Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 679/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Lubomírom Kadurom, Republiky 1049/16, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 150 €

(stopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta Mgr. Lubomíra Kaduru do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 9. novembra 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) na ďalšie

konanie pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „okresný súd“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa

pod sp. zn. vedie konanie, v ktorom je sťažovateľka účastníčkou konania

na strane odporcu. Do predmetného konania vstúpila namiesto predošlého účastníka

konania , ktorý inicioval konanie žalobou o zaplatenie sumy 55 649 Sk,

pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. . Následne odporca (spoločnosť

) podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zriadenia vecného

bremena, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn.

a o ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Dňa 6. apríla 2010 okresný súd rozhodol

o zmene účastníka konania na strane odporcu, na základe čoho do konania vstúpila

sťažovateľka namiesto dovtedajšieho odporcu .

3. Okresný súd 6. apríla 2010 zároveň rozhodol rozsudkom vo veci samej, proti

ktorému však podal odvolanie a odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovateľka okrem iného namieta

neefektívny postup okresného súdu, ktorý sa prejavil aj v neúčelnosti pojednávania

uskutočneného 20. augusta 2013, ktoré muselo byť odročené pre nedostatočnú prípravu.

Sťažovateľka 4. mája 2015 adresovala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy,

ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. Napriek tomu okresný súd v danej veci nekoná

plynulo a bez prieťahov a dosiaľ vo veci samej nerozhodol s konečnou platnosťou.

4. Konanie pred okresným súdom sťažovateľka nepovažuje po skutkovej a právnej

stránke za zložité, a pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, poukázala na častú zmenu

žalobného petitu, avšak návrhy na jeho zmenu nemohli spôsobiť neúmernú dĺžku konania,

pretože k prieťahom v konaní došlo dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, čím bolo

porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jej základné právo

„... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky“ bolo okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať

bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia

v sume 7 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

6. V rámci predbežného šetrenia veci si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu

kompletný spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci sťažovateľky vedený na tomto súde

pod sp. zn. , ako aj písomné vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.

7. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom z 26. septembra

2016, ktorá konštatovala prieťahy v konaní, pretože spis bol viackrát prideľovaný iným

sudcom z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

8. Podľa predsedníčky okresného súdu nesie zodpovednosť za súčasnú dĺžku konania

aj samotná sťažovateľka, resp. jej právny predchodca (otec sťažovateľky, namiesto ktorého

sťažovateľka neskôr vstúpila do konania, pozn.), a to najmä návrhmi na prerušenie konania,

podávanie odvolaní proti rozhodnutiam a s tým spojené predkladanie súdneho spisu

odvolaciemu súdu. K svojmu vyjadreniu predložila ústavnému súdu aj chronologický

prehľad jednotlivých procesných úkonov okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu

zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

9. Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov, ktoré boli súčasťou vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu, vyplýva, že dosiaľ boli v predmetnej veci realizované tieto

úkony:

„27. 11. 2008- vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie, spisová značka

5. 1. 2009 - sudkyňa žiadala spis

22. 1. 2009 - sudkyňa nariadila vyzvať navrhovateľa na sup

23. 1. 2009 - výzva na zaplatenie sup

2. 2. 2009 - sup uhradený

13. 2. 2009 - návrh o vylúčenie sudcov OS

27. 2. 2009 - výzva na zaplatenie sup za námietku

17. 3. 2009 - sudkyňa nariadila spis predložiť sudcom na vyjadrenie

30. 3. 2009 - sudkyňa nariadila spis zaslať na KS

15. 5. 2009 - návrat spisu - sudcovia nevylúčení

19. 6. 2009 - - námietka nepríslušnosti, spis zaslaný OS Žilina, nesúhlas

OS, spis zaslaný na KS, ktorý rozhodol, že mieste príslušný je OS Čadca, spis doručený

OS Žilina 28. 9. 2009

7. 10. 2009 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní.

(19. novembra 2008 právoplatnosť uznesenia č. k. -166, ktorým bol

vylúčený návrh spoločnosti , na samostatné konanie, ktoré bolo

od 27. novembra 2008 vedené najprv pod sp. zn. a potom od 5. novembra

2009 pod sp. zn. , pozn.).

