Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 225/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. B., H., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2011

doručená sťažnosť I. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v

Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa spolu s manželkou B. B. a O. D.

(ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“, spolu len „navrhovatelia“) návrhom podaným

21. septembra 2004 pôvodne Okresnému súdu Trnava domáhali proti odporcovi Ing. M. K.,

B. (ďalej len „odporca“), určenia neplatnosti výpovedí z nájmu bytov. Okresný súd Trnava

meritórne prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -470 zo 6. júla 2006 v spojení

s opravným uznesením č. k. -487 z 12. decembra 2006. Tento rozsudok však

krajský súd uznesením č. k. -500 z 23. mája 2007 na základe Okresný súd

Piešťany, ktorý 29. apríla 2010 rozsudkom č. k. -609 vo veci rozhodol.

Z dôvodu podania odvolania obidvomi sporovými stranami sa vec v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nachádzala na krajskom (druhostupňovom) súde (sp. zn. ).

Podľa názoru sťažovateľa postup tak okresného súdu, ako aj krajského súdu

v označených konaniach je poznačený zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Sťažovateľ svoje presvedčenie odôvodnil takto:

«Vzhľadom na skutočnosť, že vo vyššie označenej veci súd naďalej nekonal, podal

právny zástupca O. D. dňa 28. 04. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní... Predsedníčka

Okresného súdu v Piešťanoch vyhodnotila sťažnosť navrhovateľky v treťom rade za

opodstatnenú a zaviazala sa dohliadnuť na to, aby v uvedenej veci k prieťahom

nedochádzalo. Napriek uvedenému nebolo do konca roka 2009 nariadené vo veci

pojednávanie.

Sťažovateľ preto podal dňa 20. januára 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní...

Predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch listom zo dňa 23. 03. 2010 vyhodnotila

sťažnosť sťažovateľa za čiastočne odpodstatnenú...

... Dňa 29. 4. 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok...

Voči uvedenému rozhodnutiu podal odporca odvolanie listom zo dňa 8. 6. 2010.

Navrhovatelia podali dňa 26. 5. 2010 odvolanie proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa

nároku na náhradu trov konania...

Spis je v súčasnosti (od 8. 10. 2010) na Krajskom súde v Trnave, pričom súd do

dnešného dňa vo veci nevykonal žiaden úkon.

Vzhľadom na uvedené podal sťažovateľ dňa 4. 3. 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní

na Krajský súd v Trnave. Listom zo dňa 24. 3. 2011 upovedomila predsedníčka Krajského

súdu sťažovateľa o vybavení jeho podania. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že súd vo veci

nekonal cca. päť mesiacov čo nepovažuje za neprimerane dlhú lehotu na vybavenie veci na

odvolacom súde, keďže priemerne trvá vybavenie veci na Krajskom súde v Trnave 6 - 8

mesiacov. Predpokladá, že vec sťažovateľa bude vybavená v 3. štvrťroku tohto roku.

K dnešnému dňu napriek tomu, že končí tretí štvrťrok 2011 nebol vo veci vykonaný na

Krajskom súde v Trnave žiaden procesný úkon...

Vyššie označeným postupom „nekonaním“ Okresného súd v Piešťanoch a Krajského

súdu v Trnave bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...

... Vec, ktorá je predmetom rozhodovania možno považovať vzhľadom na právne

predpisy, ktoré treba aplikovať za štandardne zložitú. Obaja účastníci konania v konaní

vystupujú aktívne a v primeraných lehotách spolupracujú so súdom...

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že Krajskému súdu bol poskytnutý dostatočný

priestor na vykonanie nápravy a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v prípade

nečinnosti súdu po dobu viac ako šesť mesiacov čakal ďalšiu dobu (ďalších šesť

mesiacov)...

