Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 250/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť O. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. K. P., Štúrova 20, Košice, vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11

a takto

rozhodol:

1. Základné právo O. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. O. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť O. P. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne advokátky JUDr. K. P., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 11. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 210/12 doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2013, v ktorom okrem

iného uviedol: „Predmetom konania vo veci sp. zn. je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po právnej stránke ide o štandardnú

občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

Po skutkovej stránke napadnuté konanie sa javí ako zložitejšie.

Sťažovateľ dňa 17. 4. 2003 doručil súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

Dňa 5. 5. 2003 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

(správne má byť 24. apríla 2003, pozn.).

Dňa 21. 5. 2003 súd odoslal odporkyni opis návrhu na začatie konania, aby sa

k nemu písomne vyjadrila.

Dňa 3. 10. 2003 navrhovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania.

Dňa 10. 10. 2003 súd doplnený návrh odoslal na vyjadrenie odporkyni.

Dňa 11. 8. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na 12. 10. 2004. Odporkyňa dňa

30. 9. 2004 oznámila súdu, že v čase nariadeného pojednávania sa jej právna zástupkyňa

bude zdržiavať pracovne v Nemecku, a preto požiadala súd o odročenie pojednávania.

Pojednávania určené na 12. 10. 2004 bolo odročené na 24. 11. 2004.

Dňa 16. 11. 2004 právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala súd o odročenie

pojednávania nakoľko navrhovateľ bol v tom čase hospitalizovaný v nemocnici.

Pojednávania určené na 24. 11. 2004 bolo odročené na 8. 2. 2005.

Dňa 12. 1. 2005 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila súdu lekárske správy

navrhovateľa a doklad o jeho hospitalizácií a následnej rehabilitácií. Pojednávania určené

na 8. 2. 2005 bolo z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročené na 12. 4. 2005.

Dňa 12. 4. 2005 súd za účastí oboch účastníkov a ich právnych zástupcov vec

prejednal a pojednávanie odročil na 14. 6. 2005 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 14. 6. 2005 súd pokračoval v prejednávaní veci a pojednávanie odročil

na 26. 10. 2005 za účelom doloženia ďalších listinných dôkazov.

Na pojednávania dňa 26. 10. 2005 účastníci konania navrhli súdu, aby nariadil

vo vecí znalecké dokazovanie za účelom určenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

Uznesením č. k. -59 zo dňa 23. 2. 2006 súd nariadil znalecké

dokazovanie a na podanie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. J. Č. Proti tomuto

uzneseniu čo do výroku o uložení povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania podala odvolanie odporkyňa. Uznesením č. k. -62 zo dňa 20. 3.

2006 súd zrušil výrok uznesenia, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 2.000,- Sk.

Dňa 23. 3. 2006 navrhovateľ písomným podaním rozšíril žalobný návrh.

Dňa 25. 9. 2006 znalec Ing. J. Č. doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného. Uznesením č. k. -196 zo dňa 19. 10. 2006 súd priznal odmenu

znalcovi.

Dňa 22. 1. 2007 súd vytýčil ďalšie pojednávania vo veci na 4. 4. 2007. Toto

pojednávania z dôvodu neprítomnosti sudkyne bolo odročené na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 12. 9. 2007. Toto pojednávanie bolo

odročené na 12. 12. 2007 za účelom výsluchu znalca.

Na pojednávaní dňa 12. 12. 2007 sa nezúčastnila právna zástupkyňa odporkyne.

Odporkyňa žiadala pojednávanie z tohto dôvodu odročiť. Súd pojednávanie odročil na 4. 3.

2008.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 4. 3. 2008. Po prejednaní veci bolo odročené

na 14. 5. 2008 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie dňa 14. 5. 2008 po prejednaní veci bolo odročené na neurčito

za účelom vyžiadania výpisov z účtov o stavebnom sporení.

Pojednávanie dňa 17. 3. 2010 bolo odročené na 1. 6. 2010 za účelom doplnenia

dokazovania.

Pojednávanie dňa 1. 6. 2010 po prejednaní veci bolo odročené na 20. 10. 2010

za účelom uzatvorenia možnej mimosúdnej dohody. Toto pojednávania bolo na žiadosť

právnej zástupkyne odporkyne odročené na 16. 2. 2011.

Pojednávanie určené na 16. 2. 2011 bolo na žiadosť právnej zástupkyne odporkyne

odročené na 11. 5. 2011.

Pojednávanie určené na 11. 5. 2011 bolo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

odročené na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 21. 9. 2011. Pojednávanie dňa 21. 9. 2011

po prejednaní veci bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania.

Uznesením č. k. -359 zo dňa 22. 11. 2011 súd nariadil znalecké

dokazovanie za účelom určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného

domu. Uznesením č. k. -366 zo dňa 24. 4. 2012 súd predĺžil znalcovi lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku do 15. 5. 2012. Dňa 22. 5. 2012 znalec doručil súdu

znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

Uznesením č. k. -409 zo dňa 18. 7. 2012 súd priznal znalcovi Ing. P. Š.

odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Ďalší termín pojednávania bol určený na 13.