5. 11. 2009 spis doručený OS Čadca, sp. zn. , JUDr. Hozáková [nová

spisová značka pridelená potom, ako bol spis vrátený po rozhodnutí nadriadeného súdu,

že vec nemala byť postúpená, pretože účastník nenamietal miestnu príslušnosť pri prvom

úkone, ako to vyžaduje (ďalej aj „OSP“), pozn.]

20. 1. 2010 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16. 2. 2010, odročené

na neurčito, výzva pre navrhovateľa na predloženie GO plánu (do 5 dní mal lehotu

predložiť, pozn.)

23. 2. 2010 - reagoval na výzvu

10. 3. 2010 - vytýčený termín na 6. 4. 2010 (odporcovia neprítomní, boli riadne

predvolaní, pozn.)

22. 3. 2010 - návrh na prerušenie konania z dôvodu vedeného konania

na OS Žilina

6. 4. 2010 - pojednávanie, vo veci rozhodnuté

8. 4. 2010 - právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy

21. 7. 2010 - odvolanie proti rozsudku

23. 7. 2010 - výzva na sup za odvolanie

18. 8. 2010 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu

18. 8. 2010 - odvolanie odporcu proti uzneseniu, ktorý m bol vyzvaný na sup

23. 8. 2010 - výzva na predloženie dokladov

28. 9. 2010 - doručená žiadosť o oslobodenie od sup, doklady

29. 9. 2010 - žiadaná správa od UPSVaR, odpoveď 25. 10. 2010

4. 11. 2010 - stanovisko navrhovateľa k prípadnému oslobodeniu od sup

15. 11. 2010 - uznesenie - oslobodenie nepriznané

1. 12. 2010 - odvolanie odporcu, spis zaslaný na KS, 22. 12. 2010 doručený,

28. 1. 2011 vrátený, uznesenie potvrdené

2. 2. 2011 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS, vyzvať odporcu na zaplatenie

sup 23. 2. 2011- spis zaslaný na KS - sudkyňa nemieni vyhovieť odvolaniu odporcu proti

uzneseniu o vyrubení sup z odvolania s poukazom na uznesenie KS, ktorý uznesenie OS

o nepriznaní oslobodenia potvrdil, odvolanie voči rozsudku

3. 3. 2011 - návrh navrhovateľa na zmenu účastníka ( darovacou

zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na dcéru )

3. 10. 2011 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní

8. 2. 2012 - čiastočné späťvzatie návrhu podané navrhovateľom voči odporcovi

a , výlučnou vlastníčkou je

10. 5. 2012 - návrat spisu z KS, rozsudok OS zrušil a vrátil na ďalšie konanie,

konanie voči odporcom 2 a 3 zastavené

21. 3. 2012 - opatrenie predsedníčky súdu, z dôvodu PN sudkyne spis pridelený

na konanie JUDr. Pytliakovej PhD.

15. 5. 2012 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS účastníkom konania

1. 6. 2012 - vyjadrenie navrhovateľa k uzneseniu KS, návrh na vykonanie

dokazovania

5. 6. 2012 - výzva pre navrhovateľa na zloženie zálohy na vykonanie ohliadky

na mieste samom, termín 28. 9. 2012, odročené na neurčito za účelom vykonania

znaleckého dokazovania

26. 6. 2012 - zaslal súdu znalecký náčrt

25. 7. 2012 - uznesenie - priznaná náhrada za použitie služobného vozidla, výzva

pre navrhovateľa na zloženie zálohy na trovy znaleckého dokazovania

22. 8. 2012 - spis po ukončení PN opätovne pridelený na konanie JUDr. Hozákovej

28. 8. 2012 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke na ďalší

postup, táto telefonicky kontaktovala súdneho znalca

3. 9. 2012 - uznesenie - nariadené znalecké dokazovanie

22. 11. 2012 - znalec urgovaný

13. 12. 2012 - doručený znalecký posudok

7. 1. 2013 - z dôvodu dlhodobej PN sudkyne spis pridelený na konanie

JUDr. Pytliakovej PhD.

