Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 471/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti J. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť J. S. trovy konania v sume 269,58

€ (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu

advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 2. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 25. októbra 2012 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2012, v ktorom okrem iného

uviedol:

«... Vec napadla dňa 22. 7. 2009. Jedná sa o konanie vo veci vysporiadania BSM

účastníkov. BSM zaniklo rozvodom manželstva účastníkov právoplatnosťou rozsudku o

rozvode dňa 30. 4. 2009. Predmetom BSM sú nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky,

hnuteľné veci, pasíva.

Vec nie je právne zložitá, je však zložitá po skutkovej stránke. Pre dĺžku konania je

významné:

1. Po začatí konania bolo dva krát rozhodované o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia.

2. Počas konania prebiehali mimosúdne jednania medzi účastníkmi za účelom

uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM v časti hnuteľných vecí s nasledovnými

komplikáciami: nedostatočná vzájomná komunikácia medzi účastníkmi a nesplnenie

povinnosti odporkyne sa k návrhu protistrany vyjadriť v určenej sudcovskej lehote, na

splnenie ktorej povinnosti musela byť odporkyňa urgovaná (dňa 10. 11. 2010 - č. l. 248

spisu). Výsledok jednaní bol významný pre rozhodnutie o tom, či v konaní bude nariadené

znalecké dokazovanie na určenie hodnoty hnuteľných vecí.

3. Vykonanie niekoľkých pojednávaní s vykonaním dokazovania výsluchom viacerých

svedkov, a to najmä na okolnosti výstavby rodinného domu a podielu účasti rodinných

príslušníkov účastníkov na výstavbe rodinného domu.

4. Vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty nehnuteľností a následné

nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Predposledné pojednávanie vo veci bolo vykonané dňa 22. 2. 2012. na ktorom bol

vykonaný výsluch znalkyne k vypracovanému znaleckému posudku. Zatiaľ posledné

pojednávanie bolo vykonané dňa 2. 3. 2012, na ktorom bol vykonaný výsluch svedka, ktorý

na objednávku odporkyne vyhotovil odborné vyjadrenie k znaleckému posudku.

Navrhovateľ uviedol, že už ďalšie znalecké dokazovanie nechce, preto sa právny zástupca

odporkyne pokúsil uzatvoriť počas prerušeného pojednávania s navrhovateľom mimosúdnu

dohodu, s tým. že ak k dohode nedôjde, bude navrhovať kontrolné znalecké dokazovanie.

Navrhovateľ síce v konaní nie je zastúpený advokátom, na pojednávaniach však

uvádzal, že sa o ďalšom postupe v konaní sa musí radiť so svojou advokátkou, čo uviedol aj

v závere pojednávania konaného dňa 2. 3. 2012. Tento postoj navrhovateľa namietala na

pojednávaní odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu stým, že navrhovateľ

takto spôsobuje vo veci prieťahy a robí konanie nehospodárnym. Poznamenávam, že

skutočnosť, že navrhovateľ nebol zastúpený v konaní advokátom, nemala žiadny vplyv na

postup súdu v konaní, ani na trvanie konania, mohla mať však vplyv na uzatvorenie

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, keďže navrhovateľovi na mimosúdnych jednaniach

neboli poskytnuté právne služby a poradenstvo podľa aktuálne sa vyvíjajúcej situácie na

jednaniach. V každom prípade bol však súd povinný poskytnúť navrhovateľovi po

vykonanom pojednávaní dňa 2. 3. 2012 lehotu na oznámenie ďalších prípadných návrhov

na vykonanie dokazovania, a to vzhľadom na odbornú problematiku, na ktorú bolo

vykonané dokazovanie na pojednávaní dňa 2. 3. 2012 výsluchom svedka Doc. Ing. J. S.,

ktorý vyhotovil odborné vyjadrenie k znaleckému posudku vyhotovenému v konaní

znalkyňou Ing. K. B.

Dňa 21. 3. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa,

ktorého si navrhovateľ zvolil dňa 2. 3. 2012. Vyjadrenie bolo vyhotovené po tom, ako sa

dňa 20. 3. 2012 uskutočnilo jednanie medzi účastníkmi a ich právnymi zástupcami v AK

právneho zástupcu navrhovateľa za účelom uzatvorenia dohody o vyporiadaníe

nehnuteľností patriacich do BSM. Ku dohode nedošlo, pretože podľa názoru navrhovateľa

protistrana zotrvávala na neprijateľnom návrhu.

