Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 264/2011
PDF · 176.89 KB
No categories available
IV. ÚS 264/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 133/2007
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2011
doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.
K., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 133/2007
(ďalej len „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
8 C 133/2007 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci sťažovateľa, ktorý sa žalobou
domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru voči žalovanému Migračnému
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“); vo veci nebolo
dosiaľ meritórne rozhodnuté.
Sťažovateľ sa v predmetnej veci už sťažnosťou z 12. apríla 2010 (ďalej aj
„predchádzajúca sťažnosť“) domáhal ústavnej ochrany svojho základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru; o tejto sťažnosti
ústavný súd rozhodol nálezom č. k. I. ÚS 322/2010-30 z 27. januára 2011 tak, že vyslovil,
že označené práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v namietanom konaní
porušené, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a úhradu trov konania. Označený nález
ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 4. marca 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „... od 1. 1. 2011 som vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Okresnom úrade práce a sociálnych vecí a rodiny
a pre svoj vek – 55 rokov už v podstate nemám reálnu nádej, že má zamestná nejaký
zamestnávateľ a nepoberám žiadne dávky v nezamestnanosti (nebolo v mojich možnostiach
za posledné 4 roky platiť 3 roky do Sociálnej poisťovne), táto vec vedená na okresnom súde
má skutočne pre mňa, ako to už uviedol ústavný súd v náleze, že sa jedná pre mňa
o existenčné nároky“.
Sťažovateľ ďalej dodáva, že «Napriek uvedenému, okresný súd vo veci nielenže
nekonal po 27. 10. 2010, tento nekoná ani napriek mojej žiadosti o vytýčenie termínu
pojednávania zo dňa 2. februára 2011.
Okresný súd naviac nerešpektuje uvedený nález, ktorý prevzal okolo 3. marca 2011,
ktorý mu prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedeného dôvodu som bol dňa 10. marca 2011 opätovne nútený podať sťažnosť
do rúk predsedkyne okresného súdu, v konečnom poradí dokonca už ako tretiu. V tejto
sťažnosti som opätovne poukázal na moju nepriaznivú sociálnu situáciu a požiadal
predsedkyňu okresného súdu, aby v rámci kompetencií konala.
Súčasne som uviedol, že „prístup“ zákonného sudcu vzbudzuje vo mne obavy, že vo
veci koná a rozhoduje nie nezávislý a nie nestranný sudca.
Zdôrazňujem tú právne relevantnú skutočnosť, že do dnešného dňa som z okresného
súdu na moju sťažnosť zo dňa 10. marca 2011 neobdržal žiadnu odpoveď.».
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Ing. J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie, aby vec
bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach a
ľudských slobodách postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C 133/2007 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava II. prejednať
a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 133/2007 bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom
dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť sťažovateľovi do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II. je povinný uhradiť Ing. J. J. trovy právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri Eur a 88 centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. J. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 133/2007.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že tento bol po rozhodnutí
ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti okresnému súdu odstúpený na ďalšie konanie
7. februára 2011. Sťažovateľ podal 7. marca 2011 okresnému súdu „žiadosť o vytýčenie
termínu pojednávania“ a následne bola 14. marca 2011 doručená okresnému súdu sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v konaní. Okresný súd 16. mája 2011 nariadil termín pojednávania
vo veci na 6. jún 2011, na ktoré predvolal svedka, ktorý má trvalý pobyt v M., t. j. značne
vzdialený od sídla okresného súdu. Svedok ospravedlnil svoju neúčasť (písomným podaním
z 2. júna 2011) na pojednávaní a zároveň požiadal o vypočutie dožiadaným súdom. Dňa 6.
júna 2011 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktorom sťažovateľ predložil okresnému súdu
návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito
s tým, že svedok bude vypočutý dožiadaným Okresným súdom Michalovce. V dôsledku
podania posudzovanej sťažnosti ústavnému súdu (26. apríl 2011) bol spis okresného súdu
prípisom z 9. mája 2011 opätovne vyžiadaný ústavným súdom na prípravu predbežného
prerokovania sťažnosti (ústavnému súdu bol doručený 13. júna 2011).
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 133/2007 v období do 4. marca 2011
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti
sťažovateľa, ktorou namietal tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 133/2007, nálezom č. k. I. ÚS 322/2010-30 z 27. januára 2011 tak, že
označené práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené,
prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a úhradu trov konania; označený nález nadobudol
právoplatnosť 4. marca 2011. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa sa v časti do
4. marca 2011 týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 133/2007 v období po 4. marci 2011
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne
neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatoval, že
sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu 26. apríla 2011, t. j. necelé dva mesiace od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti, ktoré
sa týkalo tej istej veci.
Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe vylučuje, aby
ústavný súd po tak krátkom čase opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom
konaní, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že v predmetnej veci ústavný súd už prikázal
okresnému súdu svojím nálezom z 27. januára 2011, aby konal bez zbytočných prieťahov
(tento nález bol okresnému súdu doručený 4. marca 2011), a tiež toho, že v danom prípade
ide o konanie, ktoré svojou povahou (existenčné nároky súvisiace s namietaným neplatným
skončením pracovného pomeru) vyžaduje zo strany okresného súdu osobitnú starostlivosť.
Navyše, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v čase po doručení sťažnosti ústavnému súdu
okresný súd v namietanom konaní priebežne koná, keď 16. mája 2011 nariadil vo veci
pojednávanie, ktoré sa 6. júna 2011 aj uskutočnilo, a zároveň dožiadal Okresný súd
Michalovce o vypočutie svedka v predmetnej veci. Okresný súd vykonal tieto úkony potom,
ako sťažovateľ doručil 14. marca 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť proti
porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, z čoho možno usudzovať, že po podaní tejto sťažnosti
(v spojení s rozhodnutím ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti) okresný súd prijal
opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, čo zakladá taktiež dôvod na odmietnutie sťažnosti.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 4. marci 2011
nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľom postupom okresného súdu
v namietanom konaní, a preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na
ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2011