Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 461/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudov Marianny Mochnáčovej a Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátom , advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti a n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 20. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a , obaja

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa sťažovatelia v procesnom

postavení žalobcov domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 16 056,72 € z titulu náhrady „...

za to, že ako podieloví spoluvlastníci nemohli v dôsledku konania žalovanej užívať

nehnuteľnosti, ktoré s ňou majú v podielovom spoluvlastníctve, v rozsahu ich

spoluvlastníckeho podielu“. Okresný súd v tejto veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom

sp. zn. zo 17. októbra 2014, ktorým „... uznal nárok sťažovateľov čo

do základu za opodstatnený“. Z dôvodu odvolania podaného žalovanou bola vec postúpená

krajskému súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. , pričom podľa sťažovateľov

krajský súd aj napriek ich opakovaným urgenciám konal v tejto veci s neodôvodnenými

prieťahmi, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu stavu ich právnej neistoty.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. a sa priznáva finančné zadosťučinenie

každému v sume 3.000,- Eur (slovom tri tisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť a

trovy konania v sume 374,80 Eur (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat

centov) na účet ich právneho zástupcu, advokáta ,

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za krajský súd písomne vyjadril jeho

predseda listom sp. zn. z 26. októbra 2017 a k vhodnosti ústneho

prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľov vyjadril listom z 9. októbra 2017.

4.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol:

«Predmetná vec Okresného súdu Pezinok sp. zn. bola na Krajský súd

v Bratislave predložená do odvolacieho konania a pridelená na rozhodnutie dňa

10.02.2015... vo veci rozhodol dňa 28.04.2017.

... uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -258 zo dňa 28.04.2017

spĺňa všetky náležitosti, vyplývajúce z ustanovenia , -

(ďalej len „“). Poukázal tiež nato, že senát 6Co v novom

zložení konal vo veci sp. zn. bez prieťahov. Súdny spis Okresného súdu

Pezinok sp. zn. spolu s uvedeným uznesením odvolacieho súdu bol

označenému okresnému súdu vrátený dňa 05. 05. 2017...

Neobstojí námietka sťažovateľov v sťažnosti, že konanie na Krajskom súde

v Bratislave je „poznačené“ závažnými prieťahmi už od januára 2015, kedy žalobcovia

podali vyjadrenie k odvolaniu. Vec bola na Krajský súd v Bratislave, ako je to

v predchádzajúcom texte uvedené, podaná dňa 10.02.2015 a len od tohto dátumu mohol

a mal povinnosť odvolací súd vo veci konať. Navyše, odvolací súd nezodpovedá za prieťahy

na súde prvej inštancie, t. j. od 06. 06. 2011 do 10. 02. 2015.»

4.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedol:

„... súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv a práv

zaručených v ústave a dohovore.

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Pri prerokovaní prijatej sťažnosti sťažovateľov ústavný súd z vyjadrenia krajského

súdu zistil, že v sťažovateľmi namietanom konaní vedenom pod sp. zn.

krajský súd vo veci odvolania žalovanej rozhodol uznesením z 28. apríla 2017, ktorým

zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

pričom predmetné uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľom doručené 10. augusta 2017.

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že aj keď minimálne od 10. augusta 2017, keď už

mali sťažovatelia vedomosť o tom, že krajský súd už vo veci nekoná a odvolacie konanie

bolo skončené, teda pokiaľ ide o postup krajského súdu, bol stav ich právnej neistoty už

odstránený. Sťažovatelia napriek tomu tento postup krajského súdu namietali sťažnosťou

podanou ústavnému súdu až 31. augusta 2017, t. j. podali sťažnosť ústavnému súdu v čase,

keď už krajský súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť

sťažovateľmi označené práva, pretože rozhodnutím vo veci samej krajský súd vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie ich právnej neistoty

v konaní pred odvolacím súdom. Ďalšie úkony alebo postupy už krajský súd v tomto štádiu

nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2

ako vec, v ktorej ústavná úloha krajského súdu pri odstraňovaní právnej neistoty

skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

8. V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru len vtedy,

ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

9. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

10. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Keďže nebolo zistené porušenie sťažovateľmi označeného základného práva

zaručeného v ústave a práva zaručeného v dohovore, ústavný súd už nerozhodoval ani

o sťažovateľmi uplatnenom nároku na priznanie im primeraného finančného zadosťučinenia

a úhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2017