Dňa 27. 4. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne k mimosúdnym

rokovaniam spolu s návrhom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Dňa

24. 5. 2012 boli súdu doručené na výzvu súdu zo strany odporkyne otázky, ktoré má znalec v

kontrolnom znaleckom posudku zodpovedať. V ten istý deň bolo vyhotovené uznesenie o

nariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Na žiadosť ustanoveného znalca Ing. M. K.

z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu bola uznesením zo dňa 12. 7. 2012

ustanovená za znalkyňu Ing, D. K., ktorá si na pošte zásielku s uvedeným uznesením v

odbernej lehote neprevzala, zásielka bola vrátená súdu dňa 22. 8. 2012. Dňa 13. 9. 2012

bola znalkyňa na pokyn VSÚ telefonicky vyzvaná na prevzatie spisu. Znalkyňa požiadala o

dodatočné zaslanie uznesenia, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 3. 10. 2012, t.

č. je spis zasielaný znalkyni poštou.

Z chronológie úkonov, ktorá je prílohou tohto vyjadrenia, je zrejmé, že vo veci sa

nepretržite a plynulo koná. Pojednávania boli vždy nariaďované na najbližší možný termín

podľa možností účastníkov, aj súdu. Činnosť súdu nie je možné hodnotiť ako neefektívnu,

keďže úkony súdu na seba nadväzovali, každý nasledujúci úkon bol závislý od

predchádzajúceho. Činnosť súdu smeruje k nariadeniu pojednávania a konečnému

rozhodnutiu vo veci samej. Sťažnosť je preto neopodstatnená...

Chronológia úkonov...

22. 7. 2009 - podaný návrh...

28. 7. 2009 - spis predložený VSU na posúdenie...

18. 9. 2009 - predložený spis sudkyni

- vyjadrenie odporcu k poučeniu

- nariadené pojednávanie na deň 13. 1. 2010

21. 9. 2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku

9. 10. 2009 - návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia

16. 10. 2009 - uznesenie - návrh na nariadenie PO zamieta

20. 10. 2009 - uznesenie - na zaplatenie sup za návrh na PO

13. 1. 2010 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom doplnenia návrhov na

dokazovanie a upresnení dátumov narodenia navrhnutných svedkov zo strany navrhovateľa

a odporkyne...

30. 4. 2010 - pojednávanie, odročené na 16. 6. 2010 za účelom výsluchu svedkýň,

ktoré nemohli byť vypočuté 30. 4. z časových dôvodov

11. 5. 2010 - návrh navrhovateľa na výsluch svedkov 25. 5. 2010...

16. 6. 2010 - pojednávanie, odročené na 25. 6. 2010 za účelom výsluchu svedkov,

ktorí nemohli byť vypočutí 16. 6. z časových dôvodov

18. 6. 2010 - odporkyňa predložila do spisu doklady o príjmoch a výdavkoch

25. 6. 2010 - pojednávanie, odročené na neurčito, účastníkom poskytnutá lehota

30 dní na prípadnú mimosúdnu dohodu

14. 7. 2010 - podanie odporkyne, odsúhlasenie navrhovaného vyporiadania BSM

15. 7. 2010 - návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania

21. 7. 2010 - doručované vyjadrenie navrhovateľa spolu s výzvou na vyjadrenie

odporkyni

28. 7. 2010 - vyjadrenie navrhovateľky k podaniu odporcu

10. 8. 2010 - referát sudkyne - výzva účastníkom na písomné oznámenie, ohľadom

ktorých vecí patriacich do BSM uzatvorili dohodu

13. 8. 2010 - návrh na nariadenie PO

13. 8. 2010 - uznesenie - návrh na nariadenie PO zamieta

16. 8. 2010 - uznesenie - na zaplatenie sup za návrh na PO

21. 10. 2010 - vyjadrenie navrhovateľa, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patria do

BSM

10. 11. 2010 - urgencia odporkyni na oznámenie, ohľadom ktorých vecí BSM

uzatvorili dohodu

24. 11. 2010 - odpoveď odporkyne na urgenciu...