5. 2. 2013 - uznesenie - priznaná odmena znalcovi

21. 2. 2013 - podanie odporcu, ktorým žiadal opraviť úlohu znalca

7. 3. 2013 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

25. 3. 2013 - vyjadrenie navrhovateľa

2. 4. 2013 - vyjadrenie odporcu

3. 4. 2013 - uznesenie - pripustená zmena návrhu - rozsudočného petitu

22. 4. 2013 - po ukončení PN spis pridelený JUDr. Hozákovej

13. 6. 2013 - návrh navrhovateľa na vytýčenie termínu pojednávania

27. 6. 2013 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 20.8.2013

19. 8. 2013 - návrh odporkyne na prerušenie konanie

20. 8. 2013 - pojednávanie, návrh odporkyne na prerušenie konania zamietnutý,

doplnenie znaleckého dokazovania

23. 8. 2013 - navrhovateľ predložil znalecký posudok a GO plán

25. 4. 2014 - uznesenie - nariadené doplnenie znaleckého dokazovania

5. 5. 2014 - žiadosť navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania

6. 10. 2014 - úprava návrhu, žiadosť o rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania

žalovanej zo dňa 19. 8. 2013 z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudkyne spis pridelený

na konanie JUDr. Mravcovi dňa 9. 1. 2015

27. 2. 2015 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní z dôvodu

návratu po prerušení funkcie spis pridelený JUDr. Hozákovej

9. 3. 2015 - uznesenie - pripustená zmena návrhu, rozsudočného petitu

29. 4. 2015 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 2. 6. 2015

21. 5. 2015 - návrh odporkyne na prerušenie konania

2. 6. 2015 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania

30. 6. 2015 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke

17. 1. 2016 - navrhovateľ predložil znalecký posudok znalca (vyhotovil

pre účely OS Žilina ), rozsudok OS Žilina z dôvodu ukončenia trvania funkcie

sudcu JUDr. Hozákovej spis pridelený na konanie Mgr. Holeščákovej 27. 11. 2015

3. 2. 2016 - urgencia navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania

4. 5. 2016 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 21. 6. 2016

10. 6. 2016 - návrh odporkyne na prerušenie konania

21. 6. 2016 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom zaslania spisu súdnemu

znalcovi

15. 8. 2016 - spis predložený vyššej súdnej úradníčke.“

10. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

doručený spolu s vyjadrením predsedníčky okresného súdu z 26. septembra 2016.

11. Právny zástupca sťažovateľky reagoval písomne na vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu stanoviskom doručeným ústavnému súdu 17. januára 2017, v ktorom

uviedol, že okresný súd svojím vyjadrením uznal prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o konanie

účastníkov konania, sťažovateľka túto skutočnosť vo svojej sťažnosti zohľadnila a je toho

názoru, že ani doterajšie úkony účastníkov konania nemohli spôsobiť neúmernú dĺžku

konania, ktorú namieta. Zároveň sťažovateľka uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje

podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

15. Vo vzťahu k namietanému základnému právu podľa z judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť

numericky v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať

za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho znamenalo neprimeranosť doby

občianskeho konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv.

Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade

jednotlivo v rámci konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol

v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný

celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci,

teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť

dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie

prípadných osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to,

čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre, resp. aký malo konanie pre neho

význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku,

1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, , alebo

). Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že sporná

záležitosť sťažovateľky nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä právoplatne

skončená.

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť

súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil

a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania

v . Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne

). Z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak,

aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu

konania a účel tohto zákona, a z § 183 ods. 1 prvej vety vyplýva, že pojednávanie sa môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zriadení vecného bremena

na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky. Z hľadiska predmetu sporu ide o bežnú

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Ústavný súd nezistil takú zložitosť veci, ktorá by

mohla odôvodňovať už viac ako osemročné trvanie tohto konania. Pre úplnosť je však

potrebné uviesť, že dĺžku konania čiastočne ovplyvnilo znalecké dokazovanie a jeho

následné doplnenie.

