýkrát predložený až spolu s výzvou na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti dňa

29.02.2016 (dovtedy sa nachádzal u vyššej súdnej úradníčky od 29.12.2015 do 03.01.2016,

u asistentky od 04.01.2016 do 16.01.2016 a u vyššej súdnej úradníčky od 17.02.2016 do

29.02.2016).

(...) Ako vyplýva z(...) chronológie, súd v predmetnom konaní vykonával úkony

v súvislosti s námietkou zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pôvodne pridelená,

a následne procesné úkony v nadväznosti na procesné návrhy navrhovateľky. Nakoľko

navrhovateľka napriek výzvam súdu nezaplatila súdny poplatok v celom rozsahu, tak ako to

predpokladá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, súd konanie zastavil. Vzhľadom na podané odvolanie

navrhovateľky voči uzneseniu o zastavení konania súd vykonal procesné úkony v súvislosti

s predložením veci odvolaciemu súdu.

Vzhľadom k tomu, že v oddelení 4C som zákonnou sudkyňou len od 01.01.2016(...),

pričom predmetný spis bol do oddelenia 4C reálne pridelený 11.01.2016(...) a mne bol

prvýkrát fyzicky predložený až spolu s výzvou na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti dňa

29.02.2016, bola prvým úkonom mnou realizovaným v danom súdnom konaní Predkladacia

správa Krajskému súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2016 na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -89 zo dňa

12.11.2015(...)

V predmetnej právnej veci predo mnou vo veci konali zákonné sudkyne Okresného

súdu Bratislava I: JUDr. Eva Tulejová a Mgr. Adela Unčovská. Nedovolím si podať

vyjadrenie k časovým úkonom svojich predchodkýň v tejto právnej veci súvisiacim s mierou

ich zaťaženia, práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších

pracovných povinností, a podobne. (...)“

3.3 Právny zástupca sťažovateľky ‒Advokátska kancelária Kraus&Partners, s. r. o.,

Jasovská 23, Bratislava, v mene ktorej konal advokát JUDr. Miloslav Kraus, v reakcii na

uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne v posudzovanom

konaní zaujal toto stanovisko:

„Porušovateľ práva tvrdí, že sa jedná o vec po skutkovej a právnej stránke zložitú, čo

nie je pravda. Vec bola vyriešená už v roku 2009 aj Ústavným súdom SR, ktorý v Náleze ÚS

SR zo dňa 20.5.2009 -238 vyslovil právny názor o platovej diskriminácii

sudcov všeobecných súdoch v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, ďalšie právoplatné

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I napr. zo dňa 29.11.2010,

zo dňa 29.11.2007a mnoho ďalších, právoplatne skončených na Okresnom

súde Bratislava I. (...)

Je pravdou, že na celkovú dĺžku konania mali vplyv námietky zaujatosti sudcov ale

boli to zbytočné prieťahy spôsobené v súvislosti s námietkami neefektívnym

a neprofesionálnym konaním zákonnej sudkyne a ostatných sudcov, a to napriek existujúcej

bohatej judikatúre ESĽP, ale napríklad aj Rozhodnutia č. 21 Najvyššieho súdu SR

z 30.4.2009 sp. zn. v identickej veci, keď ako vyplýva z čl. 16(...) t.j. vyjadrenie

v zozname sudcov Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.10.2008, ktorý predložila zákonná

sudkyňa, bol nedostatočne konkretizovaný (pre rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej

sudcami nestačí vyjadriť sa: som zaujatá, alebo tak ako sa vyjadrila zákonná sudkyňa(...),

keď 23.3.2010 z vyššie uvedených dôvodov musel Krajský súd vrátiť spis na doplnenie

zákonnej sudkyni a ostatným sudcom, čo spôsobilo zbytočný prieťah dva a pol roka

(od 11.10.2008... do 31.8.2010). Z dôkazu č. 8 vyplýva, že bolo Krajským súdom rozhodnuté

o vylúčení či nevylúčení všetkých sudcov naraz. (...)

