Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 225/2012
PDF · 197.85 KB
No categories available
II. ÚS 225/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť I. B., H., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2011
doručená sťažnosť I. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v
Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa spolu s manželkou B. B. a O. D.
(ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“, spolu len „navrhovatelia“) návrhom podaným
21. septembra 2004 pôvodne Okresnému súdu Trnava domáhali proti odporcovi Ing. M. K.,
B. (ďalej len „odporca“), určenia neplatnosti výpovedí z nájmu bytov. Okresný súd Trnava
meritórne prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13 C 134/2004-470 zo 6. júla 2006 v spojení
s opravným uznesením č. k. 13 C 134/2004-487 z 12. decembra 2006. Tento rozsudok však
krajský súd uznesením č. k. 23 Co 62/2007-500 z 23. mája 2007 na základe Okresný súd
Piešťany, ktorý 29. apríla 2010 rozsudkom č. k. 4 C 269/2008-609 vo veci rozhodol.
Z dôvodu podania odvolania obidvomi sporovými stranami sa vec v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nachádzala na krajskom (druhostupňovom) súde (sp. zn. 23 Co 292/2010).
Podľa názoru sťažovateľa postup tak okresného súdu, ako aj krajského súdu
v označených konaniach je poznačený zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ svoje presvedčenie odôvodnil takto:
«Vzhľadom na skutočnosť, že vo vyššie označenej veci súd naďalej nekonal, podal
právny zástupca O. D. dňa 28. 04. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní... Predsedníčka
Okresného súdu v Piešťanoch vyhodnotila sťažnosť navrhovateľky v treťom rade za
opodstatnenú a zaviazala sa dohliadnuť na to, aby v uvedenej veci k prieťahom
nedochádzalo. Napriek uvedenému nebolo do konca roka 2009 nariadené vo veci
pojednávanie.
Sťažovateľ preto podal dňa 20. januára 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní...
Predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch listom zo dňa 23. 03. 2010 vyhodnotila
sťažnosť sťažovateľa za čiastočne odpodstatnenú...
... Dňa 29. 4. 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok...
Voči uvedenému rozhodnutiu podal odporca odvolanie listom zo dňa 8. 6. 2010.
Navrhovatelia podali dňa 26. 5. 2010 odvolanie proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania...
Spis je v súčasnosti (od 8. 10. 2010) na Krajskom súde v Trnave, pričom súd do
dnešného dňa vo veci nevykonal žiaden úkon.
Vzhľadom na uvedené podal sťažovateľ dňa 4. 3. 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní
na Krajský súd v Trnave. Listom zo dňa 24. 3. 2011 upovedomila predsedníčka Krajského
súdu sťažovateľa o vybavení jeho podania. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že súd vo veci
nekonal cca. päť mesiacov čo nepovažuje za neprimerane dlhú lehotu na vybavenie veci na
odvolacom súde, keďže priemerne trvá vybavenie veci na Krajskom súde v Trnave 6 - 8
mesiacov. Predpokladá, že vec sťažovateľa bude vybavená v 3. štvrťroku tohto roku.
K dnešnému dňu napriek tomu, že končí tretí štvrťrok 2011 nebol vo veci vykonaný na
Krajskom súde v Trnave žiaden procesný úkon...
Vyššie označeným postupom „nekonaním“ Okresného súd v Piešťanoch a Krajského
súdu v Trnave bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd...
... Vec, ktorá je predmetom rozhodovania možno považovať vzhľadom na právne
predpisy, ktoré treba aplikovať za štandardne zložitú. Obaja účastníci konania v konaní
vystupujú aktívne a v primeraných lehotách spolupracujú so súdom...
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že Krajskému súdu bol poskytnutý dostatočný
priestor na vykonanie nápravy a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v prípade
nečinnosti súdu po dobu viac ako šesť mesiacov čakal ďalšiu dobu (ďalších šesť
mesiacov)...