2. 2013.

Pojednávanie dňa 13. 2. 2013 bolo odročené na 7. 5. 2013 na žiadosť právnych

zástupcov účastníkov s tým, že sa pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody ohľadom

vyporiadania BSM. Toto pojednávanie bolo preročené na 12. 6. 2013.

Pojednávanie dňa 12. 6. 2013 bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia

ďalšieho dokazovania.

Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že okresný súd nariadil vo veci množstvo

pojednávaní. Veľakrát ich však odročoval bez prejednania veci, toleroval neprítomnosť

účastníkov a ich právnych zástupcov na pojednávaniach a ich postupne predkladané

doplnenia dokazovania} čím spôsobovali predlžovanie konania.

Keďže v tomto konaní doposiaľ súd meritórne nerozhodol, mám za to,

že nepostupoval koncentrovane a efektívne a preto sa podieľal na neúmernom predĺžení

konania.“

Obdobné procesné úkony, ktoré označil predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ a „práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr.

), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.

Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ). K vytvoreniu

„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd

prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne napr. , ,

).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité a uplatňovanie právnej

úpravy zakotvenej v je stabilizované v rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých

majetkových sporov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory sú svojou povahou náročnejšie

na dokazovanie (vo veci muselo byť nariadené dvakrát znalecké dokazovanie), pretože bolo

treba nielen zistiť okruh veci patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku a zohľadniť aj viacero skutočností,

ktoré vyplývajú z , najmä pokiaľ ide o komplexnosť

vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Samotnú faktickú zložitosť (na ktorú

poukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti okresný súd) však nemožno dávať do súvislosti

s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd

konštatuje sťažovateľov aktívny prístup k súdnemu konaniu a záujem oň (v decembri 2003

a júli 2004 urgoval okresný súd, aby vo veci určil termín pojednávania, a v roku 2012 podal

i sťažnosť na prieťahy v konaní), zúčastňoval sa nariadených pojednávaní a jeho správanie

výraznou mierou neovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní a vzniknuté

prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Na základe

prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania

je poznačený neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. I keď

v priebehu takmer viac ako 10-ročného konania boli zistené iba dve väčšie obdobia

nečinnosti v trvaní osemnásť mesiacov od 10. októbra 2003, keď okresný súd zaslal

doplnený návrh odoslal na vyjadrenie odporkyni, až do uskutočnenia prvého relevantného

pojednávania, ktoré sa konalo 12. apríla 2005, resp. dvadsaťtri mesiacov, od 14. mája 2008,

keď okresný súd odročil pojednávanie na neurčito pre účely vyžiadania výpisov z účtov

o stavebnom sporení, až do 1. júna 2010 (pojednávanie odročil na 20. október 2010

pre účely uzatvorenia možnej mimosúdnej dohody) a nemožno mu vytknúť inú

dlhodobejšiu nečinnosť, ústavný súd zdôrazňuje, že najväčším pochybením okresného súdu

je to, že hoci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul účastníkov a svedkov,

vo veci samej dosiaľ za 10 rokov nebol vyhlásený rozsudok a ani nebolo vydané iné

rozhodnutie, ktorým by sa skončilo konanie pred okresným súdom, čo nie je zlučiteľné

so základným právom účastníka konania podľa a s jeho právom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Takisto na dĺžku konania malo vplyv to, že okresný súd odročil viackrát (8. februára

2005, 1. júna 2010 a tiež 13. februára 2013) pojednávania pre účely vyriešenia sporu

o vyporiadaní BSM mimosúdnou dohodou, ale k žiadnej dohode medzi účastníkmi dosiaľ

nedošlo, a tiež to, že okresný súd dvakrát nariadil znalecké dokazovanie (prvé nariadil

23. februára 2006 (po návrhu účastníkov z 26. októbra 2005 - znalecký posudok bol

doručený okresnému súdu až 25. septembra 2006) a druhé nariadil 22. novembra 2011 -

znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok po predĺžení lehoty až 22. mája 2012.

Občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak

dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia vcelku považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v i právom podľa

ods. 1 dohovoru (obdobne napr. , , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní

nebola odstránená ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia (m. m. napr. ,

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany

základných práv sťažovateľa prikázal v zmysle

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod

sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50

ods. 3 zákona ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. P.,

ktorá ich bližšie nešpecifikovala.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

predstavovala sumu 781 €.

Ústavný súd mu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia v roku 2013 a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby v roku 2013 predstavovala sumu 130,16 € a režijný paušál 7,81 €. Úhrada bola teda

priznaná v celkovej sume 269,58 € (bod 4 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013