Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 371/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o.,

Závodie 71, Turzovka, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter

Strapáč, PhD., s. r. o., Májová 1582, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter

Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú

j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie

JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 19. júla 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal sťažnosť obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), na ďalšie konanie pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „okresný súd“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde podala 1. októbra

2013 obchodná spoločnosť ZEGATRANS, spol. s r. o., žalobu o zaplatenie istiny 2 480 €

s príslušenstvom proti odporcovi, ktorým je obchodná spoločnosť GAL

CONSULTING s. r. o. Okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -26

zo 7. novembra 2013, proti ktorému odporca podal včas odpor. Dňa 29. septembra 2015

podal žalobca návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, o ktorom rozhodol

okresný súd uznesením č. k. -53 z 18. januára 2016, ktorým pripustil, aby do

konania na miesto pôvodného žalobcu  obchodnej spoločnosti ZEGATRANS. spol. s r. o.,

vstúpil ako nový žalobca obchodná spoločnosť Omnia ENVIRO, s. r. o. Proti uvedenému

uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský

súd“) nevyhovel a potvrdil vecnú správnosť uznesenia okresného súdu uznesením

sp. zn. z 29. novembra 2016.

3. Sťažovateľka adresovala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní, ktorú predseda príslušného súdu vybavil ako čiastočne dôvodnú, keďže

v predmetnom konaní zistil určité obdobie nečinnosti, a to od 2. apríla 2014 do

30. septembra 2015.

4. Sťažovateľka činnosť okresného súdu v namietanom konaní považuje za

neefektívnu, čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a je toho názoru, že procesnú aktivitu okresného súdu nemožno hodnotiť ako činnosť

smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase. Okresný súd

nekonal podľa sťažovateľky viac ako dva roky a jeden mesiac od doručenia odporu voči

platobnému rozkazu právnemu zástupcovi sťažovateľky, pričom ide o jednoduchý právny

spor o zaplatenie peňažnej sumy. Vo veci nebolo dosiaľ nariadené ani jedno pojednávanie.

Sťažovateľka sa tak naďalej nachádza v stave právnej neistoty.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s.r.o. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v postupom

Okresného súdu Bratislava I v právnej veci navrhovateľa Omnia ENVIRO, s r.o... Turzovka

proti odporcovi GAL CONSULTING s.r.o... Žilina... vedenej pod sp. zn. ,

porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vo veci navrhovateľa Omnia

ENVIRO, s r.o... Turzovka proti odporcovi GAL CONSULTING s.r.o... Žilina, vedenej pod

sp. zn. , konal bez zbytočných prieťahov.

Obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s r. o... Turzovka priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 2 000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť spoločnosti Omnia ENVIRO, s r.o. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obchodnej spoločnosti Omnia ENVIRO, s r.o... Turzovka priznáva trovy právneho

zastúpenia vo výške 312,34 EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť

,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. V rámci predbežného šetrenia veci si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu

kompletný spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci sťažovateľky vedený na tomto súde

pod sp. zn. , ako aj písomné vyjadrenie podpredsedu okresného súdu

a zákonnej sudkyne.

7. Podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3108/2017 z 20. februára 2017

ústavnému súdu oznámil, že v namietanej veci zistil prieťahy spôsobené nečinnosťou súdu

v období od 30. decembra 2013 do 18. januára 2016. Nečinnosť však bola spôsobená

objektívnymi dôvodmi, a to nadmernou zaťaženosťou zákonnej sudkyne, pričom každú vec

musí vybaviť v poradí, v akom došla na okresný súd, čo neumožňuje konať bez prieťahov.

8. Podľa zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená, vo veci priebežne koná

a k prieťahom došlo výlučne v období od 2. apríla 2014 do 30. septembra 2015, čo bolo

spôsobené nadmernou zaťaženosťou súdneho oddelenia, nie jej subjektívnym zavinením.

Tvrdenie sťažovateľky o tom, že okresný súd v danej veci nekoná dva roky a jeden mesiac,

považuje za nedôvodné.

9. Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že dosiaľ boli v predmetnej

veci realizované tieto úkony:

„1. Dňa 04.10.2013 doručená žaloba zo dňa 01.10.2013.

