Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 546/2013
PDF · 137.89 KB
No categories available
IV. ÚS 546/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 136/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013
doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 136/2009, ktorého predmetom je rozhodovanie o návrhu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý podal bývalý manžel
sťažovateľky.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že návrh bol podaný okresnému súdu 22. júla 2009.
Okresný súd uskutočnil vo veci štyri pojednávania 13. januára 2010, 30. apríla 2010,
16. júna 2010 a 25. júna 2010 a uznesením z 28. apríla 2011 nariadil znalecké dokazovanie.
Znalkyňa podala posudok 12. júla 2011. Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom
namietala vady znaleckého posudku, ktoré okresný súd neakceptoval, a preto si nechala
vypracovať a v konaní predložila odborné vyjadrenie z 15. februára 2012 vypracované iným
znalcom. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi odborného vyjadrenia, a preto okresný súd
uznesením z 24. mája 2012 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva, ktorý však následne okresnému súdu oznámil, že nemôže vyhotoviť znalecký
posudok pre zdravotné problémy. Okresný súd preto uznesením z 12. júla 2012 pribral do
konania iného znalca. Znalkyňa prevzala uznesenie 3. októbra 2012 a vo februári 2013
určila termín miestnej ohliadky rodinného domu na 10. apríl 2013. Tento úkon neskôr
zrušila zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľka uvádza, že do podania sťažnosti znalkyňa
nevykonala ohliadku a ani nepodala znalecký posudok.
Ústavný súd už na základe sťažnosti sťažovateľky z 24. augusta 2012 posudzoval
zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v označenom konaní a rozhodol nálezom
sp. zn. III. ÚS 471/2012 z 13. novembra 2012, ktorým vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka sa pred podaním tejto sťažnosti obrátila aj na predsedu okresného súdu
so sťažnosťou na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú predseda okresného
súdu v prípise sp. zn. 1SprS/116/2013 z 23. apríla 2013 vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú.
Sťažovateľka namieta, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu vo veci, ktorá nie je
právne zložitá a konanie o nej trvá už tri roky a deväť mesiacov, sa nachádza v stave
právnej neistoty, klesá hodnota jej spoluvlastníckeho podielu, nemôže s nehnuteľnosťou
voľne nakladať a vzniká jej škoda tým, že za daného právneho stavu zostáva nehnuteľnosť
nedokončená a následkom poveternostných vplyvov sa jej stav zhoršuje. Okrem toho má
kľúče od rodinného domu aj jej bývalý manžel a mieni sa do neho nasťahovať, pričom
v minulosti ju počas spoločného bývania fyzicky napádal. Tieto okolnosti vyvolávajú u nej
stres a majú nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný prijal jej sťažnosť na
ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky J. S. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/136/2009 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke J. S., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6000,- €. (slovom:
šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva úhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B. číslo:.. vedený
v P., a. s., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Z petitu sťažnosti, ako aj z jej odôvodnenia vyplýva, že sťažovateľka namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu od začatia konania vedeného pod sp. zn.
4 C 136/2009 bez ohľadu na to, že ústavný súd už v tejto veci rozhodol nálezom sp. zn.
III. ÚS 471/2012 z 13. novembra 2012, právoplatným 4. decembra 2012.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je v časti, ktorá sa týka postupu okresného súdu
v označenom konaní v období do 4. decembra 2012, neprípustná podľa § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a teda je daný dôvod na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2
Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie, či postup okresného súdu v období od
4. decembra 2012 do podania sťažnosti 9. mája 2013, ako aj v období nasledujúcom po
podaní sťažnosti, opodstatňuje jej prijatie na ďalšie konanie.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh, ako aj zistení ústavného súdu vyplýva, že činnosť
okresného súdu v období od 4. decembra 2012 bola zameraná na zabezpečenie kontrolného
znaleckého posudku týkajúceho sa hodnoty nehnuteľností a namietaný prieťah okresného
súdu v tomto období vznikol v dôsledku okolností na strane znalkyne (jej
práceneschopnosť), ktorý ide na vrub okresnému súdu (napr. III. ÚS 111/01,
Podľa judikatúry ústavného súdu však nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pokiaľ
ústavný súd zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačuje takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. m. m. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
III. ÚS 59/05, IV. ÚS 264/2011).
S prihliadnutím na krátky čas, ktorý uplynul od právoplatnosti nálezu ústavného súdu
do podania opakovanej sťažnosti (od 4. decembra 2012 do 9. mája 2013), na úkony, ktoré
vo veci v tomto období vykonával okresný súd, a na skutočnosť, že je nariadený termín
pojednávania na prerokovanie veci na 8. november 2013, ústavný súd dospel k záveru, že aj
keď postup okresného súdu v tomto období pri zabezpečovaní kontrolného znaleckého
posudku nebol optimálny, ale sťažovateľkou namietaný prieťah nepovažuje za taký, aby ho
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol vyhodnotiť ako zbytočný.
Ústavný súd preto posúdil sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátila na
ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013