Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 136/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. R., V., T., zastúpeného advokátkou JUDr. D. B., B., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca

2011 doručená sťažnosť L. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v úvodnej časti

uvedených článkov (ďalej len „“), Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti stručne uviedol, že okresný súd od zrušenia jeho

rozhodnutia krajským súdom, t. j. od 17. marca 2010 nekoná. Preto sa 4. januára 2011

obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorý listom

zo 4. februára 20011 len konštatoval jednotlivé úkony vykonané konajúcou sudkyňou, ale

bez reálnejšieho výsledku.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd konštatoval porušenie v sťažnosti označených

základných práv nečinnosťou okresného súdu, tomuto súdu prikázal konať vo veci, priznal

mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a trovy konania v sume 314,20 €.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa (ale aj listiny) každý má právo, aby sa jeho

veci verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej dobe prejednaná.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán,

ktorý vybavuje sťažnosti, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečení

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva

okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel

zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 4. januára 2011, na ktorú

predseda reagoval listom zo 4. februára 2011 s konštatovaním, že sa v predmetnej veci – po

vzdaní sa funkcie predchádzajúcou konajúcou sudkyňou – bude ďalej plynulo konať.

12. Preto podanie sťažnosti predsedovi súdu v krátkom čase pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (31. marca 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno

pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu

dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie aj ďalších opatrení proti zbytočným

prieťahom v konaní o rozhodovaní vo veci samej (m. m. , ).

13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

15. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol pre jej neprípustnosť, bolo by ju

potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu

totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. podľa dohovoru (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

16. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred okresným súdom,

táto sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a preto

sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu by bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011