Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/292/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej, v právnej veci navrhovateľa: 1/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, W. M. X, T., 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, W. M. X, T., 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, W. M. X, T., zastúpení advokátkou: Mgr. Eva Bačíková, Andreja Žarnova 1, Trnava, proti odporcovi: Ing. G. L., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, R., zastúpený advokátom: Mgr. Khuri Toni, Pribišova 31, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovedí z nájmu bytov, o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -609 zo dňa 29. apríla 2010, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej vyhovujúcej časti určenia neplatnosti výpovedí z nájmu bytov vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ a k navrhovateľke 3/ a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania 336,50,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie v časti proti navrhovateľke v 2/ rade a určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XXX na X. poschodí domu, nachádzajúceho sa na ul. W. M. X v T., zapísaného na LV č. XXXX Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec pre obec katastrálne územie T. v tom označeného aká stavba slobodáreň so súpisným číslom XXXX stojacej na parc. č. 2768, ktorú vypovedal odporca navrhovateľovi 1/ dňa 16.08.2004 je neplatná a zároveň určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XXX na X. poschodí domu nachádzajúceho sa na ulici W. M. X v T., zapísaného na LV č. XXXX Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec pre obec za katastrálne územie T. a tam označeného ako stavba - slobodáreň so súpisným číslom XXXX stojacej na parc. č. 2768, ktorú výpoveď dal odporca navrhovateľke 3/ zo dňa 16.08.2004 je neplatná a zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ trovy konania 186,68 eur.

