Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 679/2016
PDF · 242.4 KB
No categories available
I. ÚS 679/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom Mgr. Lubomírom Kadurom, Republiky 1049/16, Žilina, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 169/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 169/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 169/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 150 €
(stopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta Mgr. Lubomíra Kaduru do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 679/2016-18 z 9. novembra 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) na ďalšie
konanie pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 169/2009 (ďalej
aj „okresný súd“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa
pod sp. zn. 11 C 169/2009 vedie konanie, v ktorom je sťažovateľka účastníčkou konania
na strane odporcu. Do predmetného konania vstúpila namiesto predošlého účastníka
konania , ktorý inicioval konanie žalobou o zaplatenie sumy 55 649 Sk,
pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 13 C 102/2004. Následne odporca (spoločnosť
) podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zriadenia vecného
bremena, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 11 C 169/2009
a o ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Dňa 6. apríla 2010 okresný súd rozhodol
o zmene účastníka konania na strane odporcu, na základe čoho do konania vstúpila
sťažovateľka namiesto dovtedajšieho odporcu .
3. Okresný súd 6. apríla 2010 zároveň rozhodol rozsudkom vo veci samej, proti
ktorému však podal odvolanie a odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovateľka okrem iného namieta
neefektívny postup okresného súdu, ktorý sa prejavil aj v neúčelnosti pojednávania
uskutočneného 20. augusta 2013, ktoré muselo byť odročené pre nedostatočnú prípravu.
Sťažovateľka 4. mája 2015 adresovala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy,
ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. Napriek tomu okresný súd v danej veci nekoná
plynulo a bez prieťahov a dosiaľ vo veci samej nerozhodol s konečnou platnosťou.
4. Konanie pred okresným súdom sťažovateľka nepovažuje po skutkovej a právnej
stránke za zložité, a pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, poukázala na častú zmenu
žalobného petitu, avšak návrhy na jeho zmenu nemohli spôsobiť neúmernú dĺžku konania,
pretože k prieťahom v konaní došlo dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, čím bolo
porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
5. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jej základné právo
„... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“ bolo okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 169/2009 porušené.
Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať
bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia
v sume 7 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.
6. V rámci predbežného šetrenia veci si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu
kompletný spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci sťažovateľky vedený na tomto súde
pod sp. zn. 11 C 169/2009, ako aj písomné vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.
7. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom z 26. septembra
2016, ktorá konštatovala prieťahy v konaní, pretože spis bol viackrát prideľovaný iným
sudcom z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
8. Podľa predsedníčky okresného súdu nesie zodpovednosť za súčasnú dĺžku konania
aj samotná sťažovateľka, resp. jej právny predchodca (otec sťažovateľky, namiesto ktorého
sťažovateľka neskôr vstúpila do konania, pozn.), a to najmä návrhmi na prerušenie konania,
podávanie odvolaní proti rozhodnutiam a s tým spojené predkladanie súdneho spisu
odvolaciemu súdu. K svojmu vyjadreniu predložila ústavnému súdu aj chronologický
prehľad jednotlivých procesných úkonov okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu
zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
9. Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov, ktoré boli súčasťou vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu, vyplýva, že dosiaľ boli v predmetnej veci realizované tieto
úkony:
„27. 11. 2008- vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie, spisová značka
5. 1. 2009 - sudkyňa žiadala spis 13C/102/2004
22. 1. 2009 - sudkyňa nariadila vyzvať navrhovateľa na sup
23. 1. 2009 - výzva na zaplatenie sup
2. 2. 2009 - sup uhradený
13. 2. 2009 - návrh o vylúčenie sudcov OS
27. 2. 2009 - výzva na zaplatenie sup za námietku
17. 3. 2009 - sudkyňa nariadila spis predložiť sudcom na vyjadrenie
30. 3. 2009 - sudkyňa nariadila spis zaslať na KS
15. 5. 2009 - návrat spisu - sudcovia nevylúčení
19. 6. 2009 - - námietka nepríslušnosti, spis zaslaný OS Žilina, nesúhlas
OS, spis zaslaný na KS, ktorý rozhodol, že mieste príslušný je OS Čadca, spis doručený
OS Žilina 28. 9. 2009
7. 10. 2009 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní.
