Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)I. ÚS 413/08
PDF · 148.58 KB
No categories available
I. ÚS 413/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 413/08-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., zastúpenej JUDr. J. T.,
advokátom, P., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20
ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 376/00 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a skončenie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 376/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 376/00 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €
(slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 266,90 €
(slovom dvestošesťdesiatšesť eur a deväťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Svidník
p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. T., P., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti T., s. r. o., n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája
2008 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu
Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 376/00.
2. Sťažovateľka uviedla, že od 12. júna 2000 je účastníčkou konania ako žalovaná
v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. 538, kat. územie Ž. a č. 696, kat. územie K. a o ich vydanie žalobcovi z dôvodu
neplatnosti kúpnej zmluvy z 12. júna 1997 a že do podania ústavnej sťažnosti nebolo
vo veci meritórne rozhodnuté, a to aj napriek viacerým urgenciám a sťažnosti adresovanými
konajúcej sudkyni, ktorá bola zároveň aj predsedníčkou súdu.
3. Sťažovateľka porušenie práva na prejednanie veci v primeranej dobe videla
vo viacerých časových úsekoch, keď súd vôbec nekonal alebo konal neefektívne,
a v celkovej dobe doterajšieho konania, počas ktorej je, pokiaľ ide o jej majetkový substrát,
s ktorým nemôže plnohodnotne disponovať ako jeho vlastníčka, neustále v stave právnej
neistoty. Navrhla preto vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených základných
práv, ktorých porušenie v konaní pred okresným súdom namieta, tomuto súdu prikázať
konať bez zbytočných prieťahov a zároveň ho zaviazať zaplatiť sťažovateľke primerané
zadosťučinenie v sume 7,2 mil. Sk a trovy konania vo výške 8 040,80 Sk, všetko v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol, že v konaní sa priebežne a plynulo
koná, tak podľa neho nedochádza k namietanému porušovaniu v sťažnosti uvedených práv.
5. Ústavný súd následne pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska tvrdených
porušení ústavne zaručených práv sťažovateľky a dospel k záveru, že ústavná sťažnosti
je v tomto smere dôvodná.
6. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 376/2000 ústavný súd zistil, že okresný súd
síce 4. septembra 2008 meritórne rozhodol, ale na základe odvolania sťažovateľky
z 21. októbra 2008 Krajský súd v Prešove uznesením zo 17. marca 2009 rozsudok
okresného súdu opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, takže
spor je na okresnom súde v nerozhodnutom stave.
7. Občianske súdne konanie, ktoré na prvom stupni trvá už vyše 9 rokov
v nerozhodnutom stave, nutne nastoľuje otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného,
ale aj trestného, či iného konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania,
ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo
neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami v podobe porušenia čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné
skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností
prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre
Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno
posudzovať primeranosť dĺžky toho-ktorého konania. Ide o charakter prerokovávanej veci,
teda hlavne o jej zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob
správania účastníkov v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností,
ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre
sťažovateľa v hre (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti
Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, nález ústavného súdu z 29. apríla
2009 sp. zn. I. ÚS 257/08). Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že
sporná záležitosť proti sťažovateľke nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä
právoplatne skončená.
8. Charakter prerokovávanej veci neodôvodňuje nutnosť konať o neplatnosti kúpnej
zmluvy voči sťažovateľke po dobu dlhšiu, ako je všeobecne obvyklé (4 – 5 rokov
v obidvoch stupňoch), pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec podobných
civilných vecí. Taktiež proces dokazovania v danej veci nevykazuje rysy výnimočnosti
spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie po dobu dlhšiu, ako je obvyklé. Jediné, čo bolo
treba pripustiť, bola otázka prerušenia konania na určitú dobu, pokiaľ sa neskončilo iné
konanie (vedené pod sp. zn. 4 C 105/2001), ktoré mohlo mať vplyv na sporný prípad. Ale aj
napriek tomu ústavný súd konštatuje, že nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu
konania (pred okresným súdom) bola dĺžka konania vyše 9 rokov.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania je ústavný súd toho
názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných
prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta. V občianskom súdnom konaní je totiž
povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých
ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Podľa § 6 OSP v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 114 ods. 1 OSP súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť
o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije
tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej,
ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.
10. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným
nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá
nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal
a vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec
právoplatne skončil.
11. Ďalej ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky v priebehu konania
a na základe vyžiadaného spisu dospel k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu
konania.
12. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu
prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel,
že ani k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho,
čo bolo pre sťažovateľku v hre. V jej prípade išlo o ochranu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú základným prostriedkom pre ďalšie bezproblémové fungovanie
jej podnikania. Preto právom žiadala o urýchlené skončenie veci a nastolenie právnej istoty
k spochybnenému vlastníckemu právu.
13. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví,
že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo
porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť
osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
14. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej
v peniazoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 4 500 € zodpovedá primeranému finančnému
zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela, s prihliadnutím na celkovú dĺžku
konania a povahu veci. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného súdu i judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody
tak, ako ju ponímala sťažovateľka.
15. Pretože otázkou v danom prípade pred okresným súdom zatiaľ nebol problém
interpretácie čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, teda hmotnoprávnych ustanovení
dotýkajúcich sa vlastníckeho práva sťažovateľky, ústavný súd ju preto v tomto štádiu
konania ani nemohol posudzovať z dôvodu, že ju bude ešte posudzovať všeobecný súd
(zásada subsidiarity). Sťažnosti sťažovateľky v uvedenom rozsahu preto ústavný súd
nevyhovel.
16. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátom JUDr. J. T. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich
priznal v požadovanej sume 266,90 € (8 040,80 Sk) za dva úkony právnej pomoci, ktorú
sťažovateľke vyplatí okresný súd tiež v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
a to k rukám jej právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009