Rozhodnutie súd prvého stupňa v časti zastavenia konania odôvodnil podľa a a tým, že navrhovatelia žiadali zastaviť konanie proti navrhovateľke v 2/ rade zobrali v tejto časti návrh späť. Vo veci samej súd rozhodnutie odôvodnil podľa , 124, 126 ods. 1, , , , , , , , , , o hospodárení s bytmi účinného do 01.01.1992, o konkurze a vyrovnaní, účinného do 01.01.1992, účinného do 01.01.1992, , účinného do 01.01.1992, , , , , výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. zo dňa 22.12.2003 a vecne naliehavosťou právneho záujmu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu z bytu s tým, že mal preukázané, že navrhovateľovi 1/ rozhodnutím Drôtovne Hlohovec n.p. zo dňa 01.03.1988 a navrhovateľke 3/ rozhodnutím zo dňa 18.08.1986 boli pridelené podnikové byty, navrhovatelia podpísali so svojim zamestnávateľom dohodu o užívaní bytu a navrhovateľ 1/ prevzal podnikový dvojizbový byt č. XXX na X. poschodí a navrhovateľka 3/ byt č. XXX na X. poschodí, pričom súd dospel k záveru, že dohody sú platné. Navrhovateľ 1/ bol pred uplynutím doby v ktorej mal podnikový byt uvoľniť na základe dohody opätovne zamestnaný v štátnom podniku Drôtovňa š.p. a ďalšie trvanie riadneho nájomného vzťahu k bytu č. XXX má súd preukázané tým, že vlastník nehnuteľnosti - Drôtovňa. š.p. vystavil dňa 04.08.1992 navrhovateľovi 1/ evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, čím konkludentne súhlasil, navrhovateľ 1/ v byte č.XXX naďalej býval a navrhovateľ 1/ s tým konkludentne súhlasil, keď naďalej platil riadne nájomné za byt. Navrhovatelia skončili pracovný pomer u zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti až po 01.01.1992 a podľa ust. platného do 01.01.1992 bolo možné skončiť užívanie bytu iba spôsobom v ňom uvedeným. Od 01.01.1992 sa v zmysle zmenilo právo osobného užívania bytu na nájom bytu. Súd mal preukázané, že na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 21.10.1977 bolo povolené užívanie stavby objekt „Slobodárne“ pre účel ubytovací, ktorá obsahovala: ubytovacie bunky, byt pre domovníka, kancelárie, skladovacie miestnosti a spoločenskú miestnosť. Vtedajší MNV - odbor výstavby povolil zmenu v užívaní stavby podnikovej slobodárne na bytové účely na žiadosť podniku Drôtovňa n.p. Zmena charakteru užívania predmetnej stavby na bytové účely bola dočasná od roku 1983 do 30.08.1989. Súd teda riešil predbežnú otázku, či navrhovatelia bývali v byte alebo v bunke a teda aké ustanovenia sa na nich vzťahujú. Súd mal preukázané, že podnik Drôtovňa š.p. svojim zamestnancom odovzdal podnikové byty v období, kedy budova pôvodne skolaudovaná ako slobodáreň slúžila na bytové účely, síce v auguste 1989 prestala mať charakter bytových jednotiek z dôvodu, že zamestnanci boli uspokojení tak, že im boli odovzdané iné podnikové byty. Navrhovateľom 1/ až 3/ žiadne iné podnikové byty neboli odovzdané a naďalej ostali bývať v budove plniacej už opäť funkciu slobodárne. Súd mal za to, že navrhovateľom boli odovzdané podnikové byty, týmto ostal charakter podnikových bytov i po období, keď budova plnila funkciu slobodárne, o čom svedčí aj skutočnosť, že zamestnávateľ Drôtovňa š.p. im účtoval nájom za užívanie bytu a nie obytných buniek. Preto súd aplikoval na daný stav režim podnikových bytom podľa i po 01.01.1992 a navrhovatelia boli s nájom chránení. Skutočnosť, že sa menili vlastníci objektu označeného ako slobodáreň nič nemení na skutočnosti, že navrhovatelia bývali v byte a nie v obytnej bunke. Privatizáciou prešiel majetok podniku Drôtovňa Hlohovec n.p. na spoločnosť Drôtovňa a.s. a po zániku spoločnosti Drôtovňa a.s. dňa 15.05.2000 bez likvidácie jej rozdelením, prešiel všetok majetok okrem dcérskej spoločnosti DRO-FIN a.s. na obchodnú spoločnosť Drôtovňa HOLDING a.s. a ďalší nový vlastník nehnuteľnosti - BORTEZ spol. s.r.o., ktorý ju nadobudol kúpou od Drôtovne HOLDING a.s. v konkurze, oznámil navrhovateľom 1/ až 3/ listom zo dňa 01.02.2003 výšku mesačných platieb za nájom a služby spojené s užívaním bytu. BORTEZ spol. s.r.o. listami zo dňa 01.02.2003 oznámila navrhovateľovi 1/, že poplatky za užívanie bytu od 01.02.2003 sú v celkovej mesačnej výške 1.370,- Sk a navrhovateľke 3/ v sume 2.162,- Sk mesačne a dňa 22.04.2003 im predložila zmluvu o užívaní bytu. Súd mal teda z týchto úkonov preukázané, že navrhovatelia bývajú v byte a aj s poukazom na o konkurze a vyrovnaní nadobudol budovu s ťarchou spočívajúcou v nájme odporca.