9. 2. 2011 - zrušenie pojednávania 11. 2. z dôvodu PN sudkyne

21. 2. 2011 - žiadosť odporkyne o urýchlenie rozhodnutia veci

22. 2. 2011 - nariadené pojednávanie na 20. 4. 2011

20. 4. 2011 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania

28. 4. 2011 - uznesenie - nariadenie znaleckého dokazovania

12. 5. 2011 - navrhovateľ predložil súdu kópiu dohody o vyporiadaní BSM

13. 5. 2011 - odporkyňa predložila zápisnicu z 5. 5. 2011 - odsúhlasenie vecí

patriacich do BSM

19. 5. 2011 - opravné uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania...

19. 7. 2011 - uznesenie - priznanie znalečného

- doručovaný znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie k posudku

26. 8. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku

4. 9. 2011 - spis predložený sudkyni na ďalší postup

23. 9. 2011 - vyzvaný navrhovateľ, aby sa dostavil na súd za účelom podpísania

dohody o vyporiadaní BSM, ktorú predložil súdu.

- vyzvaní účastníci, aby oznámili súdu, či existuje možnosť uzavretia

súdneho zmieru

13. 10. 2011 - na predvolanie sa dostavil navrhovateľ, ktorý podpísal dohodu (č. l.

274), oznámil, že neexistuje možnosť uzavrieť zmier s odporkyňou

14. 10. 2011 - návrh odporkyne na zabezpečenie dôkazu...

20. 12. 2011 - nariadené pojednávanie na 22. 2. 2012, zasielané žiadosti na

zamestnávateľov navrhovateľa ohľadom jeho príjmov...

22. 2. 2012 - pojednávanie - odročené na 2. 3. 2012 za účelom vypočutia svedka

7. 3. 2012 - úradný záznam o študovaní spisu zástupcom navrhovateľa

2. 3. 2012 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom vyjadrenia

navrhovateľa k návrhom na doplnenie dokazovania

21. 3. 2012 - podanie navrhovateľa

30. 3. 2012 - výzva odporkyni, aby sa vyjadrila k podaniu navrhovateľa z 21. 3. a

oznámila ďalšie prípadné návrhy na dokazovanie

16. 4. 2012 - úradný záznam o študovaní spisu zástupcom odporkyne

27. 4. 2012 - odpoveď na výzvu súdu, vyjadrenie odporkyne na podanie zástupcu

navrhovateľa a návrhy na dokazovanie

9. 5. 2012 - výzva zástupcovi odporkyne na oznámenie otázok, ktoré majú byť

položené znalcovi v rámci kontrolného znaleckého dokazovania

24. 5. 2012 - podanie zástupcu odporkyne - oznámené otázky na znalca

24. 5. 2012 - nariadené kontrolné znalecké dokazovanie

6. 6. 2012 - žiadosť znalca o ustanovenie iného znalca z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu a PN

12. 7. 2012 - uznesenie - nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, zmena

znalca

19. 9. 2012 - telefonicky oznámené znalkyni, že bola ustanovená za znalca,

uznesenie je právoplatné 22. 8. 2012, keďže ho neprevzala v odbernej lehote, zároveň bola

vyzvaná na prevzatie spisu. Požiadala o jeho dodatočné zaslanie s vyznačenou

právoplatnosťou. Právoplatné uznesenie o nariadení znal. dok. prevzala 3. 10. 2012.»

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka

chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti,

vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený

na previerku 31. októbra 2012.

Navyše zistil, že sťažovateľka podala 24. júna 2010 „protinávrh k žalobe

o vyporiadanie BSM...“ (č. l. 205 až 209).

