Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 241/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej

a sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti JuMark s. r. o.,

Národná trieda 204/3, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským,

advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti JuMark s. r. o. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 20. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti JuMark s. r. o.,

Národná trieda 204/3, Košice (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ, ktorý je žalovaným v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, v sťažnosti

tvrdí, že napadnuté súdne konanie začaté 31. marca 2011 dosiaľ nie je právoplatne skončené

a že okresný súd nekonal ani po viacnásobných urgenciách.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania je určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti, ktorej je sťažovateľ výlučným

vlastníkom. Po opísaní priebehu konania sťažovateľ namieta najmä dĺžku konania, takmer

7 rokov, ktorá podľa neho „vysoko presahuje akékoľvek ponímanie štandardnej dĺžky

konania“. Ďalej sťažovateľ uvádza, že „... Skutočnosť, že súd vo veci do dnešného dňa

nerozhodol v nás vyvoláva stav neistoty, bezprávia a nespravodlivosti, frustráciu

a nervozitu, ktorý trvá už mnoho rokov... Nehnuteľnosť sme zakúpili za účelom jej ďalšieho

predaja, ktorý sa však vzhľadom na právnu neistotu o vlastníctve nerealizovali, jednak

z dôvodu, že nikto nemá záujem kúpiť nehnuteľnosť o ktorú sa vedie súdny spor, a jednak

z dôvodu, že v prípade neúspechu v tomto konaní by nám hrozil ďalší súdny spor, v ktorom

by sme prehrali a znášali jeho trovy...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené bolo a prikáže

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa

sťažovateľ domáhal priznania finančného zadosťučinenia 7 000 € a úhrady trov konania.

5. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

okresný súd podal k sťažnosti vyjadrenie sp. zn. , ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 5. júna 2018. Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu uviedla, že „... účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... z prehľadu

a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. bola zistená nečinnosť súdu

a to v období od apríla 2011 až do februára 2012, od júna 2013 do januára 2014, kedy súd

13. 1. 2014 rozhodol uznesením o nariadení znaleckého dokazovania z odboru

písmoznalectva, ktorý pre vyťaženosť ustanoveného znalca nebol vypracovaný... Nečinnosť

súdu bola zistená aj v období od februára 2014, kedy ustanovený znalec oznámil súdu

neskoršie vypracovanie znaleckého posudku, až do marca 2017, kedy súd nevykonal žiaden

úkon...Dňa 23. 3. 2018 zákonná sudkyňa rozhodla vo veci rozsudkom, ktorý bol dňa

11. 4. 2018 písomne vyhotovený a dňa 12. 4. 2018 doručovaný sporovým stranám.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 5. 2018...“. Predsedníčka okresného súdu je

toho názoru, že „... ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti aktuálnemu, či

trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo...“.

Zároveň predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

zaujal stanovisko doručené ústavnému súdu 24. júla 2018, ktoré neobsahovalo žiadne nové

skutočnosti relevantné pre rozhodnutie ústavného súdu a obsahovo bolo takmer identické

s obsahom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. V uvedenom podaní sťažovateľ uviedol,

že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, ako aj z chronológie

vykonaných úkonov ústavný súd zistil priebeh napadnutého konania a dospel k záveru,

že okresný súd v napadnutom konaní od podania žaloby 31. marca 2011 konal v zásade

plynule do 21. júna 2013, keď bolo nariadené pojednávanie odročené na neurčito

na účel ustanovenia znalca z odboru písmoznalectva. Samotný priebeh konania bol

ovplyvnený opakovanou neúčasťou sporových strán na nariadených pojednávaniach

a prešetrovaním pobytu žalobcu. Nečinnosť okresného súdu je možné konštatovať

i v období od februára 2014 do marca 2017, opätovne najmä pre problémy s podaním

znaleckého posudku. V roku 2017 okresný súd mnohonásobne prešetroval pobyt žalobcu

a 4. decembra 2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni, keďže pôvodná zákonná

sudkyňa sa vzdala funkcie. Sťažovateľ podal 19. januára 2018 žiadosť adresovanú

okresnému súdu s urgenciou, v ktorej požiadal o nariadenie pojednávania. Okresný súd

reagoval na uvedenú žiadosť sťažovateľa 8. februára 2018 tým, že nariadil pojednávanie

na 23. marec 2018. Následne sťažovateľ 16. februára 2018 podal predsedníčke okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.), na ktorú mu