Odporca začal po nadobudnutí vlastníckeho práva dňa 13.07.2004 účtovať platby za užívanie bunky, navrhovateľovi 1/ vo výške 5.032,- Sk, navrhovateľke 3/ vo výške 4.907,- Sk a odporca dal navrhovateľovi 1/ výpoveď z nájmu bytu a výzvu na vypratanie s poukazom na , lebo ku dňu 16.08.2004 má nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s ubytovaním v bunke č. XXX X. poschodie v sume 2.406,- Sk. Odporca listom zo dňa 16.08.2004 dal výpoveď z nájmu a výzvu na vypratanie navrhovateľke 3/ z tých istých dôvodov ako navrhovateľovi 1/ s tým, že jej určil nedoplatok na nájomnom a za služby spojené s ubytovaním v bunke č. XXX X. poschodie vo výške 1.886,- Sk. Súd mal za to, že výška nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu bola posledný krát navrhovateľom upravená spoločnosťou BORTEZ listom zo dňa 01.02.2003, pričom táto spoločnosť ani odporca neoznámili zmenu nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu. Na základe dôkazov mal súd preukázané, že za obdobie apríl až jún 2004 - 3 mesiacov, za ktoré dostali navrhovatelia výpoveď z nájmu pre nezaplatenie troch mesiacov, títo nemali žiadny nedoplatok na nájomnom, neboli v omeškaní 3 mesiace s platením nájomného. Súd prihliadol i na to, že vo výpovedi pre navrhovateľa 1/ sa uvádza nedoplatok za 3 mesiace v sume 2.406,-Sk a u navrhovateľky 3/ v sume 1.886,- Sk. Na tvrdenie odporcu, že nedoplatok bol podstatne vyšší ako je uvedené vo výpovedi súd neprihliadol, pretože výpovedný dôvod musí byť presne špecifikovaný. Argument odporcu, že sa na neho vzťahuje § 3 ods. 1 písm. b) Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V -1/2003 zo dňa 22.12.2003 považoval súd za bezpredmetné, lebo odporca nie je na LV č. XXXX vedený ako vlastník bytov, ale vlastník budovy slobodárne, teda po nadobudnutí vlastníckeho práva k slobodárni nadobudol postavenie prenajímateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa , s tým, že navrhovatelia 1/ až 3/ boli úspešní a súd im priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 186,68 eur vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, lebo títo si síce náhradu uplatnili, ale ju nevyčíslili do troch pracovných dní. Trovy konania spočívajú v súdnom poplatku za návrh vo výške 33,19 eur, v návrhu boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia 153,49 eur podľa vyhlášky č. hodnota úkonu predstavuje 1.360,- Sk, súd znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 20% na sumu 1.088,- Sk, lebo ide o spoločné zastupovanie viacerých osôb. Súd priznal odmenu za 2 úkony právnej služby prevzatie a príprava a podanie návrhu navrhovateľovi 1/ až 2/ a tak isto aj v prípade navrhovateľke 3/ za 2 úkony a 2 x paušálna náhrada po 163,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a to v častiach určenia neplatnosti výpovedí z nájmov bytov podľa a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu rozhodnutiu. V odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nevyjadril k námietkam, ktoré odporca považuje za dostatočne opodstatnené, aby bol návrh zamietnutý a ktoré boli obsiahnuté v záverečnej reči. Dôvodil ust. stavebného poriadku, konkrétne , , , , a poukázal na judikát R 87/2003. Predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli bytmi, ale ubytovacími bunkami, pretože nikdy nebolo príslušným správnym orgánom vydané právoplatné rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby slobodárne. Keďže neboli nikdy predmetné nehnuteľnosti bytmi, nemohli tvoriť predmet občianskoprávneho vzťahu a preto dohody o užívaní podnikového bytu uzavreté s navrhovateľmi sú absolútne neplatné z dôvodu nespôsobilosti predmetu. Nehnuteľnosti, ktoré obývali navrhovatelia neboli nikdy bytmi, ale len ubytovacími bunkami a takto boli aj skolaudované. Označenie byt namiesto bytovej bunky v rozhodnutiach a v dokumentoch právnych predchodcov odporcu nemôže mať za následok, že sa predmet právneho vzťahu či už išlo o byt alebo o bytovú bunku zmení z ubytovacej bunky na byt. Taktiež namietajú, že rozhodnutie súdu je v podstate nevykonateľné s poukazom na ust. a to z toho dôvodu, že stavba slobodáreň neobsahuje bytové jednotky okrem bytu domovníka a nikdy nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o zmene účelu predmetnej stavby na bytový dom. Taktiež nebol zohľadnený objektívne zistený stav vec, že predmetná stavba nie je toho času z technických príčin v prevádzke, stavba nespĺňa technické parametre, aby ubytovacie bunky boli použité ako byty, nájomný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom platne nevznikol a je od počiatku neplatný a rozhodnutie v prospech navrhovateľov by bolo nevykonateľné. Žiadal preto rozhodnutie zmeniť a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ a to v časti týkajúcej sa nároku navrhovateľov na náhradu trov konania, pretože právna zástupkyňa navrhovateľov listom zo dňa 30.04.2010 zaslala súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, list podala na poštovú prepravu dňa 03.05.2010 teda druhý pracovný deň odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Ako dôkazy predložila kópiu podacieho lístku a vyčíslenie trov konania spolu aj a s prílohami zo dňa 30.04.2010. Keďže k vyčísleniu došlo v zákonom stanovenej lehote včas žiada, aby odvolací súd v časti týkajúcej sa nároku navrhovateľov rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi uloží zaplatiť navrhovateľom sumu 1.477,14 eur. K odvolaniu doložila podací lístok, vyúčtovanie pracovnej cesty ohľadom cestovných nákladov, osvedčenie o evidencii vozidla, doklad o zakúpení pohonných hmôt.

