Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 250/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. v čase po vydaní nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. mája 2003 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009

doručená sťažnosť A. M., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Humenné

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v čase po vydaní nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 21. mája 2003.

Sťažovateľ uviedol, že napriek sťažnostiam na prieťahy v konaní adresovaným

predsedovi okresného súdu, ako aj napriek tomu, že rozhodnutím sp. zn. z

21. mája 2003 ústavný súd už raz konštatoval, že postupom okresného súdu v napádanom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, okresný súd aj naďalej koná v jeho veci vedenej pod sp. zn. so

zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav právnej neistoty

sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej okrem iného uviedol, že:

„Napriek tomuto rozhodnutiu ÚS však naďalej prieťahy odstránené neboli a súdny

spor, ktorý začal dňa 16. 5. 1996 doposiaľ ukončený nebol. (...)

Neustále a bezdôvodné odročovanie pojednávania preukazuje, že súd nevenoval

náležitú pozornosť príprave na jednotlivé pojednávania.

Z podstaty sporu vyplýva, že nešlo o mimoriadne zložitú a náročnú vec po stránke

skutkovej aj právnej, ako to napokon konštatoval aj ÚS vo svojom pôvodnom rozhodnutí.

Bolo tiež už predtým konštatované, že zbytočné prieťahy som nespôsobil svojím správaním

ja, ako účastník konania. Reagoval som na všetky výzvy súdu, sám som z vlastnej iniciatívy

podával podania, ktorými som sa domáhal urýchlenia konania. Už predtým bolo

konštatované v spomínanom rozhodnutí US, že súd konal vo veci nesústredene a nevenoval

tejto veci náležitú pozornosť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Humennom v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým ) porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Humennom prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 659,70 Eur

(50 000,- Sk), ktoré mu je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Humennom je povinný nahradiť A. M. všetky trovy tohoto konania

do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu na účet advokáta JUDr. P. K.(...) K.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom

súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zisťovania ústavného súdu vyplýva, že v konaní

vedenom pod sp. zn. okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 30. apríla 2008,

t. j. viac ako rok pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Okrem tohto ústavný súd zistil,

že z dôvodu podania odvolania sťažovateľom a spol. proti rozsudku okresného súdu bol spis

vedený pod sp. zn. postúpený ešte 12. augusta 2008 Krajskému súdu v Prešove,

ktorý v danej veci dosiaľ koná pod sp. zn. .

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

teda ústavnému súdu doručená (3. júna 2009) po tom, ako okresný súd vo veci vyhlásil

rozsudok. V čase podania sťažnosti už okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh konania,

a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej

okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo

postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec

posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného

súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), nepripadalo do úvahy už rozhodovať

o tejto časti sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009