Sťažovateľ poukazuje na porušenie svojho ústavného práva i zo strany Okresného

súdu v Piešťanoch, ktorý preukázateľne nekonal takmer dva roky. Považuje preto za

potrebné konštatovať porušenie svojho ústavného práva zo strany Okresného súdu

v Piešťanoch a to napriek skutočnosti, že v súčasnosti je konanie na tomto stupni ukončené -

nie však právoplatným rozhodnutím, pretože odporca rozsudok Okresného súdu

v Piešťanoch č. k. zo dňa 29. 4. 2010 napadol v celom rozsahu a o veci je

oprávnený rozhodnúť Krajský súd v Trnave. Je možné, že Krajský súd v Trnave napadnuté

rozhodnutie zruší a vec vráti Okresnému súdu v Piešťanoch na opätovné prejednanie

a rozhodnutie vo veci.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:

„1. Základné právo I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €..., ktoré je mu Okresný súd

Piešťany povinný vyplatiť v sume 4 000,- €... Krajský súd v Trnave v 4 000 €..., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. B. priznáva úhradu trov konania v sume 261,82 €..., ktoré sú Okresný súd

v Piešťanoch a Krajský súd v Trnave povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet

advokátky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade je potrebné podotknúť, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci ústavný súd rozhodoval o porušení toho základného práva (na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v ) a v súvislosti iba s tými postupmi

všeobecných súdov (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ), ktorých vyslovenia

porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia

o porušení iného práva (právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré sťažovateľ uvádza

v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba

za súčasť jeho argumentácie (napr. , , ).

V zmysle uvedeného je predmetom konania pred ústavným súdom namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. ústavný súd poznamenáva, že konanie na okresnom súde bolo

skončené vyhlásením rozsudku č. k. -609 z 29. apríla 2010.

Podľa judikatúry ústavného súdu zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým

sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v len vtedy, ak

bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. okresný

súd rozhodol vo veci rozsudkom z 29. apríla 2010 (sťažovateľovi a spol. doručené 25. mája

2010), t. j. viac ako rok a štyri mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Podľa

zistenia ústavného súdu o odvolaní účastníkov konania proti predmetnému rozsudku

okresného súdu konal od 3. novembra 2010 krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorý 12. decembra 2011 o odvolaniach účastníkov konania rozhodol tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti určenia neplatnosti

výpovedí z nájmu bytov vo vzťahu k sťažovateľovi a navrhovateľke v 3. rade a vo výroku

o trovách konania potvrdil. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení

s rozhodnutím krajského súdu 27. februára 2012.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

teda ústavnému súdu doručená potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok (29. apríla

2010). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť

plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože

vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého

stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať,

a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej

ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením

rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (namietané

porušenie základného práva postupom okresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

2. V súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ústavný súd z vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu zistil, že odvolacie konanie začalo predložením súdneho spisu okresným

súdom 3. novembra 2010 na rozhodnutie o opravnom prostriedku účastníkov konania proti

rozsudku prvostupňového súdu č. k. -609 z 29. apríla 2010.

Právna zástupkyňa sťažovateľa následne 19. novembra 2010 doplnila listinné dôkazy

k odvolaniu.

Na základe žiadosti krajského súdu zo 14. októbra 2011 Okresný súd Trnava

zapožičal 19. októbra 2011 odvolaciemu súdu súdny spis sp. zn. (predmetom

tohto konania bolo „zrušenie práva užívať byt“).

Dňa 28. októbra 2011 krajský súd nariadil pojednávanie na 12. december 2011, na

ktorom po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov krajský súd vyhlásil

rozsudok (č. k. -690), ktorým rozhodnutie okresného súdu v napadnutej

vyhovujúcej časti určenia neplatnosti výpovedí z nájmu bytov vo vzťahu k sťažovateľovi

a k navrhovateľke v 3. rade a vo výroku o trovách konania potvrdil a odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania. Právna zástupkyňa

sťažovateľa (a navrhovateľov) 13. decembra 2011 predložila vyúčtovanie trov konania

navrhovateľov v odvolacom konaní.

Z dôvodu čerpania dovolenky (od 23. decembra 2011 do 8. januára 2012) zákonná

sudkyňa 10. januára 2012 požiadala predsedu krajského súdu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie rozhodnutia z 12. decembra 2011 do 23. januára 2012. Predseda krajského

súdu tejto žiadosti vyhovel.

K vráteniu súdneho spisu okresnému súdu došlo 26. januára 2012.

Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci, postup krajského

súdu je poznačený ojedinelým prieťahom v trvaní viac ako 11 mesiacov (od 3. novembra

2010 do 14. októbra 2011) pri celkovej dobe trvania konania necelých 15 mesiacov. Je teda

možné konštatovať, že až na ojedinelú nečinnosť krajského súdu bolo konanie inak plynulé

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, a teda také, ktoré napĺňa účel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní zaručeného v (napr. , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu

v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , preto sťažnosť aj

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012