Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)I. ÚS 472/2012
PDF · 144.72 KB
No categories available
I. ÚS 472/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M. – G., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,
Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. M. – G. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta
2012 doručená sťažnosť Ing. I. M. – G., Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «Dňa 07. 07. 2010 podala...
na Okresný súd Košice II „Návrh o zaplatenie 5150,30€ s prísl.“..., pretože K., a. s...
neuhradila včas... faktúru č. 2007072.
Dňa 18. 08. 2010 okresný súd vydal „Platobný rozkaz“ sp. zn. 35 Rob/171/2010-
18..., ktorým súd uložil odporcovi, aby sťažovateľke zaplatil sumu 5 150,30 € spolu s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 150,30 € od 01. 04. 2008 do zaplatenia.
Odporca voči uvedenému platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 17. 09. 2010...,
ktorý zdôvodnil tým, že odporca dielo nevykonal riadne a včas.
Okresný súd prevzal dňa 20. 10. 2010 podanie: „Podanie na súd – Vyjadrenie
na odpor proti platobnému rozkazu“... Mám zato, že okresný súd od 20. 10. 2011 nekonal.
Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo dňa 10. 09. 2011, ale súd vo veci
nerozhodol. Na pojednávaní sme navrhli vypočuť svedka p. Ž., pretože on býva v okrese Z.,
preto súd rozhodol, že bude vypočutý na Okresnom súde Zvolen a účastníci konania sme
mali súdu zaslať otázky na uvedeného svedka. Listom: „Podanie na súd – zaslanie otázok
na svedka a predloženie listín“ zo dňa 19. 9. 2011... sme súdu zaslali otázky na svedka,
ktoré súd prevzal 21. 09. 2011. K vypočutiu svedka J. Ž. došlo až dňa 29. 02. 2012 na
Okresnom súde vo Zvolene, čo potvrdzuje „Zápisnica“ zo dňa 29. 02. 2012... ale od
uvedeného dňa Okresný súd Košice II nekoná...
Postupom súdu, ako aj jeho nečinnosťou vznikla sťažovateľke značná škoda.
Sťažovateľka nemôže disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 51 050,30 € s prísl.,
pretože okresný súd vo veci samej za viac ako rok a štyri mesiace nerozhodol. Uvedené
spôsobuje sťažovateľke psychické a zdravotné problémy. Taktiež jej to spôsobuje finančnú
ujmu, pretože na zaplatenie svojich odvodov do poisťovni si musela požičať peniaze.».
Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 6. júna 2011 sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom vytýkala okresnému súdu
nečinnosť v jej právnej veci. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 114/2011
z 13. júla 2011 uviedol, že túto sťažnosť považuje za nedôvodnú, pretože vo veci sa plynulo
koná.
Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd
po prerokovaní veci nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 38 Cb/228/2010 porušené, prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez
zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 20. augusta 2012
opakovane namieta, že podľa jej názoru v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 dochádza k zbytočným prieťahom, čím je porušované jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že svojím uznesením
sp. zn. IV. ÚS 530/2011 z 15. decembra 2011 (doručeným sťažovateľke 28. decembra 2011)
ústavný súd sťažnosť sťažovateľky z 25. novembra 2011 na porušenie jej základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Cb 228/2010 odmietol ako zjavne neodôvodnenú, pričom svoj výrok
odôvodnil krátkou dĺžkou uvedeného konania, ako aj tým, že v postupe okresného súdu
nezistil žiadne dlhodobejšie obdobie nečinnosti okresného súdu.
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo svojej rozhodovacej činnosti (spis vedený
na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 530/2011), ako aj z informácií okresného súdu ustálil
priebeh konania takto:
Sťažovateľka podala na okresnom súde 7. júla 2010 „Návrh o zaplatenie 5 150,30 €
s prísl.“ proti spoločnosti Košická stavebná spoločnosť, a. s. (ďalej len „odporkyňa“).
Okresný súd 18. augusta 2010 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa
17. septembra 2010 odpor. Dňa 20. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie
sťažovateľky k odporu. Dňa 29. novembra 2010 bola vec preradená do registra Cb. Zákonný
sudca 11. mája 2011 nariadil termín pojednávania na 12. september 2011, ktoré bolo
po vykonanom dokazovaní odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka predloží okresnému
súdu otázky na svedka, ktorý bude vypočutý dožiadaným súdom. Dňa 21. septembra 2011
boli okresnému súdu doručené požadované otázky sťažovateľky na svedka, ktoré okresný
súd 30. novembra 2011 zaslal odporkyni na vyjadrenie v lehote 30 dní.
Svedok bol Okresným súdom Zvolen vypočutý 29. februára 2012. Okresný súd
uznesením z 8. marca 2012 rozhodol, že do konania na strane odporkyne vstúpi nový
účastník Ing. Ján Kotrbanec. Okresnému súdu sa uznesenie z 8. marca 2012 nepodarilo
doručiť Ing. Jánovi Kotrbancovi, preto následne zisťoval jeho pobyt. Spis v tejto veci sa
nachádza na lehote do 13. septembra 2012.
Zo sťažnosti sťažovateľky aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 530/2011 je
zrejmé, že sťažovateľka opakovane žiada o preskúmanie porušenia ňou označených práv
v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 38 Cb 228/2010. Opakovaná sťažnosť
ústavnému súdu doručená 20. augusta 2012 sa teda týka veci, o ktorej ústavný súd už
rozhodol. Ústavný súd však prvú sťažnosť sťažovateľky z 25. novembra 2011 odmietol už
v rámci jej predbežného prerokovania uznesením sp. zn. IV. ÚS 530/2012 z 15. decembra
2011, t. z. že rozhodoval iba o splnení podmienok konania.
Ani nová sťažnosť sťažovateľky nevyriešila dôvod zjavnej neopodstatnenosti
uvedený v uznesení ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 530/2011 z 15. decembra 2011. Konanie
v predmetnej veci od jeho začatia (7. júla 2010) do podania sťažnosti ústavnému súdu
(20. augusta 2012) trvá len necelých 25 mesiacov a navyše v ňom, ako vyplýva z už
uvedeného stručného prehľadu vykonaných procesných úkonov, okresný súd vykonal
niekoľko procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu veci samej.
Ústavný súd preto konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho názoru
možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné
vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011, I. ÚS 136/2011), resp. jej práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak
okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,
sťažovateľka zvážila možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012