(19. novembra 2008 právoplatnosť uznesenia č. k. 13 C/102/04-166, ktorým bol
vylúčený návrh spoločnosti , na samostatné konanie, ktoré bolo
od 27. novembra 2008 vedené najprv pod sp. zn. 6 C 119/2008 a potom od 5. novembra
2009 pod sp. zn. 11 C 169/2009, pozn.).
5. 11. 2009 spis doručený OS Čadca, sp. zn. 11C/169/2009, JUDr. Hozáková [nová
spisová značka pridelená potom, ako bol spis vrátený po rozhodnutí nadriadeného súdu,
že vec nemala byť postúpená, pretože účastník nenamietal miestnu príslušnosť pri prvom
úkone, ako to vyžaduje Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), pozn.]
20. 1. 2010 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16. 2. 2010, odročené
na neurčito, výzva pre navrhovateľa na predloženie GO plánu (do 5 dní mal lehotu
predložiť, pozn.)
23. 2. 2010 - reagoval na výzvu
10. 3. 2010 - vytýčený termín na 6. 4. 2010 (odporcovia neprítomní, boli riadne
predvolaní, pozn.)
22. 3. 2010 - návrh na prerušenie konania z dôvodu vedeného konania
na OS Žilina
6. 4. 2010 - pojednávanie, vo veci rozhodnuté
8. 4. 2010 - právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy
21. 7. 2010 - odvolanie proti rozsudku
23. 7. 2010 - výzva na sup za odvolanie
18. 8. 2010 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu
18. 8. 2010 - odvolanie odporcu proti uzneseniu, ktorý m bol vyzvaný na sup
23. 8. 2010 - výzva na predloženie dokladov
28. 9. 2010 - doručená žiadosť o oslobodenie od sup, doklady
29. 9. 2010 - žiadaná správa od UPSVaR, odpoveď 25. 10. 2010
4. 11. 2010 - stanovisko navrhovateľa k prípadnému oslobodeniu od sup
15. 11. 2010 - uznesenie - oslobodenie nepriznané
1. 12. 2010 - odvolanie odporcu, spis zaslaný na KS, 22. 12. 2010 doručený,
28. 1. 2011 vrátený, uznesenie potvrdené
2. 2. 2011 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS, vyzvať odporcu na zaplatenie
sup 23. 2. 2011- spis zaslaný na KS - sudkyňa nemieni vyhovieť odvolaniu odporcu proti
uzneseniu o vyrubení sup z odvolania s poukazom na uznesenie KS, ktorý uznesenie OS
o nepriznaní oslobodenia potvrdil, odvolanie voči rozsudku
3. 3. 2011 - návrh navrhovateľa na zmenu účastníka ( darovacou
zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na dcéru )
3. 10. 2011 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní
8. 2. 2012 - čiastočné späťvzatie návrhu podané navrhovateľom voči odporcovi
a , výlučnou vlastníčkou je
10. 5. 2012 - návrat spisu z KS, rozsudok OS zrušil a vrátil na ďalšie konanie,
konanie voči odporcom 2 a 3 zastavené
21. 3. 2012 - opatrenie predsedníčky súdu, z dôvodu PN sudkyne spis pridelený
na konanie JUDr. Pytliakovej PhD.
15. 5. 2012 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS účastníkom konania
1. 6. 2012 - vyjadrenie navrhovateľa k uzneseniu KS, návrh na vykonanie
dokazovania
5. 6. 2012 - výzva pre navrhovateľa na zloženie zálohy na vykonanie ohliadky
na mieste samom, termín 28. 9. 2012, odročené na neurčito za účelom vykonania
znaleckého dokazovania
26. 6. 2012 - zaslal súdu znalecký náčrt
25. 7. 2012 - uznesenie - priznaná náhrada za použitie služobného vozidla, výzva
pre navrhovateľa na zloženie zálohy na trovy znaleckého dokazovania
22. 8. 2012 - spis po ukončení PN opätovne pridelený na konanie JUDr. Hozákovej
28. 8. 2012 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke na ďalší
postup, táto telefonicky kontaktovala súdneho znalca
3. 9. 2012 - uznesenie - nariadené znalecké dokazovanie
22. 11. 2012 - znalec urgovaný
13. 12. 2012 - doručený znalecký posudok
7. 1. 2013 - z dôvodu dlhodobej PN sudkyne spis pridelený na konanie
JUDr. Pytliakovej PhD.