2. Výzva zo dňa 16.10.2013 na úhradu súdneho poplatku.

3. Dňa 07.11.2013 vydaný platobný rozkaz.

4. Dňa 05.12.2013 podaný odpor voči platobnému rozkazu.

5. Uznesením zo dňa 09.12.2013 vyzvaný žalovaný na úhradu súdneho poplatku za

odpor.

6. Prípisom zo dňa 09.12.2013žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odporu.

7. Žalobcove vyjadrenie k odporu doručené súdu 30.12.2013.

8. Dňa 02.04.2014 spis prevedený do oddelenia 33 Cb.

9. Dňa 30.09.2015 žalobca navrhol zmenu účastníka konania.

10. Uznesením zo dňa 18.01.2016 súd zmenu účastníka konania pripustil.

11. Opakované doručovanie uznesenia o pripustení zmeny z dôvodu zmeny sídla

žalovaného.

12. Odvolanie žalovaného doručené súdu 29.03.2016 voči uzneseniu o pripustení

zmeny účastníka konania.

13. Súd dňa 30.03.2016 vyzval žalobcu k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného.

14. Žalobcove vyjadrenie doručené súdu 14.04.2016.

15. Predloženie spisu Krajskému súdu Bratislava dňa 11.05.2016.

16. Uznesením Krajského súdu 29.11.2016 bolo potvrdené uznesenie Okresného

súdu BA I.

17. Spis vrátený Okresnému súdu BA I 21.12.2016.

18. Uznesenie doručené stranám sporu: žalobcovi - 30.12.2016, žalovanému-

10.01.2017.

19. Nariadenie pojednávania na 05.06.2017.“

10. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

doručený 15. augusta 2017 spolu s vyjadrením predsedníčky okresného súdu, že netrvá na

ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom.

11. Právny zástupca sťažovateľky nereagoval na vyjadrenie okresného súdu.

Vo svojom oznámení z 2. augusta 2017 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

14. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

15. Vo vzťahu k namietanému základnému právu podľa z judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť

numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho

konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky

civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo v rámci

konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného

súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa

ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu

zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania

účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré

môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa

v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,

, alebo ). Pri zvážení už uvedených kritérií je

ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť sťažovateľky nebola v primeranej lehote

prerokovaná a najmä právoplatne skončená.

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý nahradil

a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti

a rýchlosti konania v . Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá (obdobne ). Podľa pojednávanie vedie súd

tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu

konania a účel tohto zákona, a podľa prvej vety sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky s jej

príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nezaplateného nájomného podľa uzavretej nájomnej

zmluvy. Z hľadiska predmetu sporu ide o bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.

Ústavný súd nezistil takú zložitosť veci, ktorá by mohla odôvodňovať už takmer štvorročné

trvanie tohto konania bez meritórneho rozhodnutia.

18. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria ústavný súd zistil, že sťažovateľka a jej procesné správanie

v konaní dosiaľ nemalo vplyv na dĺžku konania. Ústavný súd v tomto smere však považuje

za dôležité zdôrazniť, že sťažovateľka sa stala účastníkom konania pred okresným súdom až

právoplatnosťou uznesenia krajského súdu (10. januára 2017), ktorým pripustil zmenu

účastníka konania, a tým vstúpila do konania namiesto pôvodného žalobcu. Uvedenú

skutočnosť bolo nutné zohľadniť v súvislosti s rozhodovaním o finančnom zadosťučinení,

pretože v čase, keď sťažovateľka nebola účastníkom konania, nemohla jej byť spôsobená

ujma porušením označeného práva.

19. Sťažovateľka sa už raz obrátila so svojou sťažnosťou na ústavný súd, v ktorej

taktiež namietala zbytočné prieťahy v predmetnom konaní. Ústavný súd jej sťažnosť

odmietol z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou, pretože sťažnosť podala v čase,

keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o zmene účastníka konania v napadnutom konaní

(uznesenie sp. zn. z 25. októbra 2016). Pre úplnosť je potrebné ešte uviesť,

že sťažovateľka podala sťažnosť na ústavný súd aj 24. marca 2016, ktorú ústavný súd

odmietol pre neprípustnosť (uznesenie sp. zn. z 15. júna 2016) z dôvodu, že

v tom čase nepreukázala účinne využitie iných právnych prostriedkov na ochranu jej práv.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného , bol postup

okresného súdu v posudzovanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá

narušila plynulosť konania vo veci sťažovateľky, bola, napriek pomerne často realizovaným

úkonom, ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej nekonal bez

toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, konkrétne v období od 9. decembra 2013,

keď okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odporu. Vyjadrenie sťažovateľky

bolo okresnému súdu doručené 30. decembra 2013, avšak ďalší úkon realizoval okresný súd

až 18. januára 2016, keď uznesením rozhodol o zmene účastníka konania na strane žalobcu.

Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd až 5. júna 2017. Za neefektívny postup

okresného súdu považoval ústavný súd doručovanie uznesenia o zmene účastníka konania

žalovanému, ak okresný súd bez toho, aby si pred doručovaním preveril aktuálnu adresu

sídla žalovaného, doručoval uznesenie na pôvodnú adresu sídla, a to 21. januára 2016.

Z výpisu z obchodného registra však vyplýva, že už od 15. augusta 2015 mal žalovaný

zmenenú adresu sídla, čo okresný súd zisťoval dodatočne 3. marca 2016 po tom, ako sa mu

zásielka vrátila späť ako nedoručená. Uvedené rozhodnutie sa mu podarilo doručiť až na

druhý pokus 21. marca 2016. Ak by si okresný súd uvedenú skutočnosť overil ešte pred

doručením predmetného uznesenia, ušetril by si tým nielen čas spojený s jeho doručovaním,

ale aj náklady spojené s opätovným doručením zásielky žalovanému.

21. Ústavný súd konštatuje, že hlavnou príčinou vzniknutej neprimeranej dĺžky

súdneho konania je v predloženej veci predovšetkým nečinnosť okresného súdu v už

uvedenom období, ktoré trvalo viac ako dva roky, a sčasti aj jeho neefektívny postup, ktorý

nesmeroval k rýchlemu prejednaniu veci a k rozhodnutiu vo veci samej. V tejto súvislosti

ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na

štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ).

22. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký

význam má pre sťažovateľku predmetné konanie. V jej prípade ide o zaplatenie pohľadávky

zo záväzku uzavretého v rámci jej podnikateľskej činnosti a výška pohľadávky predstavuje

pomerne nízku sumu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že predmetné konanie nemá

dôležitý význam pre samotnú sťažovateľku.

23. Vzhľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred

okresným súdom (takmer štyri roky od uplatnenia návrhu s prihliadnutím na skutočnosť, že

sťažovateľka vstúpila do konania až od 10. januára 2017) bez vykonania relevantných

procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne

akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2

. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľky bolo

porušené (bod 1 výroku nálezu).

24. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

25. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľka domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza

(bod 2 výroku nálezu).

III.

26. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

odôvodnila sťažovateľka neúmernou dĺžkou konania, počas ktorého pretrváva jej právna

neistota. Právna neistota spôsobuje sťažovateľke materiálnu aj nemateriálnu ujmu.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade neprichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. K uvedenému záveru

dospel ústavný súd na základe skutočnosti, že relevantná časť konania, v ktorom sa

porušenie základného práva priamo dotýka sťažovateľky, trvalo od momentu, keď súd začal

so sťažovateľkou ako účastníkom konania (resp. stranou sporu) konať a od tohto momentu

(10. januára 2017) do podania sťažnosti uplynulo len desať dní. Pôvodný žalobca bol

v tomto prípade pasívny a sťažnosťou sa nedomáhal vyslovenia porušenia namietaného

práva v predmetnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že jednou

zo základných zásad práva je ,,vigilantibus iura scripta sunt“, teda bdelým patrí právo alebo

nech si každý stráži svoje práva, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich

práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky,

v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

30. Ústavný súd preto zastáva názor, že deklarovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , príkaz

okresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením, a preto jej sťažnosti v tejto časti nevyhovel v súlade s čl. 127

ods. 2 a (bod 4 výroku tohto nálezu).

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania pred ústavným súdom z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si

ich uplatňoval v celkovej sume 312,34 €, a to za 2 úkony právnej služby (príprava

a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo zodpovedá odmene, ako aj sume

paušálnych náhrad za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017