Zákonná sudkyňa JUDr. Tulejová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci, čo vyplýva z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. -29 zo dňa

25.6.2010... (Bola vylúčená až 6.2.2014). Rozšírenie žaloby o ďalšieho účastníka

sťažovateľka doručila súdu 26.11.2009(...), súd rozhodol (ako vyplýva z vyjadrenia

JUDr. Líškovej) 29.1.2015 uznesením č.k. -80. Hoci dovtedy súd robil jeden

úkon za druhým úkonom len po jednom úkone, mal súčasne urobiť všetky možné úkony

naraz a nie po jednom a s veľkým časovým odstupom. Napríklad rozhodnúť o rozšírení

návrhu sťažovateľky o ďalšieho účastníka mohol tak urobiť už 27.8.2012 pri úkone - žiadosť

o pripojenie spisu a nie po 2 rokoch a 5 mesiacoch. Takýmto neefektívnym

postupom a konaním zákonného sudcu vec je ôsmy rok od podania návrhu právoplatne

nerozhodnutá a to sa ani nezačalo konať vo veci samej.

(...) Ako vyplýva z vyjadrenia terajšej zákonnej sudkyne JUDr. Líškovej k Ústavnej

sťažnosti vec bola pridelená do oddelenia 4C novej zákonnej sudkyni Mgr. Unčovskej

10.7.2014, o pripustení ďalšieho účastníka rozhodla 29.1.2015 t.j. po viac ako 6 mesiacoch,

hoci išlo o reštančnú vec, starú v tom čase 7 ročnú. (...)

Nie je pravdou, že konanie bolo predĺžené z dôvodu neúplného návrhu sťažovateľkou

zo dňa 25.11.2009. Žiaden štátny orgán nemôže od účastníka vyžadovať to čo zákon

neukladá ( SR.). Ide o neefektívny a nadbytočný úkon zo strany súdu

spôsobujúci zbytočné prieťahy. Nie, že sťažovateľka podala neúplný návrh a tým spôsobila

prieťahy, ale práve súd takouto nadbytočnou neefektívnou výzvou pokračoval v zbytočných

prieťahoch. Až dňa 24.1.2013 súd vyzval sťažovateľku na doplnenie rozšíreného návrhu

a sťažovateľka doplnila podanie podľa predstav súdu v ten istý deň, t.j. 24.1.2013.

Z judikatúry Ústavného súdu SR napr. vyplýva, že ak všeobecný súd uloží

účastníkovi občianskoprávneho konania doplniť také údaje v žalobe, ktoré procesný kódex

obligatórne nepožaduje, tieto okolnosti nemôže byť na ujmu účastníka. Ide o zbytočný

prieťah súdu o viac ako 3 roky. Napriek tomu sťažovateľka podľa predstáv súdu návrh v ten

istý deň doplnila. (...)

Okresný súd tvrdí, že musel konanie zastaviť, nakoľko nebol zaplatený súdny

poplatok v celom rozsahu. Uznesenie o zastavení konania je neprofesionálne, v rozpore

s písmena b), 2b. o súdnych poplatkoch.

Prvostupňový súd zastavil celé konanie z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok

za obidva návrhy. Za pôvodný - určovací návrh bol zaplatený súdny poplatok na výzvu súdu

v lehote a v plnej, správnej výške a to 66,- eur dňa 5.9.2011. Teda pôvodný určovací návrh

nemal súd zastaviť.

Súd taktiež nesprávne postupoval keď po rozšírenom návrhu vo veci nekonal,

pretože:

1. v zmysle písmena b) o súdnych poplatkoch mal

konať a nie zastaviť konanie, keďže išlo o rozšírený návrh

2. nemôže súd vyrubiť súdny poplatok (teda vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku)

v zmysle o súdnych poplatkoch po uplynutí 3 rokov a nie to ešte pre

nezaplatenie takto, po 3-ročnej lehote súdom vyrubeného súdneho poplatku, zastaviť

konanie. Viď napr. odvolacie Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

z 31.5.2012 vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , kde prvostupňový súd

v obdobnej diskriminačnej žalobe zastavil konanie po vyrubení súdneho poplatku po

3 rokoch a po jeho nezaplatení a KS v Bratislave, ako súd odvolací I. st. Uznesenie zrušil.

