Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 413/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., zastúpenej JUDr. J. T.,

advokátom, P., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20

ods. 1 a 4 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a skončenie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €

(slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 266,90 €

(slovom dvestošesťdesiatšesť eur a deväťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Svidník

p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. T., P., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti T., s. r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája

2008 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva podľa a a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu

Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka uviedla, že od 12. júna 2000 je účastníčkou konania ako žalovaná

v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

č. 538, kat. územie Ž. a č. 696, kat. územie K. a o ich vydanie žalobcovi z dôvodu

neplatnosti kúpnej zmluvy z 12. júna 1997 a že do podania ústavnej sťažnosti nebolo

vo veci meritórne rozhodnuté, a to aj napriek viacerým urgenciám a sťažnosti adresovanými

konajúcej sudkyni, ktorá bola zároveň aj predsedníčkou súdu.

3. Sťažovateľka porušenie práva na prejednanie veci v primeranej dobe videla

vo viacerých časových úsekoch, keď súd vôbec nekonal alebo konal neefektívne,

a v celkovej dobe doterajšieho konania, počas ktorej je, pokiaľ ide o jej majetkový substrát,

s ktorým nemôže plnohodnotne disponovať ako jeho vlastníčka, neustále v stave právnej

neistoty. Navrhla preto vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených základných

práv, ktorých porušenie v konaní pred okresným súdom namieta, tomuto súdu prikázať

konať bez zbytočných prieťahov a zároveň ho zaviazať zaplatiť sťažovateľke primerané

zadosťučinenie v sume 7,2 mil. Sk a trovy konania vo výške 8 040,80 Sk, všetko v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol, že v konaní sa priebežne a plynulo

koná, tak podľa neho nedochádza k namietanému porušovaniu v sťažnosti uvedených práv.

5. Ústavný súd následne pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska tvrdených

porušení ústavne zaručených práv sťažovateľky a dospel k záveru, že ústavná sťažnosti

je v tomto smere dôvodná.

6. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd

síce 4. septembra 2008 meritórne rozhodol, ale na základe odvolania sťažovateľky

z 21. októbra 2008 Krajský súd v Prešove uznesením zo 17. marca 2009 rozsudok

okresného súdu opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, takže

spor je na okresnom súde v nerozhodnutom stave.

7. Občianske súdne konanie, ktoré na prvom stupni trvá už vyše 9 rokov

v nerozhodnutom stave, nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných

prieťahov v zmysle a v primeranej lehote podľa dohovoru.

Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného,

ale aj trestného, či iného konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania,

ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo

neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami v podobe porušenia čl. 48 ods. 2

, resp. dohovoru. Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné

skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností

prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno

posudzovať primeranosť dĺžky toho-ktorého konania. Ide o charakter prerokovávanej veci,

teda hlavne o jej zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob

správania účastníkov v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností,

ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre

sťažovateľa v hre (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti

Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, nález ústavného súdu z 29. apríla

2009 sp. zn. ). Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že

sporná záležitosť proti sťažovateľke nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä

právoplatne skončená.

8. Charakter prerokovávanej veci neodôvodňuje nutnosť konať o neplatnosti kúpnej

zmluvy voči sťažovateľke po dobu dlhšiu, ako je všeobecne obvyklé (4 – 5 rokov

v obidvoch stupňoch), pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec podobných

civilných vecí. Taktiež proces dokazovania v danej veci nevykazuje rysy výnimočnosti

spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie po dobu dlhšiu, ako je obvyklé. Jediné, čo bolo

treba pripustiť, bola otázka prerušenia konania na určitú dobu, pokiaľ sa neskončilo iné

konanie (vedené pod sp. zn. ), ktoré mohlo mať vplyv na sporný prípad. Ale aj

napriek tomu ústavný súd konštatuje, že nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu

konania (pred okresným súdom) bola dĺžka konania vyše 9 rokov.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania je ústavný súd toho

názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných

prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta. V občianskom súdnom konaní je totiž

povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých

ustanoveniach (ďalej len „OSP“).

Podľa v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije

tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej,

ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.

10. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa alebo

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal

a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec

právoplatne skončil.

11. Ďalej ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky v priebehu konania

a na základe vyžiadaného spisu dospel k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu

konania.

12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel,

že ani k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho,

čo bolo pre sťažovateľku v hre. V jej prípade išlo o ochranu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré sú základným prostriedkom pre ďalšie bezproblémové fungovanie

jej podnikania. Preto právom žiadala o urýchlené skončenie veci a nastolenie právnej istoty

k spochybnenému vlastníckemu právu.

13. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví,

že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

14. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 4 500 € zodpovedá primeranému finančnému

zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela, s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania a povahu veci. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného súdu i judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody

tak, ako ju ponímala sťažovateľka.

15. Pretože otázkou v danom prípade pred okresným súdom zatiaľ nebol problém

interpretácie a dodatkového protokolu, teda hmotnoprávnych ustanovení

dotýkajúcich sa vlastníckeho práva sťažovateľky, ústavný súd ju preto v tomto štádiu

konania ani nemohol posudzovať z dôvodu, že ju bude ešte posudzovať všeobecný súd

(zásada subsidiarity). Sťažnosti sťažovateľky v uvedenom rozsahu preto ústavný súd

nevyhovel.

16. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. T. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal v požadovanej sume 266,90 € (8 040,80 Sk) za dva úkony právnej pomoci, ktorú

sťažovateľke vyplatí okresný súd tiež v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

a to k rukám jej právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009