Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 322/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka v konaní o sťažnosti Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,

Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl.

48 ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II v

konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v označenej veci konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý mu zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť Ing. J. J. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla

2010 doručená sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces

a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ sa v predmetnom konaní ako žalobca od 12. marca 2007 domáha

určenia existencie pracovného pomeru voči žalovanému subjektu, o ktorom nebolo doteraz

meritórne rozhodnuté, a to aj napriek dvom sťažnostiam adresovaným predsedovi

okresného súdu, ktorý prieťahy uznal a ospravedlnil sa za ne.

3. Sťažovateľ sa preto domáha, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo

garantované a právo podľa dohovoru v označenom konaní

porušené bolo, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 254,88 € k rukám

jeho advokáta. Finančné zadosťučinenie podaním z 5. januára 2011 zvýšil na 100 000 €

s odôvodnením, že je od 1. januára 2011 evidovaný na úrade práce, lebo do skončenia

súdneho sporu sa nemôže zamestnať.

4. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 8. júla 2010 uznala u konajúceho

sudcu prieťahy v konaní a netrvala na ústnom pojednávaní.

5. Ústavný súd následne bez nariadenia ústneho pojednávania, od ktorého nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci z hľadiska prieťahov v konaní, pristúpil k prieskumu dĺžky

konania z hľadiska jej primeranosti a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

6. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že posledným

procesným úkonom bolo oznámenie z 26. októbra 2010 účastníkom konania, že

pojednávanie určené na nasledujúci deň, t. j. na 27. október 2010 sa zrušuje, lebo konajúci

sudca predkladá spis ústavnému súdu; aj tento zmarený termín svedčí o „prístupe“ sudcu

k prerokovávanej veci (mohol totiž vec prerokovať a prípadne aj rozhodnúť, a len potom

spis ústavnému súdu predložiť).

7. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného

konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné

považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby

občianskeho konania s následkami v podobe porušenia . Primeranosť

dĺžky civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo

vo svetle konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre

ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad

kritérií, podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej

skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej

o spôsob správania účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných

osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri

prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam

(porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997,

Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, nález ústavného súdu z 29. apríla 2009 sp. zn.

či nález sp. zn. ). Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd

toho názoru, že sporná záležitosť sťažovateľa nebola v primeranej lehote prerokovaná

a najmä právoplatne skončená.

8. Charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať o sťažovateľovej

žalobe o pracovnoprávnych nárokoch po dobu dlhšiu, ako je všeobecne obvyklé (2 – 4 roky

v obidvoch stupňoch), pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec podobných

civilných vecí. Taktiež proces dokazovania v danej veci nevykazoval rysy výnimočnosti,

spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie po dobu dlhšiu, ako je obvyklé. Preto nemožno

tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania (pred okresným súdom) bola dĺžka

konania viac ako 3 roky, a to bez ohľadu na celkový rozsah nevybavenej súdnej agendy na

okresnom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom sudcov ap.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania je ústavný súd toho

názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných

prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného , ktorého

porušenie sťažovateľ namietal. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť súdu konať

bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré sa mali aplikovať ihneď po prekročení určitej

„povolenej hranice“ najmä po sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi

okresného súdu sťažovateľom (túto zopakoval ešte viackrát).

Podľa v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie

procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale

tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.

10. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným nekonaním

príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje k

odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa nestačí, aby súd vec

len prerokoval alebo vykonal a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet),

ale je potrebné, aby vec právoplatne skončil.

11. Ďalej ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa v priebehu konania a na základe

vyžiadaného spisu dospel k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu konania.

12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že ani

k týmto v konaní nedošlo, resp. sa zo spisu okresného súdu nepodávajú. Napokon vzal

ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, čo bolo pre sťažovateľa v hre. V jeho prípade

išlo o existenčné nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Preto právom

žiadal o urýchlené skončenie veci a nastolenie právnej istoty k spochybnenému

pracovnoprávnemu postaveniu.

13. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví, že

k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo porušil,

aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

14. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 1 500 € zodpovedá primeranému finančnému

zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ utrpel, s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania a povahu veci. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (porov. Keszeli v. Slovenská republika ap.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za

existujúci stav právnej neistoty, čo sa týka výsledku súdneho sporu zapríčineného výlučne

súdom, a nie úplná reparácia prípadnej škody, o ktorej bude rozhodovať všeobecný súd.

Preto žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 € nemohol absolútne

vyhovieť.

15. Vzhľadom na to, že okresný súd ešte vo veci nerozhodol, prichádza do úvahy aj

požiadavka sťažovateľa prikázať mu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

16. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal v požadovanej sume 254,88 € za úkony právnej pomoci, ktorú zaplatí okresný súd

na účet advokáta do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011