(...) Navrhovateľka rozšírila návrh o nemajetkovú ujmu o 184.617,- eur dňa

26.11.2009 podaním zo dňa 25.11.2009 doručeného súdu osobne 26.11.2009. Z rozšíreného

návrhu je jednoznačné, čoho sa žalobkyňa domáha, že sa domáha určovacieho návrhu

a nemajetkovej ujmy a v akej výške. Teda súdny poplatok za rozšírený návrh o nemajetkovú

ujmu o 184.617,- eur sa stal splatný dňa 26.11.2009 (

Zb.). Súdom vyrubený súdny poplatok za rozšírený návrh bol až zo dňa 5.8.2015. Teda po

uplynutí trojročnej lehoty. Navrhovateľka na neskoro vyrubený súdny poplatok za rozšírený

návrh aj podaním doručeným súdu dňa 12.8.2015 reagovala. Súd napriek doterajšej súdnej

praxe z nepochopiteľných dôvodov ustanovenie ignoroval a

zastavil konanie v celom rozsahu a teda dokonca aj za pôvodný určovací žalobný návrh, kde

bol včas a v plnej výške zaplatený súdny poplatok. Súdny poplatok v zmysle § 10 ods. 3 zák.

č. o súdnych poplatkoch (Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca

lehoty na podanie odvolania) za určovací návrh bol zaplatený ešte pred rozhodnutím o

zastavení konania. Čo sa týka rozšíreného návrhu - že súd vyzval navrhovateľku na

oznámenie od ktorého z odporcov žiada uplatnenú sumu - nemá vplyv na splatnosť súdneho

poplatku. Splatnosť poplatku je jednoznačne určená a súd nemá

oprávnenie meniť zákon a posúvať splatnosť súdneho poplatku na neskorší dátum, keďže

žalobný návrh bol v časti určovacieho návrhu a nemajetkovej ujmy a jej výšky jednoznačný,

zrozumiteľný, správny úplný, zrozumiteľný a pre vyrubenie súdneho poplatku dostatočne

určitý. Teda v tomto prípade nie je možné aplikovať Rozhodnutie NS SR - R 104/1998 na

ktorý sa súd odvoláva. Prílišný formalizmus v občiansko súdnom konaní nie je v súlade s

požiadavkami spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje základné ústavné právo

na súdnu ochranu. Pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave -162 z

29.1.2010 vo veci OS I sp. zn. , Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

108/2010 z 20.4.2010(...) Čas na oznámenie súdu, či si uplatňuje navrhovateľka

nemajetkovú ujmu alternatívne, mala navrhovateľka možnosť oznámiť súdu aj na

pojednávaní, nakoľko to nemá vplyv na vyrubenie súdneho poplatku, nakoľko výška

uplatnenej sumy bola jednoznačná a za alternatívny petit sa ďalší súdny poplatok podľa

súdnej praxe nevyrubuje. Pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci

Okresného súdu Bratislava, odd. 18C navrhovateľ Ing. proti Slovenskej

sporiteľni a spol. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku je okrem nezákonného rozhodnutia aj taktiež

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd sa nevysporiadal a neuviedol

dôvody, prečo zastavil konanie v celom rozsahu, keďže o návrhu na určenie, že

odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania bol riadne a

včas a v plnej výške zaplatený súdny poplatok a to za určovací návrh vo výške 66,-eur. Viď

napr. aj Uznesenie NS SR zo dňa 28.1.2009. Teda nie je správne ani to, že

bolo potrebné zastaviť konanie v celosti. (...)

Súdne konanie je zastavené len na I. stupni, teda nie je vec právoplatne skončená,

keďže voči nezákonnému zastaveniu konania sa sťažovateľka v lehote t.j. 3.12.2015

odvolala(...) Zatiaľ nie je Krajským súdom o odvolaní rozhodnuté. (...)

Vec napadla na Okresný súd Bratislava I dňa 8.9.2008, teda je ôsmy rok od podania

návrhu.

Zatiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, koná sa stále len o zaplatenie

súdneho poplatku, ktorý poplatok bol splatný s podaním návrhu, teda 8.9.2008 a

26.11.2009 (Podľa o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu). Koľko rokov sa bude konať vo veci samej, keďže doteraz sa robili

len úkony pre úkony, potrebné úkony nie naraz, ale každý úkon samostatne s odstupom

času, keď napríklad Krajský súd v Bratislave, č.k. -29 zo dňa 25.6.2010

rozhodol že zákonná sudkyňa JUDr. Eva Tulejová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na OS Bratislava I pod sp. zn. a ako vyplýva z

chronológie terajšej zákonnej sudkyne JUDr. Líškovej, napr. výzva odporcovi na vyjadrenie

sa k návrhu (a teda aj doručenie návrhu na začatie konania) bola až zo dňa 28.1.2013, hoci

mohla byť vykonaná už 5.9.2011, keďže súdny poplatok bol zaplatený 5.9.2011, a nebola

výzva odporcovi doručená ani pri ďalšom úkone, ktorým bola žiadosť o pripojenie spisu

. (...)

Tvrdenie Okresného súdu Bratislava I, že išlo o objektívne dôvody je zavádzajúce,

zbytočné prieťahy boli spôsobené neodbornosťou. Žiadosť Okresného súdu aby nebolo

priznané finančné zadosťučinenie v plnej výške je s ohľadom na dĺžku konania (v merite

veci sa ani nezačalo konať) a výšku finančného zadosťučinenia priznávaného ESĽP,

nenáležité.

Sťažovateľka je v právnej neistote, nekonaním súdu, neprofesionálnym konaním

zo strany súdu a neprimeranou dĺžkou konania sa zasiahlo do jej ústavných práv. Okresný

súd Bratislava I v predmetnej veci spôsobil zbytočné prieťahy a tým porušil právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)“

4. Dňa 18. mája 2016 bolo ústavnému súdu doručené písomné oznámenie

sťažovateľky, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľka odvolala plnú moc bývalému právnemu

zástupcovi ‒Advokátskej kancelárii Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava,

a zároveň udelila plnú moc advokátovi JUDr. Dušanovi Dudášovi, Advokátska kancelária,

Kuklovská 2, Bratislava. K uvedenému oznámeniu bolo súčasne pripojené „opätovné

Stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I“, ktoré je obsahovo identické

so stanoviskom sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016.

5. Sťažovateľka 18. októbra 2016 doručila ústavnému súdu uznesenie Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -137 z 29. júla 2016.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. :

Dňa 8. septembra 2008 podala sťažovateľka proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“), žalobný návrh

o „určenie, že odmeňovaním žalobkyne podľa § 66 ods. 2, 3, 4 § 67 ods. 1, 2 Zákona

o sudcoch a prísediacich, , o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky nie je dodržaná zásada

rovnakého zaobchádzania v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 Zákona

č. v znení v období od 15.4.2005 do vyhlásenia

rozsudku“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na

prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Tulejovej.

Dňa 11. októbra 2008 zákonná sudkyňa oznámila predsedníčke súdu, že sa cíti byť

zaujatá, pretože sťažovateľka je sudkyňou okresného súdu. Zároveň požiadala ostatných

sudcov súdu, aby sa vyjadrili, či sa cítia/necítia byť zaujatí.

Dňa 26. novembra 2009 sťažovateľka podala na okresnom súde „Rozšírenie žaloby

o žalovaného v 2. Rade, Okresného súdu Bratislava I o nemajetkovú ujmu 184.617,-EUR“.

Dňa 11. marca 2010 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu

„podľa ust. “.

Dňa 12. apríla 2010 zákonná sudkyňa požiadala sudcov okresného súdu „o

doplnenie vyjadrenia k námietke zaujatosti“.

Dňa 17. júna 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie „podľa ust.

, po doplnení sa k vyjadrení v zmysle pokynu KS sp. zn.

11NcC 11/10/)“.