Navrhovatelia 1/ až 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že žiadajú rozsudok potvrdiť vo veci samej a o trovách konania rozhodnúť v zmysle ich odvolania. Poukázali na skutočnosť, že právny predchodca odporcu a pôvodný vlastník nehnuteľnosti nespochybnil skutočnosť, že navrhovatelia užívajú byty nie bunky a pôvodný vlastník nehnuteľnosti ako to vyplýva aj z listín uložených v spise č.k. a č.k. požiadal Mestský národný výbor v Hlohovci o povolenie zmeny užívania stavby a následne navrhovateľom pridelil do užívania podnikové byty podľa o hospodárení s bytmi. V roku 1989 požiadal pôvodný vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa byty navrhovateľov nachádzajú o zmenu rozhodnutia o užívaní stavby na pôvodný účel t.j. ubytovací a súčasne v roku 1995 podal na Okresnom súde v Trnave návrhy, ktorými sa voči navrhovateľom domáhal zrušenia práva užívania bytu. Ak počas riadneho užívania bytov navrhovateľmi došlo k zmene rozhodnutia o spôsobe užívania stavby, nemá to vplyv na trvanie užívacích vzťahov riadne založených pred vydaním tohto rozhodnutia a nemá za následok ich zánik - rozsudky Okresného súdu v Trnave č. k. z 21.02.1996 a č.k. z 21.02.1995. So zmenou rozhodnutia o spôsobe užívania stavby sa nespája zánik práva užívať byt podľa a nasl. ani podľa a nasl. zákona o hospodárení s bytmi. V odvolaní citovaný judikát je až z obdobia po 01.01.1992 a v období rozhodnutia o pridelení podnikových bytov navrhovateľom a spísania dohôd o užívaní bytov ust. nebolo účinné rovnako ani definícia pojmu byt.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), v zákonom ustanovenej lehote - včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom na odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania odporcu a neopodstatnenosti odvolania navrhovateľov v časti trov konania.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovedí z nájmu bytom.

Vzhľadom na rozsah podaného odvolania odporcu, odvolací súd mal za to, že predmetom preskúmania nebol výrok rozhodnutia o zastavení konania navrhovateľky 2/.

Z výpovede odporcu pred odvolacím súdom vyplýva, že budova je od októbra 2005 neprístupná verejnosti, navrhovatelia odišli sami začiatkom októbra 2005, danú nehnuteľnosť neužívajú a medzi účastníkmi konania sa nevedú iné spory.

Z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľov pred odvolacím súdom vyplýva, že navrhovateľom boli platne pridelené byty, nadobudli i užívacie právo, ktoré sa zmenilo na nájom bytov a nedošlo k platnému ukončeniu tohto nájomného vzťahu, nájomný vzťah naďalej trvá. Odporca bol vlastníkom asi 1 mesiac, keď navrhovateľom dal výpoveď, pričom výpoveď nemôže byť považovaná za platný právny úkon. V časti odvolania voči trovám konania navrhla rozhodnutie zmeniť, pričom má vedomosť o skutočnosti, že v spise sa nenachádza samotné vyčíslenie uplatnených trov konania ako osobitné podanie, a dodatočne zistila, že na podaní obsahujúcom vyčíslenie trov konania uviedla inú spisovú značku. Odmieta tvrdenie odporcu, že by navrhovatelia dobrovoľne opustili predmetné byty, odporcovi oznámili zníženie nájomného, nakoľko im nebola sprístupnená voda do bytov, Odporca im znemožnil užívanie bytu.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonávaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neupomenul, v hodnotí dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje sa napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho odkazuje.