bolo odpovedané 20. februára 2018 a bol mu oznámený termín nariadeného pojednávania.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávanie nariadené na 23. marec 2018 bol sťažovateľ

riadne predvolaný, a teda mal o ňom vedomosť, možno podanie ústavnej sťažnosti

22. marca 2018, t. j. jeden deň pred pojednávaním hodnotiť ako účelové podanie, ktoré

reálne nesmerovalo voči pretrvávajúcemu stavu nečinnosti okresného súdu. Pre úplnosť

je potrebné uviesť, že na uvedenom pojednávaní okresný súd 23. marca 2018 vyhlásil

rozsudok, ktorým rozhodol v prospech sťažovateľa. Písomné vyhotovenie rozsudku

(11. apríla 2018, pozn.) bolo stranám sporu riadne doručené a rozsudok nadobudol

právoplatnosť 30. mája 2018.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd s o žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej len „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy patrí k bežnej

agende všeobecných súdov, avšak vykazuje osobitosti najmä s ohľadom na náročný proces

dokazovania (výsluch svedkov, znalecké dokazovanie). K otázke posudzovania dĺžky

konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa tak opakovane pripomína, že túto

nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej

veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci,

požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie sa sporových

strán a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v konaní

predmetom sporu.

17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa . Z predloženej chronológie úkonov ústavný

súd zistil, že sťažovateľ opakovane neprevzal zásielku s predvolaním na pojednávanie

a na žiadosť jeho právneho zástupcu bolo odročené nariadené pojednávanie v troch

prípadoch, čím tiež prispel k predĺženiu napadnutého konania.

18. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný

súd nespochybňuje, že konanie vo veci sťažovateľa prebieha neprimerane dlho a že v ňom

dochádzalo k prieťahom spôsobeným nie dostatočne efektívnou činnosťou súdu.

Avšak ak sťažovateľ tvrdí, že namietané konanie trvá už od roku 2011, ústavný súd

poukazuje na to, že sťažovateľ sa mohol domáhať ochrany svojho práva na prejednanie jeho

veci v primeranej lehote už oveľa skôr. Sťažovateľ sa však prakticky až do žiadosti

o nariadenie termínu pojednávania podanej 19. januára 2018 o svoju vec nezaujímal,

resp. z obsahu jeho sťažnosti nevyplýva opak. Nepostupoval tak v súlade so zásadou

„vigilantibus iura scripta sunt“ [t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým)]“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich

práv], ktorá vyžaduje, aby aj strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také

kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

19. Nemožno pritom opomenúť, že v čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej

sťažnosti sťažovateľa bolo napadnuté konanie pred okresným súdom v merite veci

právoplatne skončené. Predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. , ktorý

bol doručený ústavnému súdu 13. júla 2018, oznámila, že po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku vo veci samej bola 4. júla 2018 právna zástupkyňa žalovaného vyzvaná

na vyčíslenie trov konania, ktoré si v napadnutom konaní uplatňuje. Z uvedeného možno

vyvodiť záver, že okresný súd po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej

priebežne plynule koná aj v časti rozhodovania o výške náhrady trov konania podľa § 262

ods. 2 .

20. V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

21. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). Pre posúdenie ústavného súdu, či v okolnostiach prípadu bolo potrebné,

aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, treba zohľadniť aj ďalšie

skutočnosti, ktoré v okolnostiach daného prípadu nebolo možné prehliadnuť.

22. V danej veci sťažovateľ nepreberaním predvolaní na pojednávanie

a opakovanými žiadosťami o odročenie pojednávania mal taktiež určitý podiel na narušení

plynulosti napadnutého konania, pričom o svoju vec sa začal zaujímať až v roku 2018.

Okrem toho urgencia nariadenia termínu pojednávania a sťažnosť na prieťahy, ktoré

sťažovateľ využil, z pohľadu úkonov okresného súdu boli účinné a efektívne. Bolo potrebné

zohľadniť i skutočnosť, že okresný súd už vo veci sťažovateľa počas tohto konania v merite

veci právoplatne rozhodol, čo je z hľadiska odstraňovania jeho právnej neistoty postupom

okresného súdu kľúčové.

23. Na základe uvedených okolností prípadu ústavný súd dospel k záveru, že postup

okresného súdu sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by odôvodňovali

vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, a preto sťažnosti podanej jeden deň pred uskutočnením

pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté, nevyhovel.

III.

24. Keďže sťažnosti nebolo vyhovené, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2018