Dňa 25. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. -29 vylúčil

z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. desiatich sudcov

a dvadsiatich ôsmich sudcov vrátane zákonnej sudkyne JUDr. Evy Tulejovej nevylúčil

z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

Dňa 22. júla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. augusta 2011 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh v sume 66 €, ktorý sťažovateľka uhradila 5. septembra 2011.

Dňa 5. septembra 2011 sťažovateľka podala návrh na prerušenie konania

„do zaujatia stanoviska Ústavného súdu SR“.

Dňa 19. septembra 2011 sťažovateľka podala žiadosť „o vrátenie súdneho poplatku

vo výške 66,-eur ako neoprávnene vyžiadaného“.

Dňa 20. júla 2012 bol spis predložený súdnej tajomníčke, aby pripojila spis

okresného súdu sp. zn. .

Dňa 30. septembra 2012 bolo v spise zaznamenané, že spis vedený pod sp. zn.

„sa poslal na NS SR z dôvodu dovolania odporcu MS SR“.

Dňa 21. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -43 návrh

sťažovateľky na prerušenie konania zamietol.

Dňa 23. januára 2013 súd uznesením č. k. -45 vyzval sťažovateľku,

aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránila „vady písomného podania zo dňa

25.11.2009 v časti v ktorej navrhla zmenu petitu návrhu“. V rovnaký deň podala

sťažovateľka odvolanie voči uzneseniu okresného súdu č. k. -44 o nevrátení

súdneho poplatku.

Dňa 24. januára 2013 sťažovateľka reagovala na výzvu súdu na odstránenie

nedostatkov svojho podania z 25. novembra 2009.

Dňa 25. januára 2013 okresný súd doručil návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do

konania a zmenu petitu odporcovi na účely vyjadrenia.

Dňa 28. januára 2013 okresný súd doručil návrh odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 27. marca 2013 sa odporca vyjadril k návrhu sťažovateľky a zároveň podal

návrh na prerušenie konania.

Dňa 7. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu č. k. -44 o nevrátení súdneho poplatku.

Dňa 4. októbra 2013 bol krajskému súdu zaslaný „dodatok za spisom“: „námietka

zaujatosti proti sudkyni JUDr. Eve Tulejovej, ktorú vzniesol odporca 26.9.2013“.

Dňa 29. novembra 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu „za účelom

vyjadrenia sa k námietke zaujatosti zákonnou sudkyňou“ JUDr. Evou Tulejovou.

Dňa 23. decembra 2013 krajský súd urgoval doplnenie vyjadrenia JUDr. Evy

Tulejovej k vznesenej námietke.

Dňa 30. decembra 2013 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k vznesenej námietke

zaujatosti odporcom, pričom toto vyjadrenie bolo doručené spolu so spisom krajskému súdu

v rovnaký deň.

Dňa 6. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. -66 sudkyňu

JUDr. Evu Tulejovú vylúčil z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. .

Dňa 28. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. -67 rozhodnutie

okresného súdu č. k. -44 potvrdil.

Dňa 10. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 15. apríla 2014 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného súdu

s poukazom na to, že bola vylúčená z prerokovávania a rozhodovania vo veci.

Dňa 24. apríla 2014 sťažovateľka podala súdu „špecifikáciu odškodnenia - výpočet“.

Dňa 10. júla 2014 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

Mgr. Adele Unčovskej.

Dňa 10. októbra 2014 okresný súd zaslal odporcovi „Špecifikáciu odškodnenia –

výpočet k sp. zn. “.

Dňa 29. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. -80 pripustil

pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu ako odporcu v 2. rade, a to

Okresný súd Bratislava I.

Dňa 5. augusta 2015 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku „za rozšírený návrh na začatie konania, ktorý je 5 538, 50 eur“.

Dňa 17. augusta 2015 sťažovateľka reagovala na výzvu na doplatenie súdneho

poplatku tak, že súdny poplatok nezaplatí, „nakoľko od rozšírenia návrhu, ktorý súd prevzal

dňa 26.11.2009 osobne, uplynula 3-ročná lehota“.

Dňa 12. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -89 konanie

zastavil, „nakoľko navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za podaný návrh na začatie

konania v celosti“.