Sťažovateľ poukazuje na porušenie svojho ústavného práva i zo strany Okresného
súdu v Piešťanoch, ktorý preukázateľne nekonal takmer dva roky. Považuje preto za
potrebné konštatovať porušenie svojho ústavného práva zo strany Okresného súdu
v Piešťanoch a to napriek skutočnosti, že v súčasnosti je konanie na tomto stupni ukončené -
nie však právoplatným rozhodnutím, pretože odporca rozsudok Okresného súdu
v Piešťanoch č. k. 4 C 269/2008 zo dňa 29. 4. 2010 napadol v celom rozsahu a o veci je
oprávnený rozhodnúť Krajský súd v Trnave. Je možné, že Krajský súd v Trnave napadnuté
rozhodnutie zruší a vec vráti Okresnému súdu v Piešťanoch na opätovné prejednanie
a rozhodnutie vo veci.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:
„1. Základné právo I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Piešťanoch v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Co/292/2010 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
23 Co/292/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. I. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €..., ktoré je mu Okresný súd
Piešťany povinný vyplatiť v sume 4 000,- €... Krajský súd v Trnave v 4 000 €..., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. I. B. priznáva úhradu trov konania v sume 261,82 €..., ktoré sú Okresný súd
v Piešťanoch a Krajský súd v Trnave povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
advokátky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V prvom rade je potrebné podotknúť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej
veci ústavný súd rozhodoval o porušení toho základného práva (na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy) a v súvislosti iba s tými postupmi
všeobecných súdov (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008
a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010), ktorých vyslovenia
porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia
o porušení iného práva (právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré sťažovateľ uvádza
v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba
za súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).
V zmysle uvedeného je predmetom konania pred ústavným súdom namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 269/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010.
1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 269/2008 ústavný súd poznamenáva, že konanie na okresnom súde bolo
skončené vyhlásením rozsudku č. k. 4 C 269/2008-609 z 29. apríla 2010.
Podľa judikatúry ústavného súdu zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým
sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak
bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08 okresný
súd rozhodol vo veci rozsudkom z 29. apríla 2010 (sťažovateľovi a spol. doručené 25. mája
2010), t. j. viac ako rok a štyri mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Podľa
zistenia ústavného súdu o odvolaní účastníkov konania proti predmetnému rozsudku
okresného súdu konal od 3. novembra 2010 krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.
23 Co 292/2010, ktorý 12. decembra 2011 o odvolaniach účastníkov konania rozhodol tak,
že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti určenia neplatnosti
výpovedí z nájmu bytov vo vzťahu k sťažovateľovi a navrhovateľke v 3. rade a vo výroku
o trovách konania potvrdil. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozhodnutím krajského súdu 27. februára 2012.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 bola
teda ústavnému súdu doručená potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok (29. apríla
2010). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť
plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože
vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého
stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať,
a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej
ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením
rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na
zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (namietané
porušenie základného práva postupom okresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. V súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Co 292/2010 ústavný súd z vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu zistil, že odvolacie konanie začalo predložením súdneho spisu okresným
súdom 3. novembra 2010 na rozhodnutie o opravnom prostriedku účastníkov konania proti
rozsudku prvostupňového súdu č. k. 4 C 269/2008-609 z 29. apríla 2010.
Právna zástupkyňa sťažovateľa následne 19. novembra 2010 doplnila listinné dôkazy
k odvolaniu.
Na základe žiadosti krajského súdu zo 14. októbra 2011 Okresný súd Trnava
zapožičal 19. októbra 2011 odvolaciemu súdu súdny spis sp. zn. 21 C 95/1995 (predmetom
tohto konania bolo „zrušenie práva užívať byt“).
Dňa 28. októbra 2011 krajský súd nariadil pojednávanie na 12. december 2011, na
ktorom po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov krajský súd vyhlásil
rozsudok (č. k. 23 Co 292/2010-690), ktorým rozhodnutie okresného súdu v napadnutej
vyhovujúcej časti určenia neplatnosti výpovedí z nájmu bytov vo vzťahu k sťažovateľovi
a k navrhovateľke v 3. rade a vo výroku o trovách konania potvrdil a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania. Právna zástupkyňa
sťažovateľa (a navrhovateľov) 13. decembra 2011 predložila vyúčtovanie trov konania
navrhovateľov v odvolacom konaní.
Z dôvodu čerpania dovolenky (od 23. decembra 2011 do 8. januára 2012) zákonná
sudkyňa 10. januára 2012 požiadala predsedu krajského súdu o predĺženie lehoty na
vyhotovenie rozhodnutia z 12. decembra 2011 do 23. januára 2012. Predseda krajského
súdu tejto žiadosti vyhovel.
K vráteniu súdneho spisu okresnému súdu došlo 26. januára 2012.
Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci, postup krajského
súdu je poznačený ojedinelým prieťahom v trvaní viac ako 11 mesiacov (od 3. novembra
2010 do 14. októbra 2011) pri celkovej dobe trvania konania necelých 15 mesiacov. Je teda
možné konštatovať, že až na ojedinelú nečinnosť krajského súdu bolo konanie inak plynulé
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, a teda také, ktoré napĺňa účel
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že
ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, I. ÚS 146/06).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu
v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu
v napadnutom konaní po prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto sťažnosť aj
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2012