18. V rámci hodnotenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého

kritéria ústavný súd zistil, že sťažovateľka má nezanedbateľný podiel na doterajšej dĺžke

konania. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka sa stala účastníkom konania

pred okresným súdom až právoplatnosťou uznesenia krajského súdu (20. február 2012),

ktorým pripustil zmenu účastníka konania, a tým vstúpila do konania. Uvedenú skutočnosť

bolo potrebné zohľadniť pri výške priznaného finančného zadosťučinenia, pretože v čase,

keď sťažovateľka nebola účastníkom konania, nemohla jej byť spôsobená ujma porušením

označeného práva. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že v priebehu konania

podávala opakovane (19. augusta 2013, 21. mája 2015, 10. júna 2016) nedôvodný návrh

na prerušenie konania, čím sama prispievala k predlžovaniu konania pred okresným súdom.

Aj táto skutočnosť má vplyv na rozhodovanie o výške priznaného finančného

zadosťučinenia.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného , bol postup

okresného súdu v posudzovanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá

narušila plynulosť konania vo veci sťažovateľky, bola napriek pomerne často realizovaným

úkonom ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej nekonal

bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, konkrétne v období od augusta 2013,

keď súd síce nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol o doplnení znaleckého

dokazovania, avšak uznesenie o nariadení doplnenia znaleckého dokazovania vydal

25. apríla 2014, t. j. 8 mesiacov od posledného pojednávania. Navrhovateľ v konaní podal

návrh 6. októbra 2014, ktorým navrhoval úpravu návrhu, o ktorom okresný súd rozhodol

9. marca 2015, t. j. 5 mesiacov od doručenia návrhu. Ďalšie obdobie nečinnosti nastalo

od pojednávania konaného 2. júna 2015 do 21. júna 2016, keď sa uskutočnilo ďalšie

pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely zaslania súdneho spisu súdnemu znalcovi.

20. Ústavný súd konštatuje, že hlavnou, nie však jedinou príčinou vzniknutej

neprimeranej dĺžky súdneho konania, je v predloženej veci predovšetkým nečinnosť

okresného súdu vo viacerých obdobiach a sčasti aj jeho neefektívny postup, ktorý

nesmeroval ku skončeniu veci, čo napokon konštatoval aj odvolací súd, ktorý rozhodoval

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej, avšak

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

prejednanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť,

ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

21. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký

význam má pre sťažovateľku predmetné konanie. V jej prípade ide o nevyhnutné

obmedzenie jej vlastníckeho práva s cieľom zriadenia vecného bremena cez jej pozemok

v rozsahu potrebnom na zabezpečenie práva cesty na priľahlý pozemok. Sťažovateľka sa

proti uplatnenému nároku bráni napriek tomu, že v priebehu konania uviedla, že

navrhovateľovi údajne nič nebráni dostať sa na svoj pozemok, pričom podstata samotného

sporu spočíva v rozsahu, v akom sa má zriadiť vecné bremeno. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že predmetné konanie nemá dôležitý význam pre samotnú sťažovateľku.

22. Vzhľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred

okresným súdom (viac ako osem rokov od uplatnenia návrhu a jeho následného vylúčenia

na samostatné konanie s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka vstúpila do konania

až od 20. februára 2012) bez vykonania relevantných procesných úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu vo veci samej vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky zaručenému

považovať za ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľky bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

23. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

24. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorom sa sťažovateľka domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza

(bod 2 výroku nálezu).

III.

25. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

odôvodnila sťažovateľka neúmernou dĺžkou konania a psychickou ujmou, ktorá jej

v dôsledku toho vznikla a pretrváva.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

29. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie trvalo od momentu, keď súd začal

konať so sťažovateľkou ako účastníkom konania do podania sťažnosti viac ako štyri roky,

pričom v tomto období sťažovateľka podávala opakované návrhy na prerušenie konania,

ústavný súd považoval priznanie sumy 150 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 4 výroku tohto nálezu).

30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 150 €. Z uvedených dôvodov ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania pred ústavným súdom z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si

ich uplatňoval v celkovej sume 303,16 €, a to za 2 úkony právnej služby (príprava

a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo zodpovedá odmene, ako aj sume

paušálnych náhrad za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017