5. 2. 2013 - uznesenie - priznaná odmena znalcovi
21. 2. 2013 - podanie odporcu, ktorým žiadal opraviť úlohu znalca
7. 3. 2013 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
25. 3. 2013 - vyjadrenie navrhovateľa
2. 4. 2013 - vyjadrenie odporcu
3. 4. 2013 - uznesenie - pripustená zmena návrhu - rozsudočného petitu
22. 4. 2013 - po ukončení PN spis pridelený JUDr. Hozákovej
13. 6. 2013 - návrh navrhovateľa na vytýčenie termínu pojednávania
27. 6. 2013 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 20.8.2013
19. 8. 2013 - návrh odporkyne na prerušenie konanie
20. 8. 2013 - pojednávanie, návrh odporkyne na prerušenie konania zamietnutý,
doplnenie znaleckého dokazovania
23. 8. 2013 - navrhovateľ predložil znalecký posudok a GO plán
25. 4. 2014 - uznesenie - nariadené doplnenie znaleckého dokazovania
5. 5. 2014 - žiadosť navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania
6. 10. 2014 - úprava návrhu, žiadosť o rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania
žalovanej zo dňa 19. 8. 2013 z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudkyne spis pridelený
na konanie JUDr. Mravcovi dňa 9. 1. 2015
27. 2. 2015 - žiadosť navrhovateľa na odstránenie prieťahov v konaní z dôvodu
návratu po prerušení funkcie spis pridelený JUDr. Hozákovej
9. 3. 2015 - uznesenie - pripustená zmena návrhu, rozsudočného petitu
29. 4. 2015 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 2. 6. 2015
21. 5. 2015 - návrh odporkyne na prerušenie konania
2. 6. 2015 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania
30. 6. 2015 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke
17. 1. 2016 - navrhovateľ predložil znalecký posudok znalca (vyhotovil
pre účely OS Žilina 16C/107/2005), rozsudok OS Žilina z dôvodu ukončenia trvania funkcie
sudcu JUDr. Hozákovej spis pridelený na konanie Mgr. Holeščákovej 27. 11. 2015
3. 2. 2016 - urgencia navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania
4. 5. 2016 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 21. 6. 2016
10. 6. 2016 - návrh odporkyne na prerušenie konania
21. 6. 2016 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom zaslania spisu súdnemu
znalcovi
15. 8. 2016 - spis predložený vyššej súdnej úradníčke.“
10. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol
doručený spolu s vyjadrením predsedníčky okresného súdu z 26. septembra 2016.
11. Právny zástupca sťažovateľky reagoval písomne na vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu stanoviskom doručeným ústavnému súdu 17. januára 2017, v ktorom
uviedol, že okresný súd svojím vyjadrením uznal prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o konanie
účastníkov konania, sťažovateľka túto skutočnosť vo svojej sťažnosti zohľadnila a je toho
názoru, že ani doterajšie úkony účastníkov konania nemohli spôsobiť neúmernú dĺžku
konania, ktorú namieta. Zároveň sťažovateľka uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
15. Vo vzťahu k namietanému základnému právu podľa ústavy z judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť
numericky v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať
za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho znamenalo neprimeranosť doby
občianskeho konania s následkami v podobe porušenia označených základných práv.
Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné skúmať a preverovať v každom prípade
jednotlivo v rámci konkrétnych okolností prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol
v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný
celý rad kritérií, podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky konania
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide o charakter prerokovávanej veci,
teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť
dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a súdu v priebehu konania, o posúdenie
prípadných osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to,
čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre, resp. aký malo konanie pre neho
význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Philis proti Grécku,
1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999, I. ÚS 257/08, I. ÚS 413/08 alebo
I. ÚS 322/2010). Pri zvážení už uvedených kritérií je ústavný súd toho názoru, že sporná
záležitosť sťažovateľky nebola v primeranej lehote prerokovaná a najmä právoplatne
skončená.
16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok
a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
v čl. 17. Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne
§ 157 ods. 1 CSP). Z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak,
aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania a účel tohto zákona, a z § 183 ods. 1 prvej vety vyplýva, že pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zriadení vecného bremena
na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky. Z hľadiska predmetu sporu ide o bežnú
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Ústavný súd nezistil takú zložitosť veci, ktorá by
mohla odôvodňovať už viac ako osemročné trvanie tohto konania. Pre úplnosť je však
potrebné uviesť, že dĺžku konania čiastočne ovplyvnilo znalecké dokazovanie a jeho
následné doplnenie.