Podľa odvolací súd doplnil dokazovanie a to oboznámením sa so s obsahom spisu Okresného súdu Trnava č.k. , išlo o vec účastníkov navrhovateľa Drôtovňa a.s. Hlohovec proti odporcovi B. R. o zrušenie práva užívania k predmetnému bytu č. XXX na X. poschodí W. M. X (vo vzťahu ku ktorému podal odporca výpoveď z nájmu) z dôvodov, že stavba bola v rámci kolaudačného konania odovzdaná ako podniková slobodáreň a bola povolená zmena v užívaní stavby na bytové účely v roku 1983 a v roku 1989 došlo k zrušeniu zmeny teda stavba sa opäť užíva ako podniková slobodáreň. Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. -18 zo dňa 21.02.1996 bol návrh navrhovateľa zamietnutý, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.1996. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že odporcom nebola daná navrhovateľom výpoveď so zmenou užívania stavby bytových jednotiek na slobodáreň, s ktorou zákon nespája zánik nájmu a so žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva možnosť súdu zrušiť nájom bytu tak ako to požadoval navrhovateľ. K doplnenému dokazovaniu účastníci konania nemali žiadne námietky, nevyjadrili sa k nemu.

K odvolacím námietkam odporcu je potrebné uviesť, že v odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami, dal odporcovi odpoveď na skutkovo a právne sporné skutočnosti aj s ohľadom na doplnenie záverečnej reči. Aplikácia právnych predpisov uvedených v odvolaní týkajúcich sa stavebného poriadku nemá vplyv na právne posúdenie danej veci, nakoľko relevantné sú právne predpisy týkajúce sa predmetu sporu, ktorým je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Súd prvého stupňa správne ako predbežnú otázku posudzoval či v danom prípade išlo o byty alebo bytové bunky a dospel k správnym záverom. Tiež nemožno vychádzať z nedôvodného a ničím nepodloženého tvrdenia odporcu, že v danom prípade predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom občianskoprávneho vzťahu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa nespôsobilosti predmetu zmlúv, nakoľko v predmete boli zmluvy označené určitým, zrozumiteľným spôsobom. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol o predmete sporu, ktorým bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, skúmal dôvody výpovede, či sú dané a zaoberal sa aj právnou argumentáciou navrhovateľov týkajúcej sa dôvodov neplatnosti právnych úkonov odporcu a považoval ju za danú. Na predmet konania nemôže mať vplyv ani tá skutočnosť, že stavba nie je v súčasnosti z technických príčin v prevádzke, že nespĺňa podľa vyjadrenia odporcu technické parametre. V tomto smere odporcom namietané skutočnosti sú vzhľadom na predmet konania neopodstatnené.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne správne vo výroku o trovách konania účastníkov.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania "žiadam trovy" predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u advokáta, ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia , podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania.

Odvolanie navrhovateľov 1/ - 3/ v tejto časti je nedôvodné, pretože právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že samotné vyčíslenie trov právneho zastúpenia vykonala v lehote, avšak neuviedla správnu spisovú značku konania súdu prvého stupňa a preto nebolo vyčíslenie založené do predmetného spisu. Keďže sa podanie obsahujúce vyčíslenie trov konania navrhovateľov v spise nenachádzalo, nebolo riadne vyčíslené, preto nemohlo byť ani priznané.

Na základe týchto skutočností bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj vo výroku o trovách konania potvrdené z dôvodu vecnej správnosti podľa ust. ,

O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným navrhovateľom 1/ a / bola priznaná náhrada odvolacieho konania vo výške 336,50 eur spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa a predstavuje 1/13 výpočtového základu, v roku 2010 vo výške 55,49 eur a v roku 2011 vo výške 57,- eur, pričom odmena pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb bola znížená o 20%, v odvolacom konaní boli vykonané 2 úkony - nahliadnutie do spisov a vyjadrenie k odvolaniu po 88,78 eur, 1 x pojednávanie dňa 12.12.2011 - 91,20 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,21 eur čo je 14,42 eur, 1 x paušálna náhrada 7,41 eur, spolu 290,51 eur, náhrada hotových výdavkov za cestovné náklady za cestu osobným automobilom za nahliadnutie do spisu dňa 20.09.2010 vo výške 21,87 eur a náhrada za stratu času dňa 20.09.2010, teda 2 polhodiny po 12,02 eur - 24,04 eur spolu náhrada hotových výdavkov 45,91 eur. Podľa bola náhrada trov priznaná k rukám advokátky navrhovateľov.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.