Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 461/2017
PDF · 134.25 KB
No categories available
I. ÚS 461/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudov Marianny Mochnáčovej a Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť a , obaja
, zastúpených advokátom , advokátska kancelária,
, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 65/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosti a n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 461/2017-10 z 20. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a , obaja
(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitostí
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 65/2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom
Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 169/2011 sa sťažovatelia v procesnom
postavení žalobcov domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 16 056,72 € z titulu náhrady „...
za to, že ako podieloví spoluvlastníci nemohli v dôsledku konania žalovanej užívať
nehnuteľnosti, ktoré s ňou majú v podielovom spoluvlastníctve, v rozsahu ich
spoluvlastníckeho podielu“. Okresný súd v tejto veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom
sp. zn. 10 C 169/2011 zo 17. októbra 2014, ktorým „... uznal nárok sťažovateľov čo
do základu za opodstatnený“. Z dôvodu odvolania podaného žalovanou bola vec postúpená
krajskému súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 6 Co 65/2015, pričom podľa sťažovateľov
krajský súd aj napriek ich opakovaným urgenciám konal v tejto veci s neodôvodnenými
prieťahmi, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu stavu ich právnej neistoty.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Co 65/2015 porušené bolo.
2. a sa priznáva finančné zadosťučinenie
každému v sume 3.000,- Eur (slovom tri tisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný
vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť a
trovy konania v sume 374,80 Eur (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat
centov) na účet ich právneho zástupcu, advokáta ,
do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za krajský súd písomne vyjadril jeho
predseda listom sp. zn. 1 SprV 476/2017 z 26. októbra 2017 a k vhodnosti ústneho
prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľov vyjadril listom z 9. októbra 2017.
4.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol:
«Predmetná vec Okresného súdu Pezinok sp. zn. 10 C/169/2011 bola na Krajský súd
v Bratislave predložená do odvolacieho konania a pridelená na rozhodnutie dňa
10.02.2015... vo veci rozhodol dňa 28.04.2017.
... uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co/65/2015-258 zo dňa 28.04.2017
spĺňa všetky náležitosti, vyplývajúce z ustanovenia § 393 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Poukázal tiež nato, že senát 6Co v novom
zložení konal vo veci sp. zn. 6Co/65/20I5 bez prieťahov. Súdny spis Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 10 C/169/2011 spolu s uvedeným uznesením odvolacieho súdu bol
označenému okresnému súdu vrátený dňa 05. 05. 2017...
Neobstojí námietka sťažovateľov v sťažnosti, že konanie na Krajskom súde
v Bratislave je „poznačené“ závažnými prieťahmi už od januára 2015, kedy žalobcovia
podali vyjadrenie k odvolaniu. Vec bola na Krajský súd v Bratislave, ako je to
v predchádzajúcom texte uvedené, podaná dňa 10.02.2015 a len od tohto dátumu mohol
a mal povinnosť odvolací súd vo veci konať. Navyše, odvolací súd nezodpovedá za prieťahy
na súde prvej inštancie, t. j. od 06. 06. 2011 do 10. 02. 2015.»
4.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedol:
„... súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv a práv
zaručených v ústave a dohovore.
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Pri prerokovaní prijatej sťažnosti sťažovateľov ústavný súd z vyjadrenia krajského
súdu zistil, že v sťažovateľmi namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 65/2015
krajský súd vo veci odvolania žalovanej rozhodol uznesením z 28. apríla 2017, ktorým
zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pričom predmetné uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľom doručené 10. augusta 2017.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že aj keď minimálne od 10. augusta 2017, keď už
mali sťažovatelia vedomosť o tom, že krajský súd už vo veci nekoná a odvolacie konanie
bolo skončené, teda pokiaľ ide o postup krajského súdu, bol stav ich právnej neistoty už
odstránený. Sťažovatelia napriek tomu tento postup krajského súdu namietali sťažnosťou
podanou ústavnému súdu až 31. augusta 2017, t. j. podali sťažnosť ústavnému súdu v čase,
keď už krajský súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť
sťažovateľmi označené práva, pretože rozhodnutím vo veci samej krajský súd vykonal
všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie ich právnej neistoty
v konaní pred odvolacím súdom. Ďalšie úkony alebo postupy už krajský súd v tomto štádiu
nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2
ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha krajského súdu pri odstraňovaní právnej neistoty
skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
8. V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy,
ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
9. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
10. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel,
tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
11. Keďže nebolo zistené porušenie sťažovateľmi označeného základného práva
zaručeného v ústave a práva zaručeného v dohovore, ústavný súd už nerozhodoval ani
o sťažovateľmi uplatnenom nároku na priznanie im primeraného finančného zadosťučinenia
a úhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2017