Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 277/2011
PDF · 155.74 KB
No categories available
I. ÚS 277/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. B., H., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave
v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011
doručená sťažnosť I. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. E. B.,
T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C
269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Co 292/2010.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Sťažovateľ spolu... podali...
21. 9. 2004 návrh na Okresný súd v Trnave, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti
výpovede nájmu bytu.“ Sťažovateľ v sťažnosti ďalej popisuje celý priebeh konania pred
Okresným súdom Trnava a následne aj pred okresným súdom, ktorému bola vec postúpená
1. januára 2008, a ďalej uvádza: „ Vzhľadom na skutočnosť, že vo vyššie označenej veci súd
naďalej nekonal, podal právny zástupca O. D. dňa 28. 04. 2009 sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 o súdoch. Predsedníčka
Okresného súdu v Piešťanoch vyhodnotila sťažnosť navrhovateľky v treťom rade za
opodstatnenú a zaviazala sa dohliadnuť na to, aby v uvedenej veci k prieťahom
nedochádzalo. Napriek uvedenému nebolo do konca roka 2009 nariadené vo veci
pojednávanie.
Sťažovateľ preto podal dňa 20. januára 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa
ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 o súdoch. Predsedníčka Okresného súdu
v Piešťanoch listom zo dňa 23. 03. 2010 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa za čiastočne
opodstatnenú. Z vyjadrenia predsedníčky súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa mala dňa 1. 1.
2010 (tento deň je štátny sviatok) vytýčiť pojednávanie na 8. 2. 2010 a podľa nej už v
konaní k ďalším prieťahom nedochádza...
29. 4. 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok, ktorým
konanie v časti proti navrhovateľke v II. rade zastavil, súčasne určil že výpoveď nájmu bytu,
ktorú dal odporca navrhovateľovi v I. rade a navrhovateľke v III. rade listom zo dňa 16. 08.
2004, je neplatná, a právnej zástupkyni navrhovateľov priznal náhradu trov konania vo
výške 186,68- €. Rozhodnutie bolo navrhovateľom doručené dňa 25. 5. 2010 a odporcovi
dňa 27. 5. 2010.
Voči uvedenému rozhodnutiu podal odporca odvolanie listom zo dňa 8. 6. 2010.
Navrhovatelia podali dňa 26. 5. 2010 odvolanie proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania... Spis je v súčasnosti (od 8. 10. 2010) na Krajskom súde
v Trnave, pričom súd do dnešného dňa vo veci nevykonal žiaden procesný úkon.
Vzhľadom na uvedené podal sťažovateľ dňa 4. 3. 2011 sťažnosť pre prieťahy
v konaní na Krajský súd v Trnave. Listom zo dňa 24. 3. 2011 upovedomila predsedníčka
Krajského súdu sťažovateľa o vybavení jeho podania. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že súd vo
veci nekonal cca. päť mesiacov čo nepovažuje za neprimerane dlhú lehotu na vybavenie
veci na odvolacom súde, keďže priemerne trvá vybavenie veci na Krajskom súde v Trnave
od 6-8 mesiacov. Predpokladá, že vec sťažovateľa bude vybavená v 3. štvrťroku tohto roku.
Z odpovede Krajského súdu v Trnave je zrejmé, že vec sťažovateľa nebude v najbližších
troch mesiacoch z najväčšou pravdepodobnosťou ukončená. K dnešnému dňu nebol vo veci
vykonaný na Krajskom súde v Trnave žiaden procesný úkon.“
Podľa sťažovateľa: «Vyššie označeným postupom „nekonaním“ Okresného súdu
v Piešťanoch a Krajského súdu v Trnave bolo porušené základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn 23Co/292/2010 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
23Co/292/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. I. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc euro),
ktoré je mu Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť v sume 4 000,- € (slovom štyritisíc euro)
Krajský súd v Trnave v 2 000 € (slovom dvetisíc euro), do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu
4. I. B. priznáva úhradu trov konania v sume 261,82- € (slovom
dvestošesťdesiatjeden euro a osemdesiatdva centov), ktoré sú Okresný súd v Piešťanoch
a Krajský súd v Trnave povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokátky do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej
judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň
zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný
súd poskytuje len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu
namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. mutatis mutandis
Zo sťažnosti a z predložených príloh zjavne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu sa vec nachádzala na krajskom súde v dôsledku podaného odvolania, a to
od 3. novembra 2010. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci
samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol
žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani
spôsobovať prieťahy v ňom. Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto časti potrebné
odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06) podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. marca 2011 sťažnosť na
prieťahy predsedníčke krajského súdu, ktorá v odpovedi z 24. marca 2011 uznala sťažnosť
za dôvodnú a uviedla, že „vybavenie veci možno očakávať v 3. štvrťroku toho roku“.
Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona
o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný
priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 4. júla
2011, teda iba 3 mesiace po vyhotovení odpovede na sťažnosť na prieťahy predsedníčkou
krajského súdu (odpoveď musela byť doručená sťažovateľovi ešte neskôr), posúdil ústavný
súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako
formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05,
Pokračujúca nečinnosť krajského súdu by mohla spôsobiť porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe týchto
zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto
časti nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011