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu do dňa prerokovania

sťažnosti pred ústavným súdom nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne napr. ,

).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité a uplatňovanie právnej

úpravy zakotvenej v je stabilizované v rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých

majetkových sporov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory sú svojou povahou náročné

na dokazovanie (vo veci muselo byť nariadené aj znalecké a kontrolné znalecké

dokazovanie), pretože bolo treba nielen zistiť okruh veci patriacich do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku

a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z , najmä

pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva, ale na druhej

strane nie je toho názoru, že išlo o zložitú vec „z dôvodu, že bolo dvakrát rozhodované

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“, ako to uviedol okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky, avšak súčasne konštatoval, že

doterajšia doba konania bola čiastočne ovplyvnená aj jej úkonmi, na ktoré musel okresný

súd reagovať. Osobitne to platí o jej dvoch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia,

v ktorých bola sťažovateľka neúspešná, pričom ani v jednom prípade proti rozhodnutiu

okresného súdu o zamietnutí jej návrhov na vydanie predbežného opatrenia (zo 16. októbra

2009 a 13. augusta 2010) ani nepodala opravný prostriedok.

Takisto na doterajšiu dĺžku konania malo vplyv to, že prebiehali mimosúdne

rokovania medzi účastníkmi pre účely uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM (na ten účel

bolo napr. odročené aj pojednávanie 25. júna 2010), ktoré boli zdĺhavé aj z dôvodu

nedostatočnej vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi.

Obdobne sťažovateľka v stanovenej 7-dňovej lehote nereagovala na výzvu okresného

súdu, hoci jej právnemu zástupcovi bola výzva doručená 22. júla 2011 (č. l. 337), a bez

ohľadu na to, že medzitým vypovedala splnomocnenie advokátovi (15. august 2011),

námietky k znaleckému posudku jej nový právny zástupca predložil až 14. októbra 2011,

teda s oneskorením takmer troch mesiacov. Sťažovateľka a jej právny zástupca boli tiež

okresným súdom urgovaní v novembri 2010 na predloženie vyjadrenia k veci (č. l. 248

spisu).

Tieto okolnosti ústavný súd preto zohľadnil pri priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konanie posudzoval

ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Konanie bolo začaté 22. júla 2009,

keď doručil bývalý manžel sťažovateľky okresnému súdu „Návrh na vysporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ a na základe prehľadu úkonov okresného súdu

zistených aj zo spisu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že hoci neboli zistené väčšie

obdobia nečinnosti a okresný súd spočiatku riadne konal (nariadil v roku 2010 štyri

relevantné pojednávania, v roku 2011 jedno pojednávanie a v roku 2012 dve pojednávania,

na ktorých vykonal dokazovanie a vypočul viacerých svedkov), ale na druhej strane priebeh

konania je poznačený predovšetkým neefektívnosťou jeho postupu pri nariaďovaní

znaleckého dokazovania, ktoré nie je dosiaľ skončené, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku

sporu.

Tu je okresnému súdu potrebné vytknúť, že reagoval oneskorene na predložené

návrhy účastníkov konania 15. a 28. júla 2010 na pribratie znalcov z odboru stavebníctva

na ocenenie nehnuteľností (rozhodol o pribratí znalkyne až 20. apríla 2011), a obdobne

doba, ktorá uplynula od podania návrhu sťažovateľky na vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania (14. október 2011 resp. 27. apríl 2012 ), až do 12. júla 2012, keď nariadil

kontrolné znalecké dokazovanie inou znalkyňou (24. mája 2012 navyše bez predchádzajúcej

komunikácie pribral do konania znalca, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol spracovať

znalecký posudok), je v okolnostiach danej veci neprimeraná.

Z uvedených dôvodov preto možno hovoriť o neefektívnej činnosti okresného súdu

pri nariaďovaní znaleckého dokazovania. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku

konania, preto ústavný súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že je sťažnosť

sťažovateľky nedôvodná. Okresný súd v tomto období neurobil nič na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľky aj napriek tomu, že pri ustanovovaní znalca mohol

so znalcom vopred prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať, a bolo aj jeho

povinnosťou metodicky usmerňovať a riadiť činnosť znalcov.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatoval, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ].

Ústavný súd preto okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav

právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadala priznať

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré odôvodnila najmä dĺžkou stavu právnej

neistoty v tomto konaní.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľky

vedenej pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

vyhodnotené v tomto náleze, ústavný súd považoval priznanie sumy 300 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume

269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume

po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet jej

právneho zástupcu advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012