18. V rámci hodnotenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého
kritéria ústavný súd zistil, že sťažovateľka má nezanedbateľný podiel na doterajšej dĺžke
konania. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka sa stala účastníkom konania
pred okresným súdom až právoplatnosťou uznesenia krajského súdu (20. február 2012),
ktorým pripustil zmenu účastníka konania, a tým vstúpila do konania. Uvedenú skutočnosť
bolo potrebné zohľadniť pri výške priznaného finančného zadosťučinenia, pretože v čase,
keď sťažovateľka nebola účastníkom konania, nemohla jej byť spôsobená ujma porušením
označeného práva. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že v priebehu konania
podávala opakovane (19. augusta 2013, 21. mája 2015, 10. júna 2016) nedôvodný návrh
na prerušenie konania, čím sama prispievala k predlžovaniu konania pred okresným súdom.
Aj táto skutočnosť má vplyv na rozhodovanie o výške priznaného finančného
zadosťučinenia.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup
okresného súdu v posudzovanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá
narušila plynulosť konania vo veci sťažovateľky, bola napriek pomerne často realizovaným
úkonom ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej nekonal
bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, konkrétne v období od augusta 2013,
keď súd síce nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol o doplnení znaleckého
dokazovania, avšak uznesenie o nariadení doplnenia znaleckého dokazovania vydal
25. apríla 2014, t. j. 8 mesiacov od posledného pojednávania. Navrhovateľ v konaní podal
návrh 6. októbra 2014, ktorým navrhoval úpravu návrhu, o ktorom okresný súd rozhodol
9. marca 2015, t. j. 5 mesiacov od doručenia návrhu. Ďalšie obdobie nečinnosti nastalo
od pojednávania konaného 2. júna 2015 do 21. júna 2016, keď sa uskutočnilo ďalšie
pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely zaslania súdneho spisu súdnemu znalcovi.
20. Ústavný súd konštatuje, že hlavnou, nie však jedinou príčinou vzniknutej
neprimeranej dĺžky súdneho konania, je v predloženej veci predovšetkým nečinnosť
okresného súdu vo viacerých obdobiach a sčasti aj jeho neefektívny postup, ktorý
nesmeroval ku skončeniu veci, čo napokon konštatoval aj odvolací súd, ktorý rozhodoval
o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej, avšak
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
prejednanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť,
ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej
sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
21. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu
prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že
k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký
význam má pre sťažovateľku predmetné konanie. V jej prípade ide o nevyhnutné
obmedzenie jej vlastníckeho práva s cieľom zriadenia vecného bremena cez jej pozemok
v rozsahu potrebnom na zabezpečenie práva cesty na priľahlý pozemok. Sťažovateľka sa
proti uplatnenému nároku bráni napriek tomu, že v priebehu konania uviedla, že
navrhovateľovi údajne nič nebráni dostať sa na svoj pozemok, pričom podstata samotného
sporu spočíva v rozsahu, v akom sa má zriadiť vecné bremeno. Ústavný súd preto dospel
k záveru, že predmetné konanie nemá dôležitý význam pre samotnú sťažovateľku.
22. Vzhľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred
okresným súdom (viac ako osem rokov od uplatnenia návrhu a jeho následného vylúčenia
na samostatné konanie s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka vstúpila do konania
až od 20. februára 2012) bez vykonania relevantných procesných úkonov smerujúcich
k rozhodnutiu vo veci samej vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky zaručenému
čl. 48 ods. 2 ústavy považovať za ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel
k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľky bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).
23. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
24. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolo
v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal
okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorom sa sťažovateľka domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza
(bod 2 výroku nálezu).
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
27. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €
odôvodnila sťažovateľka neúmernou dĺžkou konania a psychickou ujmou, ktorá jej
v dôsledku toho vznikla a pretrváva.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
29. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie trvalo od momentu, keď súd začal
konať so sťažovateľkou ako účastníkom konania do podania sťažnosti viac ako štyri roky,
pričom v tomto období sťažovateľka podávala opakované návrhy na prerušenie konania,
ústavný súd považoval priznanie sumy 150 € sťažovateľke za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku tohto nálezu).
30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 150 €. Z uvedených dôvodov ústavný
súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
31. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania pred ústavným súdom z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si
ich uplatňoval v celkovej sume 303,16 €, a to za 2 úkony právnej služby (príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo zodpovedá odmene, ako aj sume
paušálnych náhrad za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený
v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.
32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017