Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)III. ÚS 85/06
PDF · 137.75 KB
No categories available
III. ÚS 85/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006
predbežne prerokoval sťažnosť P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B.,
v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 17 Er 178/03, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P., s. r. o., v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 178/03, o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2006 doručená sťažnosť P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom
JUDr. M. M., B., v ktorej namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 18. mája 2003 na
okresnom súde návrh na výkon exekúcie proti povinnému J. L. Tento návrh bol uznesením
okresného súdu zamietnutý. Sťažovateľ proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí
vydania poverenia pre súdneho exekútora podal 20. augusta 2003 odvolanie. V dôsledku
nečinnosti zo strany súdu podal sťažovateľ listom z 2. decembra 2005 podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní adresovanú predsedovi Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“). Z odpovede krajského súdu na túto sťažnosť z 9. decembra 2005 sa dozvedel, že
spisový materiál v uvedenej veci bol tomuto súd doručený 29. júla 2005 a krajský súd
v tejto veci dosiaľ nekonal.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uviedol, že mal plnú dôveru v správne a efektívne
konanie súdu, ktoré rešpektuje základné princípy spravodlivého procesu, a v dôsledku tejto
skutočnosti neuskutočňoval iné právne úkony za účelom urýchlenia konania pred súdom.
Podľa sťažovateľa okresný súd spisový materiál v uvedenej veci neodôvodnene
postúpil krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní až po cca 23 mesiacoch.
Týmto podľa neho bezdôvodne pomalým konaním zo strany súdu dochádza v tomto konaní
k porušeniu jeho práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože sa v dôsledku
nečinnosti súdu nachádza v stave právnej neistoty, ktorá ho obmedzuje v rozvoji jeho
podnikateľskej činnosti, s ktorou je priamo spojená aj otázka nadobudnutia a udržania si
materiálnej a osobnej zložky podnikania.
Okresný súd bez existujúcej procesnej prekážky v uvedenej veci nekoná, a tým
porušuje aj sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a súčasne aj jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ s poukazom na judikatúru ústavného súdu, ako aj ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku uviedol, že v uvedenej veci nejde o právne a fakticky zložitú vec,
a túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj zákonodarcom v rámci Exekučného poriadku
stanovená 15-dňová zákonná lehota na vydanie poverenia pre súdneho exekútora alebo
uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia pre neho. Nerozhodnutie súdu
o podanom návrhu na vydanie poverenia pre súdneho exekútora v zákonnej lehote bez
primeraného dôvodu je podľa neho odmietnutím poskytnutia spravodlivosti zo strany súdu,
a teda porušením čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ ústavný súd požiadal aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „Zbytočnými prieťahmi zo
strany súdu bol sťažovateľ obmedzovaný v nadobudnutí prostriedkov potrebných na
uskutočňovanie jeho podnikateľskej činnosti, pričom obmedzovanie spočíva najmä
v získavaní úverov, kde zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné
ukazovatele (napr. účtovné súvahy, účtovné závierky), ktoré podmieňujú ich získanie.
V neposlednom rade sťažovateľ utrpel ujmu na dobrom mene – likvidite, ktorú požíva
v relevantných ekonomických kruhoch“.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal
nález, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 178/03 porušené, prizná mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 794 Sk,
ktoré má okresný súd zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.
II.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť
v dôsledku nečinnosti okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 178/03.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia jeho základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného
súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť
na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní
sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“), resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).
Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti pripojil sťažnosť na prieťahy z 2. decembra 2005
adresovanú predsedovi krajského súdu, ktorou sa domáhal ochrany svojich práv, resp.
prešetrenia postupu krajského súdu za účelom odstránenia ďalších prieťahov v konaní.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť na prieťahy z 2. decembra 2005 nemôže byť
v tomto prípade považovaná za účinný prostriedok nápravy a jej podanie sťažovateľom je
možné považovať iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na
prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS
306/04).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh navyše vyplýva, že sťažovateľ nevyužil žiadny spôsob
ochrany ním označených práv v konaní pred okresným súdom, proti ktorému ústavná
sťažnosť vlastne smeruje.
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2006