Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 115/2011
PDF · 146.77 KB
No categories available
I. ÚS 115/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. J., J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou,
konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Ing. P. P., T., pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 252/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. F. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. decembra
2010 doručená sťažnosť Ing. F. J. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len ,,okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 252/08.
2. Sťažovateľ v sťažnosti stručne uviedol, že na okresnom súde podal 5. novembra
2004 návrh na vydanie platobného rozkazu. Po zrušení okresného súdu o veci ďalej konal
Okresný súd Trnava a neskôr opätovne zriadený okresný súd. Sťažovateľ uvádza, že
posledné pojednávanie sa uskutočnilo 16. novembra 2006, pričom následné urgencie
adresované okresnému súdu, ktorými žiadal o nariadenie termínu pojednávania, ostali
bezvýsledné. Preto sa 5. novembra 2010 obrátil na predsedníčku okresného súdu
so sťažnosťou na prieťahy v konaní, pričom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu
(21. decembra 2010) odpoveď nedostal.
3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, ,,nemá vedomosť o žiadnom dôvode, ktorý by
odôvodňoval nekonanie súdu, o žiadnej zložitosti veci alebo o neposkytnutí súčinnosti od
účastníkov konania... Podľa názoru sťažovateľa nie je prípustné, aby súd od posledného
pojednávania v roku 2006 nerealizoval nijaký procesný úkon, ktorý by smeroval
k rozhodnutiu vo veci samej, dodnes, t.j. viac ako 4 roky, a zaoberal sa procesne iba výzvou
na doplnenie neexistujúceho podania, bez zjavného záujmu o vytýčenie pojednávania
a prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.“.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd:
,,A) prešetril priebeh doterajšieho konania so zreteľom na objasnenie skutočnosti –
konštatovanie, či (ne)konaním súdu v merite veci došlo k prieťahom v konaní ,
B) v prípade konštatovania prieťahov v konaní prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal
bez zbytočného odkladu,
C) priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a trovy
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.“
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí
návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd
skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne
prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti skúma, či boli využité
právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi na ochranu tohto práva poskytuje zákon
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa
uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu
sťažnosť pre prieťahy v konaní, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 5. novembra 2010.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na
prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne
príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia
protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
9. Sťažnosť sťažovateľa podaná ústavnému súdu bola podpísaná a podaná na poštovú
prepravu 21. decembra 2010. Vzhľadom na krátkosť času uplynutého medzi podaním
sťažnosti predsedníčke okresného súdu a podaním sťažnosti ústavnému súdu posúdil
ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba
ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať reálne účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie
opatrení proti prípadným zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m.
IV. ÚS 306/04, III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07, I. ÚS 173/09).
10. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
nie je prípustná, a preto ju odmietol.
11. Okrem neprípustnosti však ústavný zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti,
a to nesplnenie predpísaných náležitostí v dvoch smeroch.
(i) V splnomocnení, ktoré sťažovateľ udelil na zastupovanie svojmu zástupcovi,
a ktoré bolo pripojené k sťažnosti, nie je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom, čo je v rozpore s § 20 ods. 2 druhou vetou zákona
o ústavnom súde.
(ii) Návrh na rozhodnutie o sťažnosti (petit), tak ako ho formuloval sťažovateľ (bod
4. odôvodnenia tohto uznesenia), nezodpovedá výroku nálezu, ktorým by ústavný súd
sťažnosti vyhovel (čl. 127 ods. 2 ústavy). V rámci výroku sťažnosti vyhovujúcemu nálezu,
ústavný súd autoritatívne vyslovuje, že postupom príslušného súdu došlo k porušeniu
konkrétneho základného práva alebo slobody (ľudského práva a základnej slobody). Takýto
výrok sťažovateľ v sťažnosti nenavrhoval, a preto by takto ani ústavný súd pre viazanosť
petitom sťažnosti nemohol rozhodnúť (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
12. Obidva uvádzané nedostatky sú síce odstrániteľné, ústavný súd však sťažovateľa
na ich odstránenie nevyzýval, pretože (i) je kvalifikovane zastúpený advokátom
a (ii) sťažnosť bola odmietnutá ako neprípustná (body 9 a 10 odôvodnenia tohto uznesenia).
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nemohol zaoberať ďalšími
návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada
trov konania). Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti
nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v prebiehajúcom konaní na okresnom súde.
Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých
ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane
preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv
a splnenia všetkých predpísaných náležitostí sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011