Dňa 3. decembra 2015 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -89 o zastavení konania.

Dňa 11. januára 2016 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej

sudkyni JUDr. Martine Líškovej.

Dňa 29. februára 2016 zákonná sudkyňa dala úpravou pokyn kancelárii, aby bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 29. júla 2016 krajský súd uznesením č. k. -137 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -89 o zastavení konania „zrušil pre

pochybenia vo viacerých smeroch. Predovšetkým žalobkyňa správne vyčíta súdu prvej

inštancie, že zastavil konanie i v časti požadovaného určenia, v ktorej bol súdny poplatok

uhradený ešte v auguste 2011, i keď v súdom nesprávne ustálenej výške. (...) Súd prvej

inštancie pochybil tiež, pokiaľ dospel k záveru, že súdny poplatok v časti náhrady

nemajetkovej ujmy bol vyrubený v priebehu trojročnej prekluzívnej lehoty.“.

Dňa 27. septembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom tento od

uvedeného dátumu podľa zistenia ústavného súdu vo veci do dnešného dňa žiadny úkon

nevykonal.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o tzv. diskriminačnej žalobe vedenej pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalobkyne) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v a v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci, keďže zisťovanie

skutkového stavu si v danom prípade nevyžadovalo v podstate žiadne dokazovanie;

napokon ani z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva, v čom by mala spočívať

skutková zložitosť veci. Po právnej stránke možno danú vec považovať za zložitejšiu,

pretože judikatúra je vo vzťahu k danej právnej problematike nejednotná, neexistuje teda na

vec sa vzťahujúca ustálená judikatúra.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podala procesné

návrhy (rozšírenie žaloby, prerušenie konania, odvolanie), ústavný súd pripomína svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými

predpismi (napr. podľa aktuálne platného a účinného ) na

uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda

neboli vyvolané správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania žaloby

(8. septembra 2008) do rozhodovania o predmetnej ústavnej sťažnosti, teda osem a pol roka,

je už samo osebe neprimerané.

Okrem uvedeného okresný súd v danej veci meritórne za viac ako osem rokov ani raz

nerozhodol a opakovane bol dlhodobo nečinný alebo dlhodobo nekonal vo veci efektívne.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Za nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť minimálne

obdobie jedného roka v súvislosti s postupom okresného súdu pri prvej námietke

predpojatosti (11. októbra 2010) zákonnej sudkyne JUDr. E. Tulejovej, pretože táto

námietka bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie až po dvadsiatich mesiacoch

(17. júna 2010), čo je neakceptovateľné. Navyše po vrátení spisu okresnému súdu 22. júla

2010 do 3. augusta 2011 bol okresný súd bez akýchkoľvek dôvodov ďalší rok nečinný.

Rovnako v období od 5. septembra 2011 do 21. januára 2013 (1 rok a 4 mesiace) a od

29. januára 2015 do 5. augusta 2015 (6 mesiacov) okresný súd nevykonal žiadne úkony

v danej veci. Rovnako za neefektívne možno hodnotiť obdobie od 29. februára 2016 až do

dnešného dňa (1 rok), pretože rozhodnutie o zastavení konania okresným súdom bolo

krajským súdom zrušené zo zjavne nesprávnych a právne zmätočných dôvodov.

Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas takmer 5 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na nutnosť zmeny zákonných sudcov a zvýšený

nápad počtu vecí, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka súdu, nebolo možné ani

v tomto prípade prihliadať a akceptovať ju. Ústavný súd už v podobných súvislostiach

viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného

súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa

musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to

len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € najmä

z dôvodu, že „zastáva názor, že nenariadením ani jedného pojednávania za dobu 7 rokov

(hoci konanie nebolo prerušené) si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len

deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia Advokátskou

kanceláriou Kraus & Partners, s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, za tri úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 27. mája 2015 a písomné stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí

odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon

vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1

ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu

448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 537,62 €.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka si vo vzťahu k právnemu zástupcovi

JUDr. Dušanovi Dudášovi nárok na trovy právneho zastúpenia neuplatnila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd o uplatnených trovách konania

sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017