Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 411/2016
PDF · 110.53 KB
No categories available
I. ÚS 411/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o., Závodie 71, Turzovka,
zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD.,
s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, konajúcou advokátom JUDr. Petrom Strapáčom, PhD.,
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 40/2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
24. marca 2016 doručená sťažnosť spoločnosti Omnia ENVIRO, s. r. o. (ďalej len
,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 40/2014.
2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že v procesnom postavení
žalobkyne je účastníkom konania o zaplatenie sumy 2 480 € s prísl., ktoré prebieha
na okresnom súde. Žaloba bola podaná spoločnosťou , ešte
1. októbra 2013, pričom po vydaní platobného rozkazu 7. novembra 2013 a podaní odporu
zo strany žalovaného 2. decembra 2013 okresný súd vo veci dlhodobo nekonal.
Dňa 29. septembra 2015 bol z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky na sťažovateľku
podaný na okresnom súde návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu, o čom okresný súd
rozhodol uznesením z 18. januára 2016 tak, že pripustil, aby do konania na miesto pôvodnej
žalobkyne vstúpila sťažovateľka.
3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že pre trvajúcu nečinnosť okresného súdu podala
22. februára 2016 predsedovi okresného súdu sťažnosť, ktorou namietala prieťahy
v označenom konaní, na ktorú však predseda okresného súdu do dňa podania ústavnej
sťažnosti (22. marca 2016) nereagoval. V ďalšom sťažovateľka poukazuje na všeobecnú
judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v označenom konaní porušené bolo, a aby prikázal okresnému
súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Napokon požadovala priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania v sume 363,79 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného
prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho
odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom
stanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd v princípe
skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne
prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju
doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej skúma, či boli využité právne prostriedky, ktoré
sťažovateľovi na ochranu týchto práv poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68
(napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania
pred všeobecným súdom sa podľa uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
7. Z obsahu sťažnosti vyplýva tvrdenie sťažovateľky, že táto podala predsedovi
okresného súdu sťažnosť pre prieťahy v konaní datovanú 22. februára 2016. Ústavný súd
opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje
za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou.
8. Sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu však bola podpísaná a podaná
na poštovú prepravu 22. marca 2016, teda ešte skôr, ako uplynula zákonná 30-dňová lehota
predsedovi okresného súdu na vybavenie sťažnosti (§ 65 ods. 1 zákona o súdoch).
Preto posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany
sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať reálne účinky, ktoré by
inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07, I. ÚS 365/2011, I. ÚS 169/2012).
9. Pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť. Ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol.
10. Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti
nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v označenom konaní na okresnom súde. Predpokladom meritórneho
prerokovania sťažnosti je však splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov
a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľka účinne
využila iné právne prostriedky na ochranu jej práv.
11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